Netradične inštalovaná fotografia

221
Ján Šipöcz: Lietajúci pes, 2011

V novembri býva Bratislava plná fotografických výstav. Dramaturgia 28. ročníka medzinárodného festivalu Mesiac fotografie sa tematicky sústredila na odkazy storočnice ukončenia neslávnej veľkej vojny a na autorské zaujatia živým telom. Zo svetových fotografov zo 16 štátov sveta inštalovali v Dome kultúry veľkoplošné farebné stvárnenie afganskej povojnovej krajiny britského dokumentaristu Simona Norfolka, v Galérii F7 Šedú zónu Rakúšana Floriana Rainera o živote obyvateľov Donbasu v rusko-ukrajinskom pohraničí.                                                                                                                      Lotyš Alnis Stakle sa v inštalácii Úkryt vrátil do čias po skončení druhej svetovej vojny, ktorá prešla do formy „studenej“ konfrontácie. Séria výstav v duchu Bodyfiction predstavila tvorbu francúzskej umelkyne Orlan a vizuálnych umelcov Douglasa Gordona a Philippa Parrena, zaujatých „hľadaním zbožšteného, dokonalého a neustále zdokonaľovaného ľudského tela“.                                                                                                          Spomedzi slovenských tvorcov spomeňme mocné dokumentárne „vízie“ Jozefa Sedláka, vytrvalého portrétistu umelcov Martina Marenčina či autoportrétistu konceptuálneho projektovania Petra Rónaia. Kto nestihol ani jednu z troch desiatok bratislavských novembrových fotografických prezentácií, má až do polovice februára nasledujúceho roka príležitosť navštíviť v Slovenskej národnej galérii výstavu Užitočná fotografia.

Fotografia v súčasnom slovenskom umení predstavujúcu tvorbu šestnástich autorov vekovo mladšej aj zrelej strednej generácie presadzujúcej sa vo sfére konceptuálneho vizuálneho umenia. Širšej verejnosti sú neveľmi známi, v odborných kruhoch viacerí už uznávaní, uveďme ich v abecednom poradí: Cyril Blažo, Peter Fabo, Petra Feriancová, Katarína Hrušková, Dominika Jackuliaková, Ján Kekeli, Martin Kochan, Roman Ondak, Lucia Papčová, Katarína Poliačiková, Lucia Sceranková, Viktor Šelesták, Ján Šipöcz, Milan Tittel, Martin Vongrej, Jaroslav Žiak.„Hlavným cieľom tejto výstavy,“ uvádzajú kurátori Užitočnej fotografie Aurel Hrabušický zo SNG a mladší Filip Vančo, „je priviesť divákov k tomu, aby nevnímali iba bezprostrednú užitočnosť, širokú použiteľnosť aj zneužiteľnosť fotografie.“ Odborne nezavádzajú. Kto ctí výsledky poznania reálneho sveta, koho priťahuje citlivá výpoveď o konkrétnom živote, nevšednom prostredí, dôverná znalosť tradičných tvorivých postupov pri tlmočení skrytých súvislostí, ten pravdepodobne neocení ani to, že súčasní tvorcovia „v reakcii na éru digitálnych technológií využívajú fotomédium oveľa slobodnejšie, a pritom viac sofistifikovane“.                                                                                        A ktovie, či osobitne „zohľadní aj relatívne nový jav – dosah zahraničného školenia alebo dlhodobých pobytov na tvorbu slovenských autorov“. Ak je navyknutý na inštaláciu využívajúcu výstavný priestor do dôsledkov, jeho zrak si vo voľnom priestranstve so solitérnym objektom môže uľaviť, aby sa v nasledujúcom sústredil na sériu motivicky súvzťažných diel. A „zameral sa – akoby v spomalenom čase – na nuansy v čítaní tohto média a detailne sa oboznámil s možnosťami umeleckej výpovede jeho prostredníctvom“. Lebo výstava nepribližuje fotografiu ako „užitočné, rýchle záznamové médium, dokument doby ani ako prostriedok digitálnej manipulácie, ale ako nástroj vhodný na široké využitie v súčasnom umení“.                                                                                                      Aká je pritom oná šírka možností a aká hĺbka poznania skutočnosti, na to má v súčasnosti výsostné právo každý umelec individuálne.

Foto: archív SNG