Knižnica pre nevidiacich má sedemdesiat

423

Povieš Levoča, ozve sa Majster Pavol, ale aj Slepecký ústav a v ňom Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu. Hoci dnes nikto nezistí, kto prišiel s myšlienkou zriadiť práve v Levoči špeciálnu inštitúciu, stalo sa tak pred 70 rokmi.

Jedným z dôvodov mohla byť jazyková multikultúrnosť mesta, kde prirodzene znela slovenčina, nemčina, maďarčina aj jidiš. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (SKN) poskytuje rozsiahle knižnično-informatívne služby nevidiacim a slabozrakým. Súčasne je aj vydavateľstvom publikácií a dokumentov v Braillovom písme, vo zvukovom zázname, v reliéfnej grafike. Súčasný riaditeľ František Hasaj o histórii hovorí: „Za krstného otca rukolapných začiatkov kníhtlače u nás možno považovať učiteľa Jozefa Vrábla. Roku 1942 vycestoval do pražskej slepeckej tlačiarne a už o rok neskôr putoval na Slovensko sádzací stroj z nemeckého Marburgu. V roku 1946 Povereníctvo školstva a osvety schválilo štatút tlačiarne.“

V apríli 1973 položili základný kameň novej účelovej budovy a 21. mája 1976 otvárali tlačiareň. Knižnica prešla od 1. januára 1994 pod zriaďovateľskú pôsobnosť Ministerstva kultúry SR a od 1. januára 1999 zmenila názov na dnešný. V roku 2017 vypožičala 69 200 knižničných jednotiek, čo je oproti roku 2007 nárast o 84 %! V rozvoji SKN zohrala kľúčovú úlohu komplexná modernizácia zvukových štúdií a nahrávacích zariadení z japonského grantu. Po mnohých rokovaniach s japonskou vládou a prepracovaní projektu v máji 2003 bola najmodernejšia technika nainštalovaná v štúdiách, od júna sa začalo nahrávať. Potom na pozvanie prezidenta SR navštívil Slovensko japonský cisársky pár. Zavítal aj do SKN, kde si prezrel nahrávanie zvukových kníh, diskutoval s nevidiacimi deťmi a zamestnancami.

Na oslavách sedemdesiatky riaditeľ inštitúcie s hrdosťou skonštatoval: „Naša knižnica sa systematickými, pragmatickými a progresívnymi krokmi vyprofilovala na významnú kultúrnu ustanovizeň. Poskytovanými službami, materiálno-technickým vybavením, personálnym obsadením plní záväzky. Za sedemdesiatročným dianím stoja skvelí ľudia, ktorí boli a sú hnacím motorom. Im patrí hlboká úcta a úprimná vďaka!“

Štefan Packa