Knihu o študentskej manifestácii 16. 11. 1989 získajú školy aj organizácie

179

Klub 89 a študenti zo 16. novembra 1989 pripravili predstavenie knihy spomienok Študentský prológ k Nežnej revolúcii Bratislava 16. november 1989. Mottom knihy sú aj nasledujúce riadky: „…Predohrou k Nežnej revolúcii na Slovensku bola študentská manifestácia v Bratislave 16. novembra 1989. Pravdaže, išlo o protest, ktorý nemal a nemohol mať vedomie o lavíne udalostí, ktoré sa spustili o niekoľko dní. No keď sa „lavína“ spustila, práve účastníci študentskej manifestácie sa ukázali ako najlepšie pripravení udalosti iniciovať, organizovať a usmerňovať…“

Podujatie sa uskutočnilo (nie náhodou na Medzinárodný deň ľudských práv) v utorok 10. decembra 2019 o 13. hodine v Dome Slovenského syndikátu novinárov na Župnom námestí v Bratislave. Na stretnutí o knihe a nepovolenej demonštrácii bratislavských študentov hovorili: Valér Mikula – Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Martin Homza – Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Milan Novotný – v roku 1989 študent žurnalistiky FF UK Bratislava a Mária Miková – v roku 1989 študentka žurnalistiky FF UK Bratislava.

Viac o udalostiach spred tridsiatich rokov a aktuálnej knihe Milan Novotný: “Boli sme nespokojní so spoločenskými pomermi a chceli sme ich zásadné zlepšenie… Myšlienka zorganizovať verejnú protestnú akciu sa rodila postupne a takpovediac ,,dozrela“ začiatkom novembra pred Justičným palácom. Tam sa zišlo niekoľko desiatok občanov, aby symbolicky podporili súdených členov tzv. Bratislavskej päťky. Medzi prítomnými študentmi filozofickej a ďalších fakúlt UK silnelo odhodlanie prejaviť nespokojnosť s režimom aj výraznejšie. Hľadali sme vhodný termín a keďže sa blížilo 50. výročie zásahu nemeckých okupantov voči pražským vysokoškolákom (17. 11. 1939), výber padol na predvečer tradičného študentského spomienkového dňa – na štvrtok 16. 11. 1989. Na Mierovom námestí sa v podvečer zišlo do 250 študentov. Po zaspievaní Gaudeamus igitur i štátnej hymny sme sa pochytali za ruky a živá študentská reťaz sa pohla z ,,Mierka“ Námestím SNP cez Primaciálne a Hviezdoslavovo námestie na Vajanského nábrežie a k miestu pri hlavnej budove UK, kde v roku 1968 okupanti zastrelili študentku Košanovú (položenie kytice kvetov) a k budove ministerstva školstva na vtedajšej Suvorovovej. Počas presunu sme skandovali heslá – od umiernenejších ,,školských“ (,,Chceme školskú reformu“, ,,Chceme demokratické školstvo“) až po radikálnejšie ,,politické“ (,,Chceme slobodu“, ,,Chceme demokraciu“). Celý čas nás ,,sprevádzalo“ šesť automobilov Verejnej bezpečnosti a boli pripravené aj dve špeciálne ,,omrežované“ policajné dodávky. Priebeh zaznamenávali kamerou pracovníci bratislavskej redakcie federálnej televízie a z policajných áut aj príslušníci ŠtB. Tajná služba mala aj na akademickej pôde ľudí, ktorí informovali o príprave akcie, čím zabezpečili jej dôkladné ,,monitorovanie“. Spravodajský šot v ten istý deň videla vo večernej televíznej spravodajskej relácii Aktuality celá republika. Treba si uvedomiť, že nešlo o masu ľudí, kde je v dave anonymita, ako v Prahe na oficiálne povolenej akcii. Účastníci pochodu sa vďaka detailným záberom dali identifikovať, viacerí z nás povedali požiadavky do kamery. Chcem pripomenúť odvahu mojej spolužiačky Henriety Hrinkovej, ktorá prelomila bariéru obáv a ako prvá sa pred budovou ministerstva školstva vyjadrila aj ,,na kameru“. Potom v diskusii s tajomníkom mestského výboru KSS Gejzom Šlapkom a vtedajším riaditeľom odboru vysokých škôl Ministerstva školstva SSR sme zopakovali požiadavky zásadnej reformy školstva a riešenia spoločenských problémov. Šlapka nás vyzval, aby sme sa rozišli, predložili požiadavky písomne a nesnažili sa problémy riešiť ,,politikou ulice“. Odpoveďou mu bola ironická poznámka, že aj VOSR, aj Február 1948 prebiehali na ulici. Po výmene názorov sme sa dohodli na verejnej diskusii študentov a predstaviteľov príslušných straníckych a štátnych orgánov v utorok 21. 11. v Študentskom domove Ľ. Štúra v Mlynskej doline. Diskusia sa však už nekonala, udalosti sa pohli radikálnejšie… Čo sa udialo a aké to môže mať následky, sme si začali uvedomovať až večer po odvysielaní reportáže a ,,ohlasoch“ od rodičov a známych. Nikto z nás nemohol vedieť, čo bude na druhý deň v Prahe a aký spád naberú udalosti. Nebyť pohybu v celej spoločnosti, čakali by nás prísne postihy fakultných straníckych i akademických orgánov a organizátorov veľmi pravdepodobne aj vylúčenie zo štúdia…

