Koncerty v znamení Vianoc

288

Po vydarenom adventnom koncerte v bratislavských Krasňanoch so skvelou Jolanou Fogašovou a známym českým tenoristom Alešom Brisceinom si priaznivci krásneho spevu prišli na svoje 5. decembra 2018 na vianočnom koncerte Ľubice Vargicovej a Petra Mikuláša usporiadanom agentúrou KAPOS v priestoroch Slovenskej filharmónie. Dramaturgia vianočných koncertov sa zvyčajne stereotypne opiera najmä o známe slovenské a anglosaské vianočné piesne, no tentoraz šla umne po nevychodených chodníčkoch.                                                                                        Po opernej časti, v ktorej popri dvoch známych áriách z Mozartovej Čarovnej flauty a koncertne málo uvádzaných ukážkach z Belliniho Puritánov, Donizettiho Lindy di Chamounix a Verdiho Luisy Miller, v poslednej tretine koncertu priblížila ozajstnú náladu Vianoc štyrmi hudobnými číslami. Tie svojím lyrizmom navodzovali atmosféru pokoja, zmierenia a vnútorného a nevytŕčavého ľudského šťastia. Platilo to o jednoduchej uspávanke Maxa Regera, v ktorej sa našla na vokálne efekty orientovaná sopranistka, ďalej o duchovne zameraných dvoch ukážkach z Dvořákových Biblických piesní, o málo známej vianočnej piesni nestora slovenských skladateľov Jána Levoslava Bellu pre spevácky zbor, ako aj o ukážke z Haydnovho oratória Stvorenie. To dalo poslednú stíšenú bodku za krásnym koncertom.                                                                                                  Basista Peter Mikuláš opäť ukázal, že je rovnako kvalitným operným i piesňovým spevákom. K partitúram pristupuje s nadhľadom, pohráva sa s notovým zápisom a ako na lekárnických váhach dávkuje dynamické a výrazové odtiene speváckeho partu. Počúvať jeho spev je ozajstný pôžitok. Ešte nikdy som nepočul známu áriu Mozartovho Sarastra odspievať tak variabilne ako v tomto prípade. Ľubica Vargicová zostáva koloratúrnou sopranistkou s údernou vysokou polohou, ktorá sa vie úžasne zaskvieť v extrémnych polohách notového zápisu. Nie je takou mozartovskou štylistkou, ako boli Lucia Poppová či Edita Gruberová, takže sa lepšie cíti v talianskej romantickej opere, čo ostatne dlhodobo dokazovala kvalitnými kreáciami v opere SND. Škoda len, že trocha nadmerné vibrato občas vyvoláva dojem intonačnej približnosti spevu.                                                          Nový riaditeľ opery SND Rastislav Štúr za dirigentským pultom výkonom potvrdil svoje vyhlásenie pre médiá, že miluje Wagnera a Pucciniho. Osobitne to preukázal v detailne prepracovanom intermezze z Pucciniho opery Manon Lescaut, pri ktorého počúvaní okrem holdu dirigentovi a orchestru SF sme si uvedomili, ako tento obľúbený taliansky majster prekonáva úroveň majstrovstva svojich veristických generačných druhov. Speváckemu zboru Lúčnica (zbormajsterka Elena Matušová) sa menej darilo v úvodnom zbore z Wagnerovho Tannhäusera, kde mužským hlasom chýbalo viac farby a ženským jednoliatosti zvuku. Dojem čiastočne napravili v záverečných spomínaných ukážkach (Bella, Haydn). Agentúra KAPOS tentoraz dokázala, že náročného poslucháča vie zaujať nielen jedinečnými zahraničnými opernými hviezdami, ale aj kvalitou z domácich zdrojov.

Na ilustračnej fotografii Peter Mikuláš a Ľubica Vargicová. Foto: archív agentúry KAPOS

Zdroj: Vladimír Blaho: Koncerty v znamení Vianoc. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 1 – 2 (16. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 6.