Možná štefánikovská Cesta do nemožna

208

Ako sme už informovali, v slovenských kinách premietajú film Cesta do nemožna režiséra a scenáristu Nora Držiaka a jeho tímu. Filmár sa spoločne so scenáristom Michalom Balážom dostal do povedomia už pred štyrmi rokmi projektom True Štúr. Dokudráma realizovaná v slovensko-českej koprodukcii vzišla zo súbehu námetov RTVS k stému výročiu úmrtia Milana Rastislava Štefánika a podieľala sa na nej aj ČT.

Snímka zobrazuje Štefánika celkom netradične. Kombinuje pritom autentické fotografie, filmové zábery, fragmenty z denníkov a animácie. „Ako sme prechádzali jednotlivé materiály, životopisy a archívy, mali sme pocit, že Štefánikov život by vydal na veľa životov a bol to navyše aj muž mnohých tvárí… Stretával sa v ňom kúzelník s vedcom, astronómom, politikom, štátnikom, milovníkom žien, cestovateľom… Tých polôh mal hrozne veľa a striedal ich s veľkým humorom a vtipom, sám o sebe bol taký trochu huncút,“ priblížil v rozhovore pre agentúru SITA Michael Kaboš, ktorý sa spolu s Držiakom a Balážom podieľal na scenári filmu a zastrešil aj kameru a produkciu snímky. „Hovorili sme si, že to je krásna rovina, že presne tak ho chceme priblížiť súčasným divákom, nie ako hrdinu na piedestáli… Stvárnili sme ho ako človeka z mäsa a kostí a vniesli sme do filmu aj ten jeho životný optimizmus a nadšenie, s ktorým sa nebál napredovať a ísť si za tým svojim snom,“ dodal mladý tvorca.

Film, v ktorom sa v hlavnej úlohe predstaví Tomáš Mischura z martinského komorného divadla, zámerne odkazuje na snímku legendárneho priekopníka kinematografie Georgesa Méliesa pôsobiaceho v roku 1904 v Paríži. V tom istom roku a na tom istom mieste sa začne odvíjať aj život mladého Štefánika. Príbehom divákov a diváčky sprevádza fiktívny český filmár Otakar Kubánek, ktorý sa očarený Štefánikovou osobnosťou rozhodne opustiť prácu v Méliesovom štúdiu a cestuje so Štefánikom po celom svete, sprevádza ho pri dobrodružstvách a nakrúca o ňom dokument.

Otakarovi Kubánkovi v podaní Petra Vaněka v rozprávaní kontruje autentická postava francúzskej sufražetky a novinárky Louise Weiss, ktorá Štefánikovi napriek jeho odmietnutiu pomáhala presadzovať jeho politické ciele a do filmu priniesla ženský pohľad na slávneho generála. Weiss stvárnila česká herečka Jana Stryková.

Najdôležitejšiu ženu Štefánikovho života, mladú taliansku markízu Giulianu Benzoni, s ktorou sa Štefánik zasnúbil, ženu zodpovedajúcu jeho predstave krásnej a nepoškvrnenej ľalie, ktorú však už nestihol predstaviť svojmu ľudu, hrá vo filme Judit Bárdos a do francúzskej baleríny a kabaretnej tanečnice Cléo de Mérode sa prevtelila Kristína Svarinská.

V snímke sa objavili aj Ján Greššo, Marek Ťapák, Jana Oľhová, Anita Krausová, Arnošt Goldflam, Václav Neužil, Daniel Žulčák, Jan Vondráček a ďalší. Herci si prácu na filme pochvaľujú, a to i napriek tomu, že jednotlivé natáčacie dni strávili výlučne pred zeleným pozadím. „To natáčanie nebolo jednoduché, na pľaci si to nestíhate veľmi užívať, skáčete z jednej scény do druhej a pretože sa točí na zelenom pozadí, nemáte žiadne obmedzenia a musíte veľmi rozmýšľať nad tým, aby ste stvárnili to, čo od vás chcú,“ vyznal sa Tomáš Mischura. „Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť a trošku aj nezvyk. Človek musel akoby divadelne narábať s imaginárnymi vecami, no zároveň to nemohlo byť celkom divadlo. Bola to dobrá škola, snáď sa mi to podarilo vierohodne stvárniť,“ doplnila Judit Bárdos.

Podľa Držiaka ústredná idea snímky – cesta do nemožna – absolútne korešponduje aj s procesom jej realizácie. „Názov toho filmu je veľmi priliehavý. Keď Mišo Baláž napísal scenár, vyskytovalo sa tam strašne veľa exteriérov a interiérov, bolo nám jasné, že to sfilmovanie bude trošku problém. Preto sme zvolili formu dokudrámy, ktorá je z časti animovaná a triková,“ ozrejmil režisér. Vo filme sa podľa neho sústredili najmä na Štefánikove na prvý pohľad nerealizovateľné túžby a vízie, o naplnenie ktorých sa po celý svoj život neúnavne usiloval. „Nechceli sme sa zamotávať do nejakých politických a vojenských machinácií, sleduje len Štefánikovu víziu a túžbu po jej naplnení. To sa nám zdalo, že by niekomu mohlo pomôcť, že by to mohlo niekoho inšpirovať… Jeho sen oslobodiť svoj národ a získať samostatnosť od Rakúsko-Uhorska, sa totiž v tej dobe javil absolútne nerealizovateľný a on sa tej myšlienky aj tak chopil a neúnavne za ňou kráčal… Otázka na druhej strane je, či nešiel už trochu cez mŕtvoly, či to nebolo už trošku šialenstvo, to už necháme na divákoch,“ podotkol Držiak.

Na snímke sa podieľala aj kreatívna producentka Alexandra Gunišová. Hudbu do filmu zložil Vladimír Martinka v spolupráci so 60-členným symfonickým orchestrom. Film po premiére v Kine Lumiere v bratislavskej čaká aj turné po Slovensku. „Začneme na Myjave a budeme pokračovať na východ. Hlavnú časť budeme mať v Košiciach, Poprade a Kežmarku,“ vymenoval Kaboš. Súčasťou turné budú aj dve premietania so živou hudbou, v sprievode celého symfonického orchestra. „Tie budú zamerané najmä na mladých divákov, študentov umeleckých a hudobných škôl. Je to skutočne netradičný zážitok a forma prezentácie, ktorá sa nám podarila vďaka spolupráci s Národným osvetovým centrom. Prvý koncert sa uskutočnil v sobotu v historickej budove SND v Bratislave, ďalší bude 7. novembra v Košiciach a tretí 11. novembra v Banskej Bystrici,“ informoval scenárista a producent.