Kniha o ľudáckej prevýchove v Ružomberku

76

Mestská knižnica v Ružomberku 19. 9. 2019 pripravila prezentáciu knihy s názvom Ľudácka prevýchova. Mária Janšáková v Ilave roku 1939 a jej Cela č. 20.

Podľa informácií knižnice a organizátorov svedectvo Márie Janšákovej vychádza znovu, po vyše sedemdesiatich rokoch, doplnené o poučný komentár historičky Maríny Zavackej. Odráža nielen dobu, ale najmä nezlomnosť ducha politickej väzenky, ktorej dôvod zaistenia  nepoznal ani sám policajný vyšetrovateľ…

Je to vlastne kniha v knihe. Pani Mária Janšáková mala z ľudáckeho hľadiska vzorový životopis. Bola Slovenka, katolíčka, starostlivá matka a svoje nadpriemerné vzdelanie využívala na podporu manželovej kariéry a pri sociálnej a osvetovej činnosti. Na jeseň roku 1939 sa však – zrejme na výstrahu manželovi aj ďalším demokratom a demokratkám – ocitla na samotke v ilavskej pevnosti. Po prepustení z koncentračného tábora pre oponentov ľudáckeho režimu sa nesmela s nikým stýkať a nikam chodiť, rozhodla sa preto z traumatizujúcej skúsenosti „vypísať“. Tak vznikol vyše osemdesiatstranový text, ktorý po prvý raz vyšiel hneď po oslobodení, no po nástupe komunistov k moci bol z verejnej pozornosti rýchlo vytlačený. Pôvodný zámer sprístupniť ho len v novom vydaní historička Marína Zavacká postupne prehodnotila. Uvedomila si, že Mária Janšáková smerovala svoj text k čitateľom, ktorí zažili rovnakú dobu a nemusela im mnohé vysvetľovať. Na druhej strane dnes zasa máme archívne dokumenty, ku ktorým ona nemala prístup. A možno využiť aj ďalšie spomienky, ktoré zanechal napríklad jej spoluväzeň, spisovateľ Elo Šándor, autor Sváka Ragana. Namiesto úvodu tak k pôvodným spomienkam vznikla paralelná kniha o tom, ako ľudácky režim fungoval a ako jeho nástup zmenil život takým ľuďom, ako boli Janšákovci.

Ešte pripomíname, že Marína Zavacká je historička, vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV, absolventka štúdia histórie a filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave a moderných dejín na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Venuje sa dejinám propagandy a širšieho kontextu budovania režimových lojalít v nedemokratických režimoch v 20. storočí. K príbuzným témam vedie výberové kurzy na katedrách histórie a rusistiky a východoeurópskych štúdií FiFUK. Je autorkou monografií Kto žije za ostnatým drôtom? Oficiálna zahraničnopolitická propaganda na Slovensku, 1956—1962: Teórie, politické smernice a spoločenská prax (2005) a množstva ďalších vedeckých textov. V posledných rokoch sa sústreďuje na výskum kontinuít politických a spoločenských elít, komparácii režimovej indoktrinácie detí a mládeže a fenoménu dôvery v politickom a spoločenskom živote. Je tiež držiteľkou prémie Literárneho fondu za odborný preklad, preložila napríklad knihu bratov Roja a Žoresa Medvedevových Neznámy Stalin, Komunizmus od Richarda Pipesa a Hitler a Holokaust od Roberta Wistricha.