MILAN RÚFUS Vianočná poézia

1121

Vianočná koleda

V mestečku Betleme,
v jasličkách na slame
leží to dieťatko,
na ktoré čakáme.

Anjelik bez krídel,
Boží i človečí.
Nikto ho nevidel,
každý ho dosvedčí,
darček mu nesie tam…

A ja mu do diaľky
srdiečko posielam
namiesto hrkálky.

Rozhodli sa zvieratká,
správa o tom letí,
správa krátka, prekrátka:
Obdarujú deti!

Jabĺčko dá ježko hneď,
orech veverička,
včielka pridá sladký med,
čo maľuje líčka.

Zajko mrkvu – hoja, hoj!
pod jedličku chystá
a ovečka zvonček svoj,
už je to vec istá.

Zvieratká dar zanesú
do materskej školy.
Deťom na tú adresu,
kde k nim dobré boli.

Tvoje a moje Vianoce

Vianoce detí.
A veľké deti Vianoc.
každému inak pravdivé.
Každému iné.

Ja sa už chystám na noc.
Ty v nekonečnom údive
Ježiška počúvaš
a sýtiš sa tou vravou.
Ja to už neviem.
Nemám síl.

Už ho len myslím
zasneženou hlavou.
A prosím, aby odpustil.

Modlitba za rodičov

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík,
im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba večer.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich oboch.
Veď dve ruky máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh,
pre otecka jednu,
druhú mame.

Milan Rúfus (* 10. 12. 1928 v Závažnej Poruba – † 11. 1. 2009 v Bratislave), slovenský básnik, literárny historik, esejista, publicista, prekladateľ, univerzitný profesor, ktorý prispieval do Literárneho týždenníka poéziou, esejami i rozhovormi počas celého dvadsaťročia od vzniku nášho časopisu v roku 1988, nám zanechal jedinečnú poéziu s hlbokým humanistickým odkazom, premknutú tradičnými kresťanskými i ľudovými hodnotami, ktorá je ako neutíchajúce žriedlo živej vody pre najmenších i dospelých čitateľov. V decembri t. r. by sa náš národný básnik dožil 90 rokov a zároveň v januári nového roka nadíde 10. výročie jeho úmrtia. Hrejivé svetlo šíriace sa z jeho poézie si pripomíname aj jeho troma básničkami.