Národné múzeum pripomína šachového génia Slovenska

23

Osobnosť histórie šachu, ktorá nás preslávila vo svete, pripomína najnovšia výstava Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Expozícia Richard Réti – Šachový  génius oživuje príbeh Rétiho (1889 – 1929). Rodák z Pezinka židovského pôvodu sa počas svojho života stal medzinárodne uznávaným šachovým hráčom. Bol mysliteľom, novátorom, publicistom, ale aj rekordérom v hre naslepo a jediným slovenskom šachistovi, ktorý porazil majstra sveta. Tieto a ďalšie podrobnosti z jeho života spoznajú návštevníci sídla SNM – Múzea židovskej kultúry v Zsigrayovej kúrii na Židovskej 17 v centre hlavného mesta až do 10. novembra. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.

Ako ďalej pripomína múzeum, Richard Réti sa narodil v židovskej rodine v Pezinku 28. mája 1889. Jeho prvým významným úspechom bolo v roku 1918 víťazstvo na medzinárodnom turnaji v Košiciach. Nasledoval triumf v roku 1920 vo švédskom Göteborgu a v roku 1922 v českých Tepliciach-Šanove, kde predstihol celú plejádu európskych majstrov. V roku 1921 sa preslávil svojou vôbec najslávnejšou šachovou štúdiou „Biely na ťahu remizuje“. Neskôr vytvoril veľa ďalších a zložitejších štúdií. Táto však svojou efektnosťou s malým počtom figúrok neustále fascinuje a slúži ako učebnicový príklad na porozumenie šachovým koncovkám. Ako šachový mysliteľ a novátor stál po prvej svetovej vojne na čele tzv. hypermodernistov, ktorí presadzovali nové prístupy k otvoreniu i ďalším fázam šachovej partie. Kritizoval dogmatizmus klasickej pozičnej školy, ktorú reprezentoval nemecký veľmajster Siegbert Tarrasch. Svoje názory sformuloval v knihe Nové idey v šachu, ktorú vydal v roku 1922. Ďalšia jeho kniha Majstri šachovnice (1930) vyšla až po jeho smrti a je považovaná za jednu z najlepších šachových učebníc. Obe publikácie patria ku klasickým dielam šachovej literatúry a dodnes vychádzajú v mnohých svetových jazykoch. Svetové uznanie si Réti vyslúžil najmä výkonmi na turnaji šachových hviezd v roku 1924 v New Yorku. Na tomto turnaji porazil majstra sveta José R. Capablancu, kde v partii s ním ako biely použil svoj revolučný systém otvorenia. Verejnosť udivoval mimoriadnou schopnosťou hrať naraz množstvo partií „naslepo”. V roku 1925 v brazílskom Sao Paole vytvoril svetový rekord, keď v simultánnej hre čelil až 29 súperom. Napokon dvadsať partií vyhral, v siedmich remizoval a len dve prehral. Bol to neuveriteľný výkon, ktorým opäť posunul známe hranice ľudských možností. V roku 1927 viedol československé družstvo na prvej šachovej olympiáde v Londýne, pričom mal hlavnú zásluhu na celkovom piatom mieste tímu. Keď sa v apríli 1929 vrátil do Prahy, zrazu sa u neho objavili príznaky šarlachu. Veľmajstra okamžite previezli do nemocnice. Napriek liečbe na infekčnom oddelení zomrel 6. júna na otravu krvi. V Českej republike ho vo verejnom hlasovaní zvolili za najlepšieho domáceho hráča storočia. V roku 2018 ho v americkom St. Louis zaradili do svetovej šachovej siene slávy, dodalo v tlačovej správe k výstave múzeum.

Pod výstavu sa autorsky podpísali Marián Holubčík, Michal Vaněk a Zuzana Vaněková. V múzeu ju môžete vidieť denne okrem soboty od 11. do 17. hodiny a pre vopred objednané školské skupiny je možný vstup od 9. hodiny. Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup do múzea zdarma. Okrem dočasných výstav možno v SNM – Múzeu židovskej kultúry od mája 1993 navštíviť stálu expozíciu. Návštevníkov oboznamuje s dejinami a kultúrou Židov žijúcich na území Slovenska od dôb Veľkomoravskej ríše. Ukazuje každodenný život židovského obyvateľstva, židovské sviatky, interiér synagógy a osobnosti židovského pôvodu, ktoré preslávili Slovensko. Záver expozície je venovaný pamiatke približne 70-tisíc obetí holokaustu zo Slovenska. Snahou múzea je aj zachrániť pred zničením, zabudnutím alebo vývozom do zahraničia judaiká – dokumenty, obrazy či spomienkové predmety a predstavovať ich verejnosti na výstavách.

Foto: archív SNM