Najhorší alibizmus

272

Nepoznám horší a hanebnejší alibizmus ako ten, keď ľudia zodpovednosť za všetky svoje pochybné a egoistické činy váľajú na plecia Boha. Náboženskí fanatici, vraždiaci stovky, ba tisíce nevinných ľudí, tvrdia, že to ich Boh tak chcel. Že sa to všetko odohralo len a len z jeho vôle. Takže nie to desivé temno v ich mozgoch, nie ten anonymný a neznámy moloch v ich hlavách, vyžadujúci ďalšie a ďalšie živé ľudské obete, nie tá ponurá túžba po pachu krvi v ich nosných nozdrách, rozšírených od čírej rozkoše zo zabíjania, ale ,,Boh“ ako nedotknuteľná a nekritizovateľná bytosť. Nie nezadržateľná túžba po bohatnutí z predaja zbraní, z ktorých výroby žijú na svete milióny ľudí, nie uplatňovanie pohanského princípu, ktorého podstatu tvorí prinášanie živých (aj) ľudských obetí…

Sedliak v Čapkovej poviedke O veciach nadprirodzených sfilmovanej vedno s ďalšími tromi legendárnym českým režisérom Martinom Fričom podreže vlastnú sestru, a keď sa ho starosta onej vysokohorskej slovenskej obce spýta, prečo to urobil, sedliak s rozžiarenou tvárou a očami zbožne upretými k nebesiam odvetí, že ,,Hospodin tak prikázal, lebo Marína bola posadnutá diablom“.

Nikdy nezabudnem, ako sa pri tejto jeho odovzdanej replike môj svokor, hlboko veriaci človek (žiaľ, už dávno nebohý), rozhorčil nad týmto jeho donebavolajúcim alibizmom. Veď ako možno vraždiť v mene Boha, ktorý je láskou? A pritom si ten alibizmus sedliak Čub ani neuvedomoval…

Nikdy som neschvaľoval nijakú (ani tú najmenšiu) genocídu, ale tak sa mi vidí, že rozumiem hnevu španielskych dobyvateľov (ale nie ich činom), keď sa po objavení Ameriky v jej strednej časti stretli u niektorých Indiánov s prinášaním živých ľudských obetí, pri ktorom najmä mladým ľuďom či dokonca deťom ich kňazi zaživa vyrezávali z tela srdce, aby touto ,,obeťou“ uzmierili svojho ,,Boha“. A rodičia tých chlapcov či dievčat sa údajne ešte cítili tými činmi poctení. Hľa, temno v ľudských mozgoch, temno najtemnejšie!…

Nijaká (ani tá najvyššia) autorita ma nepresvedčí, že tieto svinstvá a superzločiny, ktoré sa na tejto zemi páchali v minulosti, a páchajú sa aj dnes, sa konajú z vôle Boha. Tým menej činy teroristické. Teroristi sú zbabelci, keďže sa v mstia na nevinných ľuďoch na základe prijatia princípu kolektívnej viny. Nie je hrdinstvom opájať sa výbušninami a odpáliť sa na mieste, kde sa zdržuje najviac ľudí. Taký terorista vôbec netrpí, je mŕtvy v zlomku sekundy, no spôsobí utrpenie iným, nevinným ľuďom, a preto si zaslúži najväčšiu mieru opovrhnutia, odsúdenia, potrestania a večného zatratenia.

Ilustračné foto: pixabay.com