Literatúra očami spisovateľov Anketa Literárneho týždenníka o slovenskej pôvodnej a prekladovej knihe (II)

575

Skvost v našej kultúrnej šperkovnici                                                                            EVA FORDINÁLOVÁ, literárna historička, poetka, prozaička, autorka literatúry faktu, vedkyňa, vysokoškolská pedagogička

Záver minulého roku obohatil našu národnú kultúru významným vkladom: zásluhou Záhorského múzea v Skalici v spolupráci s vydavateľstvom Hudobného centra Bratislava vyšlo unikátne 816-stranové dieloJanka BlahaZáhorácké pjesňičky: Súborné vydanie. Ide o súborné vydanie doplnené fotodokumentáciou a resumé v angličtine a nemčine. Zásluhou editora – odborného pracovníka múzea – muzikológa PhDr. Petra Michaloviča a Vladimíra Godára z Hudobného centra vydanie obsahuje v abecednom poradí piesne zo všetkých šiestich Blahových spevníkov s jeho editorskými komentármi, doplneným registrami – a dôležitý je aj Slovníček nárečových, archaických a historických záhoráckych výrazov. Vysokú poznávaciu hodnotu majú aj úvody Janka Blaha k pôvodným šiestim vydaniam. Osobitnú pozornosť si zaslúži Slovo editora (P. Michalovič, s. 49 – 55): obsahuje množstvo dôležitých a zaujímavých faktov nielen v oblasti muzikológie, ale aj histórie piesňovej tradície a vkladu Janka Blahu pri jej zachovaní. Súborné vydanie Záhorácké pjesňičky sú skutočným unikátnym dielom – a ako v Príhovore naznačila dcéra Janka Blaha Helena Jurasová: „Bohatá história Slovenska si to zaslúži, ba priam vyžaduje, aby sme spoločne nachádzali a objavovali skvosty a tešili sa z nich.“ Záhorácké pjesňičky skutočne medzi skvosty našej kultúrnej histórie patria a so všetkými, ktorí majú podiel na ich vydaní, sa z nich tešíme.

Kniha o význame kresťanstva v súčasnosti                                                                  ROBERT HAKALA, básnik

Ján Maršálek (* 1965) píše poéziu i prózu, venuje sa aj literárnej kritike a publicistike. Knižne vydal niekoľko básnických zbierok. Čitateľom, ktorí sa venujú kresťanskej literatúre je známa jeho kniha Cesta k bráne(2014) s podtitulom Čítanie na každý deň. Dielo obsahuje 365 kratších zamyslení, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah ku kresťanstvu. Jeho najnovšia kniha Kristus prichádza (Post Scriptum, Bratislava, 2018) je umeleckým stvárnením života Ježiša Krista. Autor, hoci nemá teologické vzdelanie, precízne a jasne formuluje svoj vzťah k Ježišovi. Rozoberá hlavné prvky Ježišovho učenia a jeho význam a úlohu v súčasných moderných časoch. Autor sa vyhol prvkom ľudovej zbožnosti, nemoralizuje, neodcudzuje, nerozdeľuje ľudí na „dobrých“ a „zlých“. Jeho myšlienky sú presné, nezaťažené ťažkými filozofickými otázkami. Čitateľa o svojej pravde presviedča svojou jednoduchosťou a múdrosťou. Kniha je cenným materiálom pre všetkých, ktorí hľadajú cestu vo svojom živote, spojenú s utrpením Ježiša Krista.

Ako to bolo v rokom 1968 v Prešove?

Ľudovít Petraško (* 1949) je prozaik, prekladateľ, autor kníh poviedok, románu, povestí. Ako už podtitul jeho najnovšej knihy Zmarené nádeje (21.august 1968 v Prešove)(Vyd. Prešovskej univerzity, Prešov, 2018) prezrádza, autor sa venuje udalostiam, ktoré dlhé desaťročia traumatizujú našu spoločnosť. Okupácia (alebo „bratská pomoc“) v auguste 1968 znamenala koniec jednej etapy v našich dejinách. Autor v knihe mapuje, ako sa tieto dni prejavili v konkrétnom meste, v Prešove. Doteraz vieme presne, ako to „vtedy“ bolo v Prahe, v Bratislave, ale málokto sa zaujíma, ako to vyzeralo aj inde na Slovensku. Pretože aj v iných mestách sa odohrávali boje neznámych hrdinov, ktorí boli ochotní vystúpiť z anonymity a na verejnosti prejaviť svoj názor, svoj odpor. Kniha je doplnená dobovými fotografiami z prešovských ulíc, ukážkami miestnej tlače, spomienkami obyvateľov. Autor vyzdvihol všetkých, ktorí boli statoční a neskôr (pre svoj názor) perzekvovaní. Kniha je cenná pre svoju autentickosť a pravdivosť. Je to odkaz aj pre iných autorov, aby zmapovali tieto smutné udalosti v miestach, v ktorých prežili august 1968. Aby sa nezabudlo. Čas beží a spomienky sa vytrácajú… Ľudská pamäť je krátka. Taká strašne krátka.

