Medzi tradičnou a modernou rozprávkou

198

Rozprávka, ktorú napísala Paula Sabolová, je o tom, že čertova mať pošle prváčika čertíka Trapka na skusy do sveta, aby sa – keďže v pekle mu to v škole veľmi nejde – priučil gazdovstvu u chýrečnej gazdinej. Čertíča je neposedné, neskúsené, hlúpučké. A nečudo, veď tu hore v ľudskom svete je preňho všetko nové, nič nechápe, všetkému sa čuduje. Na gazdovstve nevydrží, robota mu nevonia, túla sa po svete, pri svojich dobrodružstvách (ktoré nebudeme prezrádzať) sa dostáva do trápnych i humorných situácií. Ľudia neveria, že je pravým pekelníkom. Myslia si, že je to chlapec, ktorý má na sebe nie práve najkrajšiu čertovskú masku.

A Trapko vlastne naozaj je chlapča, hoci s rožkami, kopýtkami a srsťou, ktorých sa (ale nepredbiehajme!) môže postupne zbaviť. Z pekla ho vyslali na zem, aby robil ľudom zle. Má prísne zakázané niekomu pomáhať. Jemu to však nedá a ako trest za dobrý skutok mu z hlavy odpadne jeden rožok.

P. Sabolová je autorkou viacerých próz z reálneho života menších i väčších detí (Prázdniny, Tréner sa zajtra žení, Ajko Pavleška Miešajvareška, Žabí kvet, Vrkôčkine tajné objavy, verše Blcha v cirkuse), no, ako vidieť, ani v rozprávke sa jej osobitý rozprávačský talent nestratí. Má viaceré autorské výhody a prednosti, ktoré jej Trapka predurčujú na úspech. Už i to, že vidiek, do ktorého ho zasadila, dôverne pozná (vie napríklad odborne opísať, ako sa pestuje mrkva i mak) a že podobne ako Trapko i ona všetko objavovala zvedavými detskými očami.

Nezabúda, ako vnímala veci v detskej fantázii a oživila jej to aj práca na nárečovom slovníku z rodného Strážskeho Jak me hutoreľi. Zázemie, v akom P. Sabolová vyrastala, v hĺbke či pozadí cítiť v každej jej knihe. V Čertíkovi Trapkovi je však zreteľná inšpirácia z autorkinho detstva, keď medzi ľuďmi ešte žili a na priadkach, páračkách sa aj rodili ľudové rozprávky. Čitateľ akoby s Trapkom bol jednou nohou v tradičnom rozprávkovom svete a druhou už v prostredí dnešných detí. Sabolovej príbeh tvorí mostík medzi tradičnou ľudovou a modernou „umelou“ autorskou rozprávkou.

Čerti boli odjakživa hrdinami ľudových rozprávok, ale nie tých romantických princeznovských… Patrili skôr do ľahšieho rozprávkového žánru – ako hlúpe, nešikovné a smiešne figúrky, ktoré sa dajú ľahko oklamať a netreba sa ich báť, alebo, naopak, ako výmyselníci, ktorým človek len tak ľahko neprejde cez rozum. Stelesňujú typy obyčajných ľudí a aj čertík Trapko má ľudské vlastnosti.

P. Sabolová využíva ľudové príslovia, porekadlá či slovné spojenia, v ktorých sa čerti spomínajú ako súčasť bežného života, napr.: všetci čerti sa ženili, šili s ním všetci čerti, Do čerta!, čo čert nechcel, čert nikdy nespí, z pekla šťastie alebo ako by ho naháňalo sto čertov…

Vďaka úsloviam, s ktorými by sa deti neskôr v našej chudobnejúcej reči už možno nestretli, Sabolovej knižka je aj učebnicou slovenčiny: dobrý fígeľ stojí groš, klamárovi sa dymí z nosa, krížne cesty, ľupol na zadok, pravda vždy vyjde na povrch, učeň-mučeň, zmojkali sa a i.

Do textu rovnako organicky zapadajú výrazy z detského slovníka eno-ňuňo, Ty, brďo!, Čo ti hrabe?, Lístky prosím, gate nosím…, púpavový bublifuk, kocúropis, Kiš-kiš, hanba! a i.

Zaujímavé sú Trapkove nápady: napríklad, aby si stareny nosili všade skladacie (rybárske) stoličky a nemusel im v autobuse nikto uvoľniť miesto na sedenie.

Chytľavý je originálny Sabolovej humor, nahlas rozosmeje aj dospelého. A ako je to s detskými knihami? Na takú, na ktorej sa dieťa nezasmialo alebo nepoplakalo si, rýchlo zabudne. To sa Trapkovi nemôže stať.

Paula Sabolová Jelínková
ČERTÍK TRAPKO
Ilustroval Drahomír Trsťan.
Bratislava: Albatros 2018, 1. vyd., 95 s., ISBN 978-80-566-0652-0 (viaz.)