Lýceum Dobšinského aj národné

356

Vzhľadom na pripravovanú zmenu štruktúry nášho internetového časopisu posúvame pôvodnú uzávierku termínu na zaslanie odpovedí do 30. októbra.

Pedagóg, spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, básnik a literárny historik, azda však najviac slovenský Homér z Gemera – to všetko bol a stále je Pavol Emanuel Dobšinský. Po elementárnej škole v Sirku sa roku 1838 stáva žiakom nižšieho gymnázia v Rožňave, neskôr sa zdokonaľuje v jazykoch v Miškovci. V septembri 1840 sa zapisuje na lýceum v meste pod Vysokými Tatrami, kde študuje až do roku 1848. Už tu sa stretáva s celoživotnou láskou, ktorú nikdy nezradil – so slovesným bohatstvom ľudu. Vo februári 1845 vzniká študentský spolok Jednota mládeže slovenskej, jeho členovia zhromažďujú poklady národného ducha. Dobšinský zapisuje rozprávky, porekadlá i príslovia; stáva sa i redaktorom rukopisných časopisov Život, Holubica, Sokol, Považie, kde píše i básničky. V máji revolučného roku 1848 úrady vyšetrujú „tajnú a vlastizradnú“ činnosť Jednoty. Výsledok – uzavretie lýcea a Dobšinského návrat k rodičom. Viac o významnom mužovi našich (nielen literárnych) dejín, ktorého dielo ovplyvňuje mnohé generácie Slovákov, nájdete aj v našom internetovom časopise.

Súťažná otázka: V ktorom meste pôsobilo spomínané lýceum, ktoré sa významným spôsobom zapísalo do osobného života Dobšinského, ale aj do “životopisu” celého Slovenska?

Svoje odpovede posielajte na redakciaonline@literarnytyzdennik.sk Zo správne odpovedajúcich vyžrebujeme výhercu, ktorý získa hodnotný knižný darček z dielne jedného slovenského knižného vydavateľstva.

Kresba: Stanislav Lajda