Inšpiratívne knihy                                                                                                VILIAM JABLONICKÝ, publicista, kritik, historik kultúry a umenia

Diel je aj tentoraz viac, no uprednostním zborník Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu(Ústav pamäti národa, 2018, 328 s.,zost. Peter Jašek), pretože, konečne, hoci s veľkým oneskorením, sa zaoberá objektívne a ucelene kľúčovou exilovou politickou inštitúciou, ktorú desaťročia spravidla obchádzali a obchádzajú slovenské univerzity, ale aj SAV, možno, paradoxne, i preto, že SKS kľúčovo spoluformoval vznik našej modernej demokratickej štátnosti 1993. Historici SAV dokonca doteraz vydavateľsky v téme i interpretácii skôr uprednostnili v tejto téme až schematizujúcich českých autorov. Veď aj pri štvrťstoročí vzniku druhej SR si nepomerne viac, spolu s ďalšími inštitúciami, všímali takmer iba vznik ČSR!? Výnimkou bola konferenčne iba MS a Politologický ústav SAV, na ktorých knižné texty čakáme. Splácanie obrovského dlhu voči našim dejinám teda (hoci zdĺhavo, kľukato, neraz aj rozpačito, ale predsa) pokračuje v nadväznosti i na predchádzajúce knihy venované inej kľúčovej exilovej a nielen náboženskej inštitúcii Slovenskému ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme.

V tomto kontexte sú mimoriadne aj pamäti rektora SÚSCM arcibiskupa Dominika Hrušovského Roztratených zhromažďovať.Rozprávanie o mojom živote (Post Scriptum, 2018, 532 s.) z významnej, ale neveľmi všímanej edície Librihistoriae Slovaciae, kde už vyšli kľúčové tituly Hanusove, Kučerove, Marsinove, Ďuricove, Homzove, Kútnika-Šmálova, Špirkove, Rydlove, Paštekovea mnohých ďalších. Anton Baláž Povedz slovo čisté(LIC, 2017, 493 s.) nadväzuje epicko-faktografickým portrétovaným dramatických okamihov vrcholných intelektuálnych slovenských osobností 20. storočia v krajne nežičlivých okolnostiach. Po Jánovi Lajčiakovi je to tentoraz estetik, literárny historik a kritik, ale aj básnik a prozaik Štefan Krčméry, ocitajúci sa navyše v ťažkej psychickej kríze, vo chvíli, keď by ho slovenská spoločnosť možno najviac potrebovala. Sú to závažné impulzy aj pre autorov pokúšajúcich sa ucelene či aspoň fragmentárne biograficky obsiahnuť zložité, no aj neraz rozporuplne hodnotené nielen politické osobnosti Štefánika, Dubčeka, Husáka, ale aj ako v prípade mladého historika Antona Hruboňa Alexandra Macha, radikála z povolania, či osobnosti Hurbana a Vojtaššáka kolektívom historikov, resp. popularizujúco dokonca Sama, Pribinu, Mojmíra, Koceľa.

Publicisticky významne zabodoval obrazom najtragickejšieho roku mojej generácie Juraj Alner v knihe 1968– Polčas rozpadu komunistického režimu:Denník novinára (Marenčin PT, 336 s.), najmä zo zahraničných zdrojov. Neprehliadnuteľné sú aj prvé, hoci osudovo neľahké Molitorisove Dejiny Slovákov v Poľsku do roku 1961(Spolok Slovákov v Poľsku, 2017, 294 s.).Možno aj to všetko bolo impulzom, aby vyburcovalo mladého filmára Lančariča k veľmi závažnému a vyváženému dokumentárneho portrétu básnika a normalizačného ministra Miroslava Válka. Ešte tak mediálne pozdvihnúť úroveň našich publicistických diskusií nielen o dejinách v našich rozhlasoch a televíziách, ktorá sa len veľmi pozvoľna dvíha. Rovnako je to v prekladoch. Najviac sa zrejme bude diskutovať Wardov Tiso: Kňaz, politik, kolaborant (Slovart, 2018, 424 s.), Karstevovo Čo príde po Európe (Kaligram, 2018, 136 s.)a Snyderova Cesta do neslobody (Premedia, 2018, 344 s.). Kontrovať im budú, našťastie, aj domáci autori – Hajko Slovenskými provokáciami, reprinty esejí Pavla Straussa Mozaika nádeje, Ecce homo, Tesná brána(G-ATELIÉR, 2017, 296 s.), Pokušenia Dominika Tatarku (W Press, 2018, 146 s.), iní zas paradoxným hľadaním svojej pozície a identity medzi Slovákmi, Ladislav Kováč skeptickou reflexiou O zmysle ľudského života(Kaligram, 2018, 96 s.).