Ešte plní dojmov z protestného pochodu sme sa v sobotu na internáte z vysielania Slobodnej Európy dozvedeli, čo sa stalo predchádzajúci večer v Prahe. Cez víkend sme písali protestné letáky a vyzývali spolužiakov z fakulty, aby v pondelok ráno namiesto prednášok a seminárov prišli do vstupnej haly budovy UK, kde sa dohodneme na ďalšom postupe. V nedeľu večer sme pripravili prvé študentské protestné vyhlásenie, ktoré sme prečítali v preplnenej vstupnej hale UK v pondelok 20. 11. o 9. hodine. Obsahovalo ostrý protest proti policajnému zásahu v Prahe, žiadosť o dôkladné vyšetrenie a potrestanie vinníkov, výzvu, aby sa namiesto vyučovania začala diskusia o aktuálnej spoločenskej situácii. Pri čítaní vyhlásenia sme sa piati jeho autori na okennej parapete po jednotlivých vetách striedali, aby očakávané následky neznášal len jeden… Už tam nás, ako prvý z pedagógov, podporil Valér Mikula, za čo mu patrí veľká vďaka. Potom sa niekoľko stoviek poslucháčov FF UK presunulo do auly, čestné miesta zaujali predstavitelia fakulty i celej univerzity. Žiadali sme postoj k násilnému potlačeniu pražskej demonštrácie, členovia vedenia sa však vyhovárali na absenciu pokynov ,,zhora“ a vyzývali nás, aby sme sa venovali vzdelávaniu a nedramatizovali situáciu. Keď ani po takmer hodine nezaznel jasný postoj, jeden z rozhorčených študentov podišiel k mikrofónu a povedal, že ak sa boja, či nevedia vyjadriť k závažným udalostiam, prestávame ich akceptovať ako predstaviteľov a nech odstúpia. Oni sa zodvihli a stoličky opustili! Na ich miesta si vzápätí sadli zástupcovia študentov: Svetoslav Bombík, Daniel Bútora, Magda Hlaváčová, Dionýz Hochel, Adriana Hosťovecká, Henrieta Hrinková, Rastislav Rigo, Stanislav Šimko, Radoslav Števčík a ja. V pondelok 20. 11. 1989 približne o 10, 30 hodine tak na Slovensku vznikol prvý vysokoškolský štrajkový výbor. Nie náhodou ho tvorili (s jednou výnimkou) aktívni účastníci protestu spred niekoľkých dní. Pochopiteľný strach z predpokladaných následkov verejne prejaveného odporu voči režimu a jeho predstaviteľom sme prekonali. Svoj ,,revolučný Rubicon“ sme však prekročili už 16. 11. 1989…”

Z tlačovej správy, ktorú vydali autori knihy, je zrejmé , že pre mnohých účastníkov bratislavského študentského pochodu patrí 16. november 1989 k najväčším zážitkom celého života. Kto však boli títo študenti? Čo ich viedlo k tomu, aby pred tridsiatimi rokmi na dnešné Mierové námestie prišli a, sledovaní z policajných áut a snímaní televíznou kamerou, nahlas demonštrovali svoje názory? Čo pri tom cítili?

Už vieme, že po tridsiatich rokoch prehovorili. Možnosť nahliadnuť do vnútra revolučnej študentskej duše poskytujú prostredníctvom knihy Študentský prológ k Nežnej revolúcii. Bratislava 16. november 1989 (Slovenské dejiny, o. z., 2019). Na 131 stranách prináša 20 osobných príbehov mladých ľudí, ktorí boli pri tom, keď sa menil svet, a ktorí svojím podielom k dejinným udalostiam prispeli.

Kniha, ktorú zostavila Mária Miková, takisto účastníčka študentského pochodu a v súčasnosti dlhoročná šéfredaktorka týždenníka Slovenka, vydalo O. Z. Slovenské dejiny s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Kniha nie je predajná, bude sa však distribuovať na slovenské stredné školy a do knižníc slovenských vysokých škôl, na všetky katedry dejín slovenských vysokých škôl a vedeckým a odborným inštitúciám.

Časť protestujúcich študentov na otvorení výstavy o študentskom Novembri 89 po tridsiatich rokoch

Foto: Desana Dudášová