Mojich sedem kníh o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi (Povinné čítanie pre každého Slováka)

96

O nikom z našich dejín nebude po tieto dni toľko článkov v tlači a toľko relácií v éteri ako o našom národnom hrdinovi, spolutvorcovi Republiky Česko-Slovenskej, ako znel jej prvý a oficiálny názov, takto uvádzaný aj vo francúzštine, vtedy svetovom diplomatickom jazyku v relevantných medzinárodných dokumentoch. Asi muselo prejsť sto rokov, aby dozrela zaslúžená úcta k mužovi, ktorý sa nedožil ani štyridsiatky. To bola v slovanskom svete zrelosť. Srok. Muž mohol prisadnúť k ohnisku rady starších. Dosiahol srok. Po rusky: sorok. Štyridsať. Nedosiahol ich.

Mal som jedenásť, keď som napísal prvú básničku (našťastie takmer aj poslednú). V máji 1946. Vyšla v časopise evanjelickej mládeže Prameň. O Štefánikovi. Onedlho sa už o ňom písať nesmelo. Potom o dvadsať rokov sa úžasný Milan Vároš, kamarát z našej redakcie, odvážil na stránkach Smeny polemizovať s jeho veličenstvom riaditeľom Historického ústavu SAV a stranou prof. PhDr. Ľudovítom Holotíkom, DrSc., a poraziť ho na body, ktoré Várošovi v novembri 1969 prirátali k účtu, keď ho na večné veky vyhodili z novín. Netušili, že to potrvá len dvadsať rokov. Ďakujem pekne! Ďakujem zvedavosti, že som ešte stihol prečítať Štefánikov životopis, prvú vernú informáciu o našom národnom hrdinovi, Juríčkovu knihu. Voňala kopanicami a autentickosťou.

K druhej knihe o M. R. Štefánikovi som sa dostal o dvadsať rokov. Konečne vychádza Várošov Posledný let Milana Rastislava. Dvadsaťročná pauza. Akoby sme mali fúru času. Nikam sa nenáhlili. Načo aj, žijeme si tu najmenej poldruha tisícročia, ak nie odjakživa, takže aký zhon?

Aj Várošovu knihu si zaraďujem medzi sedem najmilších „štefánikovských“.

Potom prišla tretia. Z nej som sa dozvedel o dráme, ktorou prešlo Bradlo. Nie, pravdaže, kopec nad Brezovou a Košariskami, ten by stál napriek zlomyseľnosti času, ale to svetové architektonické dielo. Monument monumentálneho človeka.

Štvrtou v balíčku sa mi stala kniha E. Kautzkého, ktorá vyšla asi pred desiatimi rokmi v Matici. Otrasné zistenia v zákulisí politiky. Nemusí byť všetko pravda, ale veľa sa ani rokmi nedalo zastrieť.

Piata – písal si ju sám Štefánik, vydalo ju pred rokmi Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov – zápisník z Ekvádora. Pars pro toto Štefánikových ciest, vedeckých a diplomatických misií, teraz v okolí, kde Darwin hľadal dôkazy pre svoju prevratnú myšlienku o vývoji druhov.

K šiestej knižke som sa dostal náhodou. Jej autor profesor Dušan Podhorský ma raz poctil prosbou, či sa nepozriem na jeho rukopis pripravovanej knižky Štefánikov svet – Cesty priestorom a časom po stopách Milana Rastislava Štefánika. Onemel som úžasom, keď som zistil, čo všetko RNDr. Podhorský, meteorológ a diplomat, cestovateľ a teraz už aj spisovateľ literatúry faktu, stihol prejsť po Štefánikových stopách. Neuveriteľné. A čo zistiť! A uviesť po dňoch a hodinách. Vyberám náhodne: observatórium Ruskej akadémie vied v Pulkove, pozorovania v Maroku, observatórium na Mont Blancu, Samarkand a Buchara, uzbecké stepi a Honolulu, vlaky vezúce v hroznom mraze krvavým nekonečnom desaťtisíce našich legionárov z pekla domov… Podhorský to prešiel všetko. S manželkou, priateľmi, najčastejšie s cestovateľom, prírodovedcom a kamarátom docentom Kelem. A čo naštudoval v archívoch. A čo prečítal. Niet presnejšej knihy o Štefánikovi. Na hodiny presnej! To mi verte. Štyristo strán faktografie, ktoré sa čítajú ako román.

Aj ten je už tu. S prvkami literatúry faktu. S esejistickými momentmi. Presne podľa môjho gusta. Tak, ako to má byť. Jozef Banáš a jeho knižka: Štefánik – muž železnej vôle: Prebijem sa!

Nikomu nechcem ovplyvňovať vkus. Len si myslím, že som si spomenul na čosi ako povinné čítanie pre každého.

Ilustračné foto: Mohyla Milana Rastislava Štefánika a jeho obraz ako generála.
archív Múzea Dušana Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

Zdroj: Ján Čomaj. Mojich sedem kníh o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Povinné čítanie pre každého Slováka In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 11 – 12 (27. 3. 2019), ISSN 0862-5999, s. 1.