Rozhovory, ktoré ma nadchli                                                                                    ANTON BLAHA, spisovateľ literatúry faktu, právnik

Spisovateľ svoj vnímavý, bohatý, citový svet prenáša spravidla do svojej tvorby, do rozličných foriem literárnych žánrov. Svoj vnútorný život, povahu, návyky, umelecké aj spoločenské názory, prezentuje zvyčajne práve v rozhovoroch. Reportéri v dialógu s literátmi odkrývajú zákulisie ich tvorby a života, ako aj v prípade rozhovorov, ktoré uverejnil časopis The Paris Reviews nasledujúcimi osobnosťami: Capote, Eliot, Faulkner, Forster, Greeme, Hemingway, Mauriac, Moravia, Parker a Saganová. Sú to prevažne spisovatelia anglo-americkej proviniencie, z európskych má kniha zastúpenie v Moraviovi, Mauriacovi a Saganovej. Reportéri objavili mnoho zo zákulisia života a tvorby autorov a mnohé informácie sú doslova zjavením. Len pri Saganovej som si spomenul na brilantný rozhovor Ľuba Juríka s ňou, ktorý neprekonali ani autori tohto vydania. Publikáciu veľmi pohotovo preložili Tomáš Hučko a Michaela Rosová, výstižnými ilustráciami spestril Marek Cina a vydalo OZ Brak, Bratislava 2018.

Satinského Gundžovníky                                                                                            MARTA HLUŠÍKOVÁ, autorka literatúry pre deti, poetka, lexikografka, stredoškolská profesorka

Keď som pred časom čítala Satinského Listy Oľge, bolo mi ľúto, že kniha nie je hrubšia, aj keď naozaj nepatrí medzi útle publikácie. Onedlho sa začalo hovoriť o prípravách Satinského rodinného klebetníka, ktorého som sa nevedela dočkať. A teraz, držiac v ruke dva objemné zväzky, majúce vyše sedemsto strán, listujem v spomienkach Júliusa Satinskéhona roky, ktoré poznačili aj mňa. Konfrontujem svoje zážitky s textom a teším sa, koľko zhody nachádzam. Je to text, ktorý ma dostáva do čias, o ktorých dnešná mladá generácia má veľmi skromné poznatky. Myslím tým rok 1968, ktorým sa Satinského spomienky, správičky, glosy a minireportáže začínajú. Cez rodinu filtruje celú spoločnosť až do roku 1984. Toto obdobie nebolo vôbec jednoduché. Dnes je doba, ktorá dáva mladým zelenú. Možno práve Gundžovníky (Slovart, 2018, 384 + 360 s.) sú literatúrou, ktorá im osvetlí život ich rodičov a prarodičov. V tom cítim silný potenciál Satinského knihy.

Atlas zvierat pre prvákov                                                                                          Obálka knihy pre deti Maje Säfströmovej Ilustrovaný atlas neuveriteľných FAKTOV O ZVIERATÁCH (Albatros, 2018, 120 s.) je formálne jednoduchá, na prvý pohľad sivá myška. Aj jej vnútorná vizuálna stránka pôsobí spočiatku fádne – namiesto veľkých farebných ilustrácií iba jednoduché vtipné perovky. Ale keď v publikácii začnete listovať, zistíte, ako vás magicky vťahuje do ríše zvierat svojimi zaujímavými postrehmi. Sú to viac-menej kuriozity, o ktorých sa v škole neučí. Deti bez nich síce môžu žiť, ale po prečítaní knižky sa pred nimi zjaví nový svet, ktorý zbadali v inak nastavenom zrkadle. Tento ilustrovaný atlas môžu čítať už prváci, lebo textu je minimum, aj to veľkými tlačenými písmenami. Prínos tejto knižky vidím vo veľkej motivácii detí lepšie si všímať prírodu a chrániť ju.

