Móda figových listov

381

Viera Švenková

Dnešný človek, neveriaci Tomáš, neverí nikomu a ničomu, vie, že nahú pravdu od prvopočiatku zahaľuje figový list. Módu figových listov ocenil už osvietenský filozof I. Kant, podľa ktorého sa človek v raji riadil iba inštinktom, no keď pochopil, že zakrytá časť tela pôsobí erotickejšie ako obnažená, znamenalo to prvé víťazstvo ľudského rozumu. Vážený filozof to myslel vážne, hoci mudrlanti všetkých čias sa bavia: Aké príznačné, prvý prejav rozumu, prvé klamstvo!

Platón klamstvo prísne odsúdil: maliarov vyhnal zo štátu, ich diela sú len chabé napodobneniny, číry klam, simulácia reality, odvádzajú dušu od hľadania pravdy. Aj stredovek pokladal obraz za prelud, klamstvo, cestu k pravde ukazovalo len náboženstvo, v neskorších časoch aj matematické a prírodovedné zákony. V moderných časoch, poznačených relativizmom, máme ciest na výber, obraz nám doslova vládne.

  1. Bacon prišiel s teóriou, že „obrazné dojmy sú často zrkadlom našich predsudkov“, tzv. idolov. Medzi „idoly rodu“ zaradil zvyk „posudzovať iných podľa seba“. Z vysokého piedestálu vlastnej nechápavosti, neznalosti, nevzdelanosti posudzujeme dávnominulé epochy, vzdialené civilizácie, odlišné kultúry, ale aj seba a svojho blížneho. Predsudky nám zatarasili cestu k pravde.

Nielen Bacon, aj iní filozofi to vedeli. Podľa Schopenhauera hľadanie pravdy je „zbytočné šermiarske umenie“, podľa Kierkegaarda „pravda je len subjektívna“, Nietzsche pokladal všetky pravdy za ilúzie, pretože „každá pravda je podriadená moci“. Hegel upozorňuje, že nie sme schopní preniknúť do cudzieho JA, pretože na jeho miesto postavíme „len svoje vlastné JA“. Opäť tá baconovská i ľudová múdrosť: podľa seba súdim teba.

Keď treba, cestu k pravde zahatá aj cenzúra, odjakživa škrtá nebezpečné myšlienky. „Súčasný stav civilizácie je zvrátený a nespravodlivý… Ostrý kontrast nadbytku a chudoby pripomína živé telo priviazané k mŕtvemu trupu.“ Túto myšlienku T. Paina, ktorý svojimi názormi predbehol európskych osvietencov a ako „kráľovský zlodej“ hľadal útočisko za oceánom, vyškrtla americká cenzúra, rovnako ochotná a striehnuca ako vždy, ako v časoch totality či internetu…

Dnešní ľudia nemajú čas rozmýšľať, veľké slová ako pravda, spravodlivosť, svedomie stratili cenu. Zaujíma nás už len hodnota bankovky! Žijeme v zajatí obrazov, fotografií, výtvarných diel, ktoré zrkadlia chaos v ľudskej duši, televíznych programov, internetových ponúk, pulty kníhkupectiev sú zavalené knihami na najrozličnejšie témy, masmédiá nám dennodenne vnucujú svoje videnie sveta… J. Baudrillard však upozorňuje, že falošné obrazy, tzv. simulakrá, produkuje najmä súčasná masmediálna politika, pretože „z mediálneho sveta sa vytratila realita“. V priestore, kde niet ducha, nemožno nájsť pravdu, najmä keď, ako tvrdí Schopenhauer, „ani nevieme, kde ju hľadať“. Podliehame zvodom reklamy, sľubom politikov, zázračných liečiteľov ľudstva, spoliehame sa na riešenia, ktoré ponúka súčasná bohorovná veda, neberieme na vedomie varovné zmeny klímy ani rinčanie zbraní, zmanipulovaný mozog pristúpi na pravdu silnejšieho. Opantalo nás „simulakrum, to bláznivé, neurčité súcno“, ako ho nazval M. Foucault.

Žijeme bláznivé časy. Ako skonštatoval G. Deleuze: „Ide o to, zaviesť do tohto sveta rozvrat.“ Rozvrátená myseľ preberá cudzie názory, nekriticky prijíma „zaručene pravdivé“ správy, až napokon nikto nevie, čo je pravda a čo klam.

Predierame sa pouličným davom, popri nás uháňajú autá čoraz drahších značiek, prefrngne mládež na korčuliach so štopľami v ušiach, lákajú výklady plné módneho tovaru, život búrlivo tečie, je totiž tekutý, ako tvrdil Dostojevskij, uteká, beží, je v ustavičnom pohybe. Móda sa mení, no človek, hoci vyzbrojený najnovšou vedou a technikou, je rovnako omylný ako kedysi pod stromom poznania v rajskej záhrade. Isteže, už nie je nahý, háklivé miesta zakrýva zdokonalený figový list, prvý výplod ľudského rozumu, taký dômyselný, že aj starý mravokárca Kant, preslávený výrokom o hviezdnatom nebi nad nami a mravnom zákone v nás, zablúdil do končín s nádychom erotiky, kde klamať a mýliť sa je ľudské.