Kolotoč s Dobšinským alebo Príhody Červeného Čipa V. Z pripravovanej knihy Igora Váleka

317

Záchrana pred električkou

Za chrbátmi im čosi ohlušujúco zazvonilo. Po vyblýskaných koľajniciach sa na nich – ako nejaký ohnivý drak! – rútila červená električka. Starký Pavol pohotovo schytil Táňu pod pazuchy a odhodil ju bokom. Z nástupného ostrovčeka priskočil akýsi pán a odsotil aj Tomáša s Hamžom.

– Detiská nezbedné, dávajte si pozor! – skríkol a nahnevane sa obrátil na Dobšinského: – Vy, starší človek, už by ste mali vedieť…

Nedopovedal, husté obočie mu vyskočilo nad rámy okuliarov a teraz už radostne zvolal: – Pavol, Paľko Dobšinský, neklame ma zrak?!

– Peter, Petrík, brat spisovateľ! Vďakabohu, bol si v opäť pravý čas na pravom mieste! Vieš, túlame sa…

– Viem, viem, počul som hlasy rozprávok, čakal som, kedy sa objavíte aj v našom čase a v našom meste. Deti, dúfam, že ste v poriadku?! Prepáčte, zabudol som sa v tom zmätku predstaviť. Som Peter Glocko a tiež píšem príbehy pre takých šarvancov, ako ste vy. Aha, práve nesiem do vydavateľstva rukopis novej knihy, – z tašky vytiahol okrúhle DVD, na ktorom bolo fixkou úhľadným písmom napísané Rozprávkar a rozprávnica.

– Ujo Glocko, ten názov je zaujímavý, o čom bude kniha? – prvá sa z pre ľaknutia spamätala Táňa.

– Dievčatko, nie o čom, ale o kom! Mám rád všetkých svojich rozprávkových kamarátov, zvieratá, ľudí i veci. Kominárika s kocúrom Sadzom, šťastného pána Cypriána, Tomáša i lúpežných rytierov… Aj kolegu od spisovateľského pera Julesa Verna a mnohých ďalších, no najradšej zo všetkých mám… hádajte koho?

– Svoju ženu, svoje deti a svoje vnúčence, nie?

– Samozrejme a spolu s nimi… no predsa nášho úžasného Paľka!

Glocko Dobšinského srdečne objal okolo krku tak silno, až ho trochu priškrtil.

– Deti, veď si uvedomte, koľko zázrakov zo studní dávnych vekov vytiahol aj s kamarátmi doslova holými rukami. Koľko krásnych i napínavých chvíľ nám pripravil pri knihách slovenských ľudových rozprávok, filmoch i rozhlasových hrách, ktoré vznikli podľa nich…

– No, veď to sa asi nedá ani spočítať – mozgom trénovaným počítačovými hrami uznal i Tomáš Červený Čip.

– Toľko gólov asi nedala ani FC Barcelona vo všetkých súťažiach – pridal sa športovo Hamžo.

– Ani všetky spisovateľky sveta nevymysleli toľko romantických príbehov – nechcela zaostať Táňa.

– Tak veru, dobre hovoríte! A práve o Pavlovi Emanuelovi Dobšinskom (také má celé meno) a jeho dobrodružnom živote, krásnej práci a ešte krajšom odkaze sa dočítate na stránka mojej knihy. Musím však bežať, vo vydavateľstve čakajú. Dobre sa majte a pozor na ceste!

Tomáš s Hamžom pozreli na seba a so žmurknutím povedali naraz: – Nám sa tiež čas míňa!

Dobre chalaniská vedeli, že bude nasledovať ďalšia jazda na kolotoči času a dobrovoľne ho rozkrútili. Chceli sa čo najskôr dostať k ďalším spisovateľom a aj dobrým knihám a ich hrdinom.

 

Spisovateľ Peter Glocko má veľmi rád ľudové rozprávky a aj tých, ktorí ich ukladajú do kníh už dlhé roky, ba storočia.
No a asi najväčším vzorom spomedzi nich mu je Pavol Dobšinský, o ktorom napísal aj peknú knihu

(Toto je zatiaľ koniec nášho putovania svetom rozprávok a príbehov, a tiež aj životmi ľudí, ktorí ich píšu. Kolotoč sa však krúti ďalej a keď sa dokrúti, pod jeho veľkým kolesom bude – skoro ako na Vianoce pod stromčekom! – nová kniha plná dobrodružstiev, zábavy aj poznania. No a, pravdaže, aj pekných ilustrácií.)