Muž svojej doby

442

Umelecké diela, sochy, portréty, knihy a filmy o významných osobnostiach štátu či národa vyvolávajú vo verejnosti zanietené diskusie. Málokedy sú vzájomne tolerantné a veľmi často protichodné. Tvorca ich umeleckej podoby sa stáva motorom, ktorý o zobrazovanej osobnosti otvára komunikáciu s verejnosťou. Zobrazovaný môže byť národom milovaný, národom zatracovaný, ale pre mnohých aj neprebádaný a neznámy.                                                                                            Z vonkajších postojov politika vo vyhranenej dobe podstatu jeho konaní často povrchne zhodnotia tzv. odborníci – a na ich povrchnosť sa našlo už aj pomenovanie: kontroverznosť. Zdá sa, že kontroverznosť sa postupne stáva meradlom.                                              Alexander Dubček bol nesporne výraznou postavou česko-slovenských a neskôr samostatných slovenských dejín a ako charizmatická osobnosť poznačil dejiny Európy tak výrazne, ako sa to v čase jeho pôsobenia nepodarilo nijakému európskemu politikovi. Dnes máme sprístupnený dostatok archívnych dokumentov na bádanie a štúdium spoločensko-politickej situácie, a tak by mali vznikať seriózne faktografické diela.                                  Ak opomenieme striktne politicky rozbor konania Alexandra Dubčeka, máme pred sebou politika národom milovaného a uctievaného. V komunistickom bloku, bez poradcov a stratégií sa zjavil muž a podmanil si svet. Muž, ktorý chcel ľuďom ukázať ľudskú tvár systému, ktorý bol dovtedy v jeho štáte direktívne riadený odinakiaľ. Muž, ktorý nemal vopred premyslené gestá či úsmevy na objednávku. Manžel, ktorý žil v príkladnom harmonickom manželstve s manželkou Annou, a otec troch synov. Vo voľnom čase sa venoval svojej záhrade, obstrihával stromy, mal rád klasickú hudbu.

Málo, alebo veľa?                                                                                                          Na pochopenie človeka s ľudskou tvárou dosť. A či na politika? Možno niekde v podvedomí politických rozhodnutí je iste zakomponovaný aj tento harmonický rozmer jeho osobnosti. Svedčí o jeho hľadaní a nachádzaní súladu v najintímnejšom prostredí, čo malo celkom iste presah aj na jeho pôsobenie vo veľkej politike. Na „sláve“ osobnosti jeho rozmerov dnes na Západe pracujú tímy odborníkov a štáby poradcov. To sa neodpúšťa! Možno práve tento fakt harmónie vychádzajúcej z vnútra Alexandra Dubčeka mu prisúdil charakteristiku naivného a nepolitického myslenia, vo vrcholnej politike neprípustného. Takéto vyjadrenia pochádzali najmä od jeho zarytých českých, ale i niektorých slovenských politických oponentov.                                                                                                                    Lenže práve výnimočnosť Dubčekovho chápania politiky a jej presadzovania do života, jeho obrovská ľudská príťažlivosť mu otvárali dvere do pomyselných politických nebies. Vízia komunizmu s ľudskou tvárou bol najväčší Dubčekov prínos pre nové vnímanie politickej kultúry a politiky všeobecne. Český spisovateľ Bohumil Hrabal o Dubčekovi napísal, že bol prvým ušľachtilým komunistom. Hlboko ľudský, a môžeme povedať aj jemný muž pri obrane politických záujmov vlastného štátu však nebol schopný ľudskými prostriedkami vzdorovať tankom.                                                                                                       Aj o tom má vypovedať nový film o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Ľudská tvár, ktorý pripravuje produkčná spoločnosť LECA production. V októbri mladý producent Andrej Antonio Leca predstavil v Bratislave tím spolupracovníkov, ktorí sa budú na realizácii filmu podieľať. Skúsený scenárista Karol Hlávka a dlhoročná dramaturgička Slovenskej televízie Jana Liptáková už spolupracovali na nerealizovanom filme o Dubčekovi, a veria, že druhý vstup do náročnej témy sa iste uskutoční. Scenár je v štádiu posledných úprav, zárukou realizácie filmu je umelecká záštita a tvorivý dohľad, ktorý prijal poľský svetovo uznávaný režisér Krzysztof Zanussi. Netají sa nadšením z tohto filmového projektu a podujal sa hľadať odpovede aj na vlastné otázky, ktoré mu vyvstávajú v súvislosti s Alexandrom Dubčekom.                                                                                                              Hlavnú režijnú úlohu zverili chorvátskemu režisérovi Lordanovi Zafranovićovi, odchovancovi triedy Elmara Klosa známej pražskej FAMU. Medzi jeho najznámejšie filmy patrí vojnová trilógia zobrazujúca bežný život v Juhoslávii počas druhej svetovej vojny. Jej prvý diel Okupácia v 26 obrazoch ocenili na 22 filmových festivaloch. Jeho posledným projektom je dokumentárny cyklus o juhoslovanskom prezidentovi Josipovi Brozovi Titovi. Lordan Zafranović žije striedavo v Prahe a v Chorvátsku. V Prahe študoval práve vtedy, keď Česko-slovenská republika zažívala vzrušujúce, radostné a nakoniec tragické udalosti roku 1968 a následnú normalizáciu. Film Ľudská tvár bude teda z prostredia a obdobia, ktoré zažil, a verí, že vytvoria úspešné dielo. Súčasťou režisérskeho tria je herec a v tomto filme pomocný režisér Ľubomír Paulovič. Jana Liptáková vyslovila presvedčenie, že do nakrúcania vnesie zdroj umeleckej invencie a bude prínosom i svojou povestnou tvorivou energiou.     Medzi odbornými poradcami a konzultantmi pripravovaného filmu má významné miesto osobný priateľ Alexandra Dubčeka historik a sociológ prof. Ivan Laluha. Najstarším členom tímu je Pavel Pollák, ktorý i vo svojich 92 rokoch má ešte veľa energie a užitočných poznatkov o živote politika. Odborným garantom projektu je generálmajor Svetozár Naďovič. Ako bývalý náčelník Správy odchodu sovietskych vojsk z Československa prichádzal často do styku s Dubčekom, keď bol predsedom Federálneho zhromaždenia ČSFR, a vytvoril si k nemu úctivý osobný vzťah.                                                          Drahoslav Machala vo svojom diele Veterné topánky. Kniha o Taliansku o Alexandovi Dubčekovi napísal: „Odišiel rytier nádeje a s ním jedinečné politické posolstvo vizionára sociálnej solidarity, šľachetného humanizmu. Tí, čo majú dar vidieť za roh, pochopili, že v Európe je o Človeka menej.”