Nadrealista zakorenený v domovskej zemi

250

Sté výročie narodenia Štefana Žáryho si v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici pripomenula interaktívnou výstavou Vychovával ma život a literatúra. Je vskutku netradičným a výnimočným stvárnením života a diela slovenského básnika, spisovateľa, prozaika, esejistu, prekladateľa a najznámejšieho predstaviteľa nadrealistickej poézie. Otvorenie výstavy ozvláštnili študenti a študentky divadelného súboru UNIS Univerzity Mateja Bela hudobnodramatickým pásmom z tvorby Štefana Žáryho v režijnom stvárnení Lucie Panáčkovej.

Lucia Panáčková je aj autorkou interaktívnej výstavy. Na otázku, čo bolo pre ňu impulzom inovatívneho prístupu pri stvárnení prezentácie, odpovedala: „Inšpiráciou bola samotná osobnosť Štefana Žáryho, nápaditosť jeho tvorby, hravosť a fantázia. I jeho nekonvenčné spisovateľské aktivity. Usilovala som sa ich spojiť s edukačným zreteľom tak, aby náučná stránka ladila so zábavnou. Tieto atribúty sa podarili zhmotniť do výslednej podoby vďaka grafickému stvárneniu Radky Tvrdoňovej.“

Originálne stvárnená inakosť

Vychovával ma život a literatúra

vychoval som sa tým, že vedel som si vybrať vzory i vzorky

ktoré na mňa blahodarne pôsobili

a naznačili mi cestu…

Motívom výstavy boli slová charakterizujúce osobnosť básnika, za sprievodu klavíra sa ukázalo, že sa dajú krásne zhudobniť.

Inakosť v tvorbe Štefana Žáryho sa odráža v inakosti prezentácie jeho dávneho i nedávneho sveta. Hravosť a humor v spisovateľovej tvorbe sa odzrkadľuje aj v hravej a kreatívnej forme spracovania interaktívnej výstavy. Návštevníka upúta výrazná silueta básnika v životnej veľkosti s typickými okuliarmi a žiarovkou svietiacou nad hlavou, pozostávajúca z niekoľkých otváracích okienok (nadrealizmus, idealizmus, súčasnosť, preklady a eseje) informujúcich o bohatej tvorbe básnika.

Fotografie zachytávajú jeho život od mladosti po zrelý vek, sú sprevádzané vyjadreniami básnika o sebe samom, o jeho tvorbe, o jeho živote, o tom, čo zažil.

Ak chcete vedieť, bez čoho by nebol Žáry Žárym, stačí vylúštiť na tabuli tajničku. Vylúštenie hádanky napomáha dotyková obrazovka s menami spisovateľov. Na zemi rozložená skladačka s menami zakladateľov nadrealistickej skupiny Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko, Ivan Kupec a dobovými názormi na nadrealizmus a jeho predstaviteľov vytvárala pomyslenú osmičku. Nechýbala im odvaha, smelosť a revolta.

„Život je taký, že ťa zrazu zoči-voči postaví proti veciam strateným a vyblednutým…“ Pre Žáryho bol nadrealizmus umelecký smer aj životný štýl. Inšpiroval sa najmä českou (Nezval), francúzskou (Appollinaire, Baudelaire, Lautréamont, Villon) a slovenskou poéziou (Dilong), ovplyvnenou konfesiou surrealizmu zameraného na človeka so slobodou slova, voľnosťou myšlienok, idealizmom. „Chceli sme spasiť svet poéziou, stravoval nás oheň, drgľovala nami zimomravá krása, dusili sme sa nevypovedateľným, nič nebolo posvätnejšie nad naše rojčenia.“

Život a literatúra v jednom

Starosta Poník Ján Beňo pripomenul, že obec si ctí pamiatku významného rodáka aj pamätnou izbou básnika. Osobnosť Štefana Žáryho priblížil spomienkovými rozprávaniami pamätníkov, veselé zážitky z jeho detstva prostredníctvom autobiografického románu Úsmevné údolie a knihy Nedávny dávny svet. Na stretnutie do banskobystrickej knižnice prišli aj 90-ročná spisovateľova sestra Vierka Sikulová a dcéra Lucia Žáryová. V pútavom a láskyplnom príhovore predstavila optimistického človeka s otvoreným srdcom, ľudským prístupom, čistým a triezvym pohľadom na svet. A priblížila umelca aj s jeho bohémskym postojom k životu (Balada o mojej bohéme).

Nedá mi nespomenúť najstaršiu sestru Štefana Žáryho 95-ročnú Elenku Žáryovú, ktorá sa ešte teší dobrému zdraviu a takisto má veľmi rada ľudí. Zaujíma sa o všetko krásne a básne svojho brata vie naspamäť (jej rozprávanie bolo uverejnené autorkou článku v Literárnom týždenníku 28. septembra 2016).

Štefan Žáry bol majstrom múz v literárnej tvorbe, výstava v Literárnom a hudobnom múzeum v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici potrvá do 21. decembra. K dispozícii je aj program pre školy, ktorý prezentuje nielen osobnosť Štefana Žáryho, ale aj literárny smer nadrealizmus, a to rovnako interaktívnou formou.

Štefan Žáry (12. 12. 1918 – 25. 8. 2007) sa narodil v Ponikách v učiteľskej rodine. Študoval odbor slovenčina – francúzština na FF UK v Bratislave. Roku 1942 nastúpil vojenskú prezenčnú službu. Začiatkom roku 1944 ho odvelili na taliansky front, kde sa ilegálne zúčastnil protifašistického odboja. Po skončení vojny tri roky pracoval v redakcii Národnej obrody, potom bol dva roky dopisovateľom ČTK v Ríme.

Po návrate (1950) krátko pracoval vo Zväze slovenských spisovateľov. Potom celé dve desaťročia pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vo funkciách redaktora, šéfredaktora a riaditeľa. Po politicky motivovanej kritike činnosti vydavateľstva roku 1970 sa stal profesionálnym spisovateľom. Je autorom desiatok kníh poézie, prózy, tvoril pre deti, poéziu prekladal z taliančiny, francúzštiny a španielčiny.

JANKA MARTINCOVÁ

Foto: Radka Tvrdoňová a datakabinet