Nazeranie do ľudskej duše

414

Blízke diaľavy! Týmto zmysluplným oxymoronom opäť do pokladnice slovenskej literatúry vstúpil Milan Zelinka, aby v svojich desiatich neopakovateľných rozprávaniach pripomenul, že nič nie je zabudnuté, nikto nie je zabudnutý. Že ešte vždy žije svet normálnych ľudí, ktorí sú skutočnými celebritami (lebo tento pojem je už taký sprofanovaný, že nadobúda takmer význam nadávky). Sú celebritami v svojej nepredstieranej jedinečnosti, v osobných výhrach aj sklamaniach, vedia ich vnútorne spracovať s dôstojnosťou sebe vlastnou.

Zdanlivú výnimku, v kladnom zmysle slova, tvoria Listy pre Klaudiu a jej družky zo súboru, ktoré vytvárajú akoby „literárnu dvojrolu“: aj vďaku za propagáciu krásy ľudovej kultúry, i vlastné autorské postrehy na rozličné životné situácie, ktoré akoby asociáciou folklórne umenie vyvolávalo, a uvedomenie si jeho významu vo vnútornom svete príjemcu svojou čistotou, nadšením, napĺňaním podľa Aristotela základného poslania umenia – pozdvihnúť ľudského ducha. Vyslobodiť človečenstvo v nás spod záľahy reklám a podprahovej pseudokultúry, ktorá sa predstiera ako „in“ prehlušovaním skutočných hodnôt zámerným vytesňovaním na okraj nášho vnímania. Nedá mi necitovať autorov názor: „Akú úctu, akú česť možno vzdať týmto ženám a mužom, aby sa svojou mravnou a estetickou hodnotou priblížila k hodnote ich mravných a krásnych duší? Verím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že jednou z možností je práve folklórne umenie. Lebo v jeho silách je premáhať smrť a viesť rozhovor človeka s Bohom, ako tvrdí veľký francúzsky muzikológ a spisovateľ Romain Rolland“(s. 37).

Druhou akoby výnimkou sú titulné Blízke diaľavy, ktoré súzvučia s predchádzajúcimi Listami Klaudiipráve použitím „ja“ formy: v oboch prípadoch poskytujú M. Zelinkovi možnosť vysloviť svoje názory na život prostredníctvom príbehov obsiahnutých v jedenástich listoch – skutočne veľmi netradičných, čo je napokon Zelenkovou špecialitou. (A to sťažuje hodnotenie recenzentov, lebo ten „peľ na motýlích krídlach“, ktorý je pre jeho prózy charakteristický, možno zachytiť iba priamym čítaním.)

V nijakom prípade mu – „západniarovi“ – nemožno uprieť „východniarske oči“. Jeho videnie, cítenie, jeho prózy voňajú nielen prírodou, ale predovšetkým človečenstvom. A osobitne treba poznamenať, že na celkovom emocionálnom výsledku majú podiel dve spriaznené duše: aj autor, aj ilustrátorka Alexandra Vasiľová, ktorá dokonale pochopila autorský zámer: pozdvihnúť ducha čitateľa.

Milan Zelinka
BLÍZKE DIAĽAVY
Ilustrácie Alexandra Vasiľová
Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018, 1. vyd., 128 s., ISBN978-80-8115-7

Zdroj: Eva Fordinálová: Nazeranie do ľudskej duše(ZELINKA, Milan: Blízke diaľavy. Ilustrácie Alexandra Vasiľová. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018, 1. vyd., 128 s., ISBN978-80-8115-7, viaz.). In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 3 – 4 (30. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 12.