Napnutá plachta, biela a čistá

344

Ivan Repček (* 1962), básnik, prozaik, ilustrátor a knižný grafik, pri hľadaní vydavateľa svojej štvrtej knižky nemusel využiť možnosť voľby medzi viacerými riešeniami, keď sa treba rozhodnúť pre niektoré z nich. Bez váhania prijal ponuku inštitúcie, s ktorou viac rokov spolupracuje ako autor a porotca na veľmi citlivom úseku vlastnej literárnej tvorby najmä začínajúcich autorov. A tak básnickú zbierku Zimný výstup severnou stenou vydala v tomto roku Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši ako súčasť časopisu Krjela 53 (Edícia Krjela, 1. zväzok). Táto informácia predznamenáva, že súbor Repčekových veršov je pilotnou básnickou zbierkou v novovzniknutej sérii kníh rovnakého druhu s jednotnou úpravou. Historicky prvé číslo spomenutého časopisu (z lipt. krjelo = krídlo) vyšlo v júni 2001 v náklade 40 výtlačkov na úrovni bibliofílie.

V úvodnej kapitole zbierky je pre autorov literárny subjekt charakteristická bytostná osamelosť v industriálnej krajine. Dôkazom toho sú jednotiace prvky z mestského prostredia od „najvyššej veže v meste“ po „rýchlik, čo nezastal!“ (s. 2). Motív hľadania reálnej cesty i vykročenie v sebe z takmer neriešiteľných situácií bez možnosti reparátu nenaznačuje úsilie vrátiť vzťahy do pôvodného stavu. Dôležitejšie ako oživenie je pátranie po nových a intenzívnejších podnetoch napriek počiatočnému tápaniu a skrytému, takmer nedostupnému východiskovému bodu zo stereotypov, ktoré sa po rokoch stali zvykom.

Názov druhej kapitoly základný tábor vyvoláva predstavu začiatku vysokohorského výstupu alebo dlhotrvajúcej pozemnej výpravy. Vo veršoch sa stupňuje a zosilňuje autorská výpoveď vo viacerých vrstvách. Prvou z nich je vertikálne smerovanie vzniknuté na základe posudzovania naznačených zemepisných súradníc a bližšie nešpecifikovanej geomorfológie. Podnety na poetické spracovanie môžu súvisieť s autorovým dramatickým výstupom v Západných Tatrách, kde sa dotkol dna svojich fyzických i psychických síl. O sedem rokov neskôr v týchto miestach zahynul Josef Vavroušek so svojou dcérou. Bol to vedec, ekológ, ekologický aktivista, minister životného prostredia ČSFR, predtým člen študentskej expedície Lambaréne. Napriek tomu sa autorovi v zbierke podarilo udržať rovnováhu na hraniciach medzi zdolávaním vnútornej cesty a reálnych skúseností z vysokohorskej turistiky v zmysle uveriteľnosti a zrozumiteľnosti (vo veršoch sú nositeľmi epických informácií). Tento fakt poskytuje šancu pre čitateľa, pre jeho osobné skúsenosti.

V druhej, horizontálnej vrstve vnímania je dominantná diaľka a túžba po dosiahnutí vzdialeného severného brehu v zmysle pevnej zeme pri okraji vodnej plochy. Predovšetkým však skutočného (i pomyselného) mora s búrkami, ľadovými očami a kryhami, symbolmi opustenosti. Nie však beznádeje alebo zúfalstva. Autor sa úspešne vyhýba opisnosti. Rodové pomenovania živočíchov možno považovať za významové komponenty dotvárajúce znaky ďalekého severu. V podvedomí sa tak vytvárajú logické významovo súvisiace spojenia. Tak biely medveď ako Arktída. Ak soby, tak sever severnej pologule. Reálne informácie nie sú prvkami dôležitosti v Repčekovej poézii. Popravde sa im však nedá uprieť, že pre čitateľa poskytujú šancu prehodnotiť svoje skúsenosti i osobné zážitky a aspoň čiastočne sa stotožniť s literárnym subjektom. Zdanlivo lineárne smerovanie navonok potvrdzujú pomenovania ďalších samostatných častí zbierky. Ak obídeme spomenutú prvú časť zbierky (na úpätí hory), tak štvoricu nasledujúcich názvov kapitol (základný tábor, výstup, dobytie vrcholu a zostup) možno vnímať ako chronologickú postupnosť a priblíženie miesta, na ktorom sa literárny subjekt nachádza, i jeho zaradenie v čase.

Premyslená kompozícia zbierky potvrdzuje trojitú symbolickú súvzťažnosť: horizontálne putovanie za severný polárny kruh, vertikálny výstup na pomyselný horský štít a do tretice úsilie o dosiahnutie vnútorného vrcholu uzmierenia samého so sebou i so svetom. Autor spracúva tému bytostnej nerovnováhy a prežívania osamelosti vo svete, v ktorom sa stratili dovtedy stabilné oporné body.

Téma Repčekovej zbierky má hlbší presah aj do duchovnej oblasti, niektoré verše majú charakter žalmov. Rozsahovo útla zbierka vyjadruje hľadanie vnútornej rovnováhy, pokoja a lásky – Božej i „krutokrutej ľudskej“ (s. 16).

Ivan Repček
ZIMNÝ VÝSTUP SEVERNOU STENOU
Liptovský Mikuláš: Liptovská knižnica G. Fejérpataky-Belopotockého, 2018, 1. vyd., 24 s., ISBN 978-80-89373-35-2