Potešenie pre obdivovateľov slovenského maliara                                                MARTIN VLADO, prozaik, básnik

Publikáciou, ktorá síce neprináša v zásade nič nové, ale akiste poteší obdivovateľov diela jedného zo zakladajúcich členov „skupiny galandovcov“, je katalóg k výstave Vladimíra Kompánkav Galérii Nedbalka, ktorý pod názvomRozpomínanie/Rememberingzostavila Lucia Žilíková. Na malej ploche, no reprezentatívnym spôsobom, zachytáva všetky charakteristické motívy príznačné pre Kompánkovu tvorbu (sugestívne stvárnená zimná – večerná/nočná – krajina s kostolíkom, znaky/znakové reliéfy, neviazaná fašiangová zábava s iskrením snehu a erotiky…).

Neprávom zabúdaná umelecká bohéma                                                               IVAN SZABÓ, spisovateľ literatúry faktu, literárny recenzent

Spomedzi kníh, ktoré sa roku 2018 dostali na pulty kníhkupectiev, ma zaujali dve. Obe spája jedna téma a tou bola umelecká bohéma v Bratislave. Autorom kníh Zlatá bohéma (Umelecká bohéma v Bratislave 1920 – 1938)a Medzi snom a skutočnosťou(Umelecká bohéma v Bratislave 1938 – 1945)je ambiciózny historik Martin Vašš(1983). V úvode prvej konštatuje, že za vznik novovytvoreného „duchovného“ spojenia slovenských literátov, spisovateľov a výtvarníkov v Bratislave bolo slobodné nadýchnutie sa po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky. Otvorené okná i dvere do sveta umožnili umelcom prežívať „obdobie bez politických obmedzení a za dovtedy nevídaného kultúrneho a spoločenského rozvoja“.Zdravé diskusie, zábavný štýl života, voľnosť tvorby, to boli základné črty bohémskeho života, ktoré inšpirovali M. Vašša na odkrytie pohľadu do zákulisia novej umeleckej generácie. Jej tvár hľadá v období rokov 1920 až 1945. V jeho knihách nájdeme spracované viaceré obdobia, ktorými bratislavská bohéma prešla, a dočítame sa o živote a tvorbe všetkých jej predstaviteľov. M. Vašš píše o Tidovi J. Gašparovi, ako legende bratislavskej bohémy, Jána Hrušovského predstavuje ako „pioniera zlatej bohémy“, Ema Bohúňa vidí ako gavaliera a dandyho zašlých čias. Z výtvarníkov spomína sochára Frica Motošku, Ivana Žabotu a Janka Alexyho – nielen ako maliara, ale aj ako spisovateľa. Opisuje i prostredie, kde sa bohéma schádzala, väčšinou kaviarne, viechy no aj krčmy – Metropol, Luxor, Reduta, Zlatá fantázia i. Zvláštna atmosféra stretnutí bola nabitá nielen zábavou, ale aj inšpiráciami či myšlienkami o prítomnosti a budúcnosti života v novej republike. Autor venuje pozornosť i „mladšej“ generácii bohémy na čele s Jánom Smrekom. Píše aj o postavení, ktoré v bohéme zaujal Emil Boleslav Lukáč, Milo Urban, Rudolf Dilong, Ján Poničan, Laco Novomestský a ďalší. Vašš si všíma aj ideologické rozdiely medzi umelcami. V bohéme Jestvuje ľavičiarske krídlo, no aj krídlo, ktoré po vzniku Slovenskej republiky (1939) inklinuje ku sympatiám k prezidentovi Jozefovi Tisovi, Alexandrovi Machovi a novej politickej moci prikláňajúcej sa k fašistickému Nemecku. M. Vašš za koniec existencie bratislavskej bohémy považuje rok 1945, keď „Bratislava stráca svoj neopakovateľný a doznievajúci ,medzivojnový‘ kultúrno-spoločenský kolorit a mení sa celá spoločenská atmosféra.“Autor zdôraznil, že „komunistická diktatúra mala nulovú toleranciu k slobode umeleckého vyjadrovania a pre akýkoľvek alternatívny životný štýl, ku ktorému bohémstvo nepochybne patrilo“. Prínos dvoch kníh M. Vašša spočíva v globálnom pohľade na umeleckú bohému v Bratislave, na komplexný pohľad na jej názory, myslenie i rozpory. Takýto pohľad či nadhľad v našej spoločnosti doteraz chýbal.

 

Zdroj: Anketa Literárneho týždenníka o slovenskej pôvodnej a prekladovej knihe (II): Literatúra očami spisovateľov. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 3 – 4 (13. 1. 2019), ISSN 0862-5999.