Literárnemu týždenníku k narodeninám

186

Moje skúsenosti s kontaktmi so slovenskými spisovateľmi, ich aktivitami, knihami a ich časopismi sú niekoľkoročné. Poznala som okruh autorov okolo výtvarno-literárneho zoskupenia ORA ET ARS v Trenčíne, ktorého dušou je Rudolf Dobiáš, aktivity a projekty činorodých autorov Ondreja Kalamára a Zuzany Kuglerovej, navštívila som festival poézie Miroslava Kapustu v Banskej Bystrici, svojho času som spolupracovala s knižnicou v Žiline, poznala som knižnice v Poprade, Svite, Trenčíne, besedovala som so študentmi z týchto miest, navštívila som slovenských autorov žijúcich v Srbsku.

Z časopisov odoberám Romboid, mám možnosť čítať Slovenské pohľady, Dotyky a s malým oneskorením dostávam Literárny týždenník. Nie sú to vyčerpávajúce možnosti, na Slovensku je oveľa viac literárnych skupín, časopisov, spolkov, festivalov a ďalších podujatí. No pre mňa ako českú poetku je to dobrá skúsenosť.

Najlepšie zo všetkého som poznala vedenie i mnohých členov Spolku slovenských spisovateľov (SSS), a to z viacerých pracovných stretnutí na Tatranskej literárnej jari, ale aj z Dunajských elégií, bratislavských Biblioték, z letnej čitárne U červeného raka, z kontaktov na Vydavateľstvo SSS a redakciu Literárneho týždenníka.

Niekoľko rokov sa pracovne stretávam s kolegami z týchto médií ako podpredsedníčka Obce spisovateľov Českej republiky (OSČR), ako koordinátorka vzájomných stretnutí a aktivít z českej strany. Mala som možnosť dva roky spolupracovať s tajomníkom SSS Štefanom Cifrom na Antologii současné české a slovenské poezie/Antológii súčasnej slovenskej a českej poézie s názvom Refrény času, ktorú vydal SSS v partnerstve s OSČR (Bratislava 2018).

Veľmi ma zaujal Literárny týždenník (LT), časopis, ktorý tohto roku oslavuje svoje tridsiate narodeniny a ktorý sa kontinuálne preniesol cez november 1989, a to preto, že myšlienky humanizácie a demokratizácie spoločenského života či tabuizované ekologické témy riešil tvorivým a statočným postojom svojich redaktorov i prispievateľov už skôr, ako to bolo oficiálne posvätené a možné.

Je pre mňa novým prvkom, že predstavitelia časopisu, ktorí v ňom pracovali pred rokom 1989, nie sú terajšou redakciou ostrakizovaní, zabúdaní, ale aj naďalej spolupracujú ako vážení a uznávaní spisovatelia, odborníci na vedenie časopisu, jeho skladbu a formu, ako je to v prípade zakladateľa LT profesora Vincenta Šabíka, ktorého meno aj dnes nájdeme v tiráži novín – ako váženého člena redakčnej rady – a o ktorom časopis s veľkou úctou referoval (rovnako Slovenské pohľady o. i. v erudovanom článku Štefana Cifru v č. 9/2017). Slovensko je už také, na skutočné hodnoty sa nezabúda, nemôžu ich ohroziť podstatné spoločenské posuny ani nečakané efemérne politické prúdy.

LT odráža dušu Slovenska, tá je napájaná najmä láskou ku krajine, k jej ľuďom a k jeho kultúre, úsilím o rozvoj štátu, vôľou doťahovať sa k najlepším európskym trendom; poskytuje platformu nielen svojim členom, o. i. živo odráža i česko-slovenské vzťahy; je čitateľsky pútavý a prináša v pestrej zmesi európske a svetové témy, aktuality, spravodajstvo, zaoberá sa vzdelávaním, mladou tvorbou a celou pôvodnou produkciou, či už je to divadlo, hudba, výtvarné umenie, fotografia alebo literatúra.

Prináša recenzie na nové diela, čo je nezastupiteľné, a v Česku skupinovo vyhranené. Mám radosť, že sa na stránkach LT stretávam predovšetkým s príspevkami spisovateľov (mnoho z nich poznám osobne) a nielen vyvolených komentátorov.

Na Slovensku je niekoľko ďalších literárnych zoskupení, bohužiaľ, okrem PEN klubu som do žiadneho ďalšieho nenazrela, no viem, že SSS ako nástupnická organizácia Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS) si počína veľmi dobre. Nemusíme pátrať doďaleka, spolupracuje s vedením štátu, má svoje periodikum (to bolo pôvodne platformou ZSS), má svoje priestory v hlavnom meste i odbočky mimo neho, svoje vydavateľstvo, na rozdiel od OSČR, ktorá práve preto, že je nástupníckou organizáciou bývalého Zväzu československých spisovateľov (zakázaného v roku 1970, a neskoršieho Zväzu českých spisovateľov, na ktorý nadviazala terajšia Únia českých spisovateľov) fungujúceho za totality, je nemiestne dehonestovaná. Stačí zatvoriť ruku s peniazmi a dehonestácia sa sama za spokojnosti nových zoskupení napĺňa. Chýba filozofická zrelosť, prekypuje bezohľadná dravosť mladších generácií, čo nepripustí prijať a oceniť hodnoty, ktoré po desaťročia vznikali, a nemôžu zaniknúť, iba ak sú násilne odklonené.

Chcem v mene vedenia OSČR poďakovať vedeniu a redakcii LT, predsedovi SSS Miroslavovi Bielikovi, šéfredaktorovi Pavlovi Dinkovi, agilnému a so mnou spolupracujúcemu zástupcovi šéfredaktora Štefanovi Cifrovi, Slovákovi celou dušou, za stabilnú pozornosť venovanú spolupráci a spoločným plánom OSČR a SSS, takisto tvorbe členov OSČR. Ja osobne ďakujem za želania k životnému jubileu i za článok a fotografie z odovzdania Čestnej pocty za celoživotné literárne dielo, ktorú som z rúk predsedu SSS Miroslava Bielika prijala v čase knižného veľtrhu v Havlíčkovom Brode za prítomnosti Štefana Cifru a Jána Tazberíka.

Želám LT do ďalších rokov stále tých zapálených ľudí, Slovákov, ktorým nie je ľahostajná ich krajina, štát, umenie, životný štýl, ktorí budú neúnavne ďalej svojich čitateľov vzdelávať, burcovať, zušľachťovať a napĺňať nádejou, že to všetko má veľký zmysel v rámci Slovenska, Európy i sveta.

Lydie Romanská

Ilustračné foto: pixabay.com

(Autorka je poetka, podpredsedníčka Obce spisovateľov Českej republiky a čestná členka SSS)