Miloš Bazovský fotografujúci

445

MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ  je z rodu zakladateľov národnej výtvarnej moderny. Podobne ako jeho vrstovníci sa po absolvovaní akademických štúdií v Prahe vrátil na Slovensko. Jeho rodiskom (11. január 1899) bola obec Turany, zanedlho sa zabýval v Martine. V päťdesiatych rokoch minulého storočia neprejavoval ochotu ustúpiť od svojho modernistického prejavu k tematike socialistického realizmu a navyše otvorene vyslovoval svoje intelektuálne názory, značne odlišné od oficióznych. Konjunkturálne ambiciózni mu to „opätovali“ vyháňaním z martinského ateliéru, v ktorom i býval. Z dusnej klímy mesta odchádzal za maliarskymi motívmi a priateľmi. Častejšie na Oravu, s manželkou Aninkou si tam prenajímali sezónne bývanie, napokon sa uchýlili do neobývaného domčeka v jej rodných liptovských Čemiciach. Verejné tlaky výrazne zhoršili umelcovu fyzickú kondíciu, vytratilo sa i jeho obdivuhodné tvorivé iskrenie. Posledné desaťročie života už nemaľoval. Podvolil sa manželkinmu návrhu presťahovať sa do Trenčína. V meste už v nasledujúcom roku po jeho smrti (15. december 1968) zriadili Galériu M. A. Bazovského a v nej inštalovali hodnotnú kolekciu majstrových výtvarných diel.

Miloš Bazovský – od „pracovnej“ fotografie k dielu, od „spontánneho“ k maliarskemu Pokušeniu (1936)

Vidiecke inšpiračné sloje

Bazovský dôverne poznal život na vidieku, citlivo vnímal krajinu, ktorej pôvodní osadníci vtlačili vlastnou prácou príťažlivú vizuálnu podobu. Popri Turci a susednej Orave sa s tvorivým záujmom zoznamoval s Horehroním, Liptovom, natrvalo si ho získal kraj pod Poľanou, v Detve mu udelili čestné občianstvo. V týchto i iných krajoch nachádzal inšpiráciu a nevšedné motívy, ktoré uchopil uvoľnenou formou, stvárňoval neraz robustnou farebnosťou s baladickými tónmi a zvnútorňoval ich poetizujúcimi posolstvami. Bol v dôvernom kontakte s miestnou inteligenciou, spájal ich záujem o kultúru, umenie, výtvarnú tvorbu osobitne. Bazovského olejomaľby majú mocnú estetickú intenzitu, gvaše a akvarely sa vyznačujú uvoľnenosťou farebných nálad. Kresbami popri klasických ateliérových zátišiach si na plenérových pochôdzkach s výstižnou istotou a ľahkosťou ceruzky či rudky zaznamenával do skicára bezprostredné podnety, čaro okamihu, kompozíciu solitérnych objektov v krajine, svojich známych, ľudí pri práci na poli, domáce zvieratá.

Fotografické skice a záznamy

Podstatne menej známa je umelcova záľuba vo fotografovaní. Jeho fotografie sa zjavovali zvyčajne ako informačne sprievodná súčasť monografií alebo katalógov k súborným výstavám. Slovenská národná galéria (SNG) túto Bazovského osobnostnú líniu predstavila prvýkrát v komplexnejšom profile. Vychádzala z negatívov Archívu umenia SNG, ktoré Bazovský nasnímal najmä počas tridsiatych a štyridsiatych rokov. V tých časoch podnikal dlhodobé maliarske túry po obľúbených krajoch. Často sa k nemu pripájal Janko Alexy, ich vďačným spoločníkom býval Zoltán Palugyay. Sprievodný text k výstave konštatuje, že fotoaparát nosieval so sebou často v prítomnosti Arnolda Petra Weisza-Kubínčana (1898 – 1945), ktorý sa v polovici tridsiatych rokov presťahoval do Martina z Dolného Kubína. Stretávali sa často, Bazovský ho podporoval priateľsky i materiálne. Na podstate tejto skutočnosti nič nemení ani to, že keď sa na konci druhej svetovej vojny nenávratne stratil, niektorí maliara osočovali, že hanebne ho zradil práve on.

Miloš Bazovský – maliar elegán vo svetlom obleku

Na čiernobiele filmy Bazovský rád zaznamenával osobné zážitky, postrehy, maliarske pochôdzky s priateľmi, stretnutia s obyvateľmi dedín a lazov. Do popredia pozornosti návštevníkov galerijnej prezentácie sa vnáša štylizovaná fotografia muža ležiaceho s hlavou položenou rovno na železničnej koľajnici. Obrázok charakterizuje uvoľnenú atmosféru po intenzívnej práci v plenéri. Pri spoločenských stretnutiach, zábavných vystupovaniach, neúnavných rozprávaniach niekde v horskej chate či mestskej reštaurácii. Za samostatnú pozornosť by stáli okolnosti príprav výstav z najnovšej tvorby práve na miestach, z ktorých čerpal podnety. Alebo organizovanie náučných podujatí, na ktorých názorne ukazoval, ako diela reprezentantov európskej moderny podnecovali jeho uvažovanie o umení i vlastné tvorivé postupy.

Zásobáreň motívov

Podstatná váha tematického obsahu výstavy Bazovský fotograf sa sústreďuje predovšetkým na zábery, ktoré umelcovi – podobne ako kresby – slúžili ako náčrt alebo priamo kompozičná skica ku konkrétnemu maliarskemu dielu. Nepotrpel si pritom na tradičné východiská, aké volili pri „uhloch pohľ`’64ov“ profesionálni (alebo touto činnosťou dlhodobo zaujatí) fotografi. Ešte menej dbal na to, aby obsah snímaného zapôsobil na estetické očakávania prijímateľov. O svojom fotografickom štýle sa verejne nevyjadroval, všimnime si jeho pracovnú polohu. Niektoré fotografie sú už samy priamou obrazovou kompozíciou, tak sú vystavené v bezprostrednom susedstve originálnej maľby (medzi vyhotovením oboch médií je i viacročný rozdiel). Najvýraznejšia tematická príbuznosť (alebo priamo autorský zámer) je na známom obraze Pokušenie z roku 1936 alebo na diele Za humnom (okolo 1935). Mnohé sú autorským záznamom vizuálneho javu alebo situácie, ktoré vnesie ako obsahové motívy do samostatných maliarskych kompozícií. Napríklad solitérnych civilizačných objektov (osobitne ho priťahovali elektrické stĺpy, cestné a železničné spojnice, z prírody nezvyčajné tvary stromov), ktoré sú charakteristické pre zvýraznenie atmosféry umelcovej vidieckej krajiny.

V susedstve vykopávania zemiakov maľba Miloša Bazovského Záhradník, 1952

Polstoročnica v Trenčíne

Výstava Bazovský fotograf je v SNG inštalovaná do polovice apríla. Inštitúcia ňou pootvorila svoj bohatý dokumentačný archív a významovo ho prepojila s dielami umelca opatrovanými v depozitári. Popri Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne tvorí nosnú časť zbierok uložených vo verejných galerijných inštitúciách. Keďže koncom roka uplynie päťdesiat rokov od maliarovej smrti, očakávame ďalšie prezentačné pripomenutia života a tvorby erbového predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny.


MIKOLAJ, Dušan: Miloš Bazovský fotografujúci. In: Literárny týždenník, č. 13 – 14, ročník: XXXI, vyšlo 11. 4. 2018, ISSN 0862-5999, EV 3136/09, s. 8. Dostupné z: <https://literarnytyzdennik.sk/milos-bazovsky-fotografujuci/>.