Nič iné mi nezostáva, len tu žiť

296

Marián Šidlík
LEN TU ŽIŤ
Košice, Pectus, 2017, 1. vyd., 73 s., ISBN 978-80-89435-27-2 (viaz.)

Pozícia rozhlasového redaktora a hlásateľa predurčila Mariána Šidlíka na to, že jeho poetika je obohatená o možný hlasový presah. Spôsob umeleckej tvorby naznačuje zvláštne akustické prelínanie s napísanými básňami. Ak sa nám pri čítaní zbierky podarí ocitnúť v rovnakej vrstve imaginácie, tak sme obohatení o druhý život básne, ktorá sa stáva nositeľkou vlastností a zvukov príznačných pre reč. Nenásilná kombinácia dvoch spomenutých zmyslových vnemov sa nemusí odkryť každému. Ak sa tak stane, podprahovo vnímame takmer bytostnú prítomnosť autorovho hlasu, známeho z éteru a bezmála z desiatky audiokníh, ktoré vznikli v rozmedzí rokov 2003 – 2005. V Šidlíkovej poézii sú dominantné farby. Takisto svetlo, no nie v zmysle slnečných ihiel, čo takmer oslepia. Opísané elektromagnetické žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom metaforicky rozjasňuje vzťahy, dôsledky náhlych rozhodnutí a tlmenou esenciou vášne aj jedinečnú a zázračnú spojitosť muža a ženy.

Do prvej kapitoly s názvom (skl)erotikon sú zaradené intímne básne vyjadrujúce subjektívne city, nálady, zaľúbenosť i spaľujúce očakávanie, rovnako zaváhania a clonu, za ktorou sa dá vytušiť opačná strana osudovej náklonnosti. Lyrický subjekt je takmer v každej básni nositeľom tajomstva. Nedopovedané, utajené a zamlčané dodáva veršom zvláštnu príťažlivosť, lebo mnohé sa stane všedným vinou vysvetlenia. V poézii obzvlášť. Už spomenuté farby kolorujú v zbierke mnohé básne a zároveň sú mystériom. V imaginácii má farba takmer nezastupiteľné predurčenie. Mohlo by sa zdať, že autor si uvedomuje túto skutočnosť, a tak v poradí piata zbierka s názvom Len tu žiť (s dedikáciou Kristíne) pokojne znesie prívlastok farebná. Isteže, farby vnímame subjektívne.

Ak prijmeme Šidlíkovu poetickú paletu a budeme rešpektovať ním určenú hierarchiu, tak z dvadsaťjeden vybraných farieb a odtieňov bude najfrekventovanejšia belasá. Prináša so sebou akúsi zvláštnu stabilitu. Fialová zase balansuje medzi červenou a modrou, medzi impulzívnym chcením a obozretnou citlivosťou. Tým, že farby pripomínajú reálne zážitky nášho života, stávajú sa symbolmi. Niektoré sú platné celosvetovo, iné sú v rozdielnych geografických súradniciach významovo až protirečivé. Napr. ak porovnáme farbu smútku: u nás (čierna) a v Japonsku (biela). Ale biela v súlade s čiernou môže znamenať porozumenie. Ku krajine vychádzajúceho slnka má autor blízko i ako prekladateľ. Keďže sa venuje odboru skúmajúcemu pôvod, príbuznosť a vzťah slov, v literárnych periodikách publikoval viacero statí, v ktorých etymologizoval mnohé výrazy aj z japončiny. Zrejme je to jeden z dôvodov, prečo do druhej kapitoly Bluesnenie zaradil i báseň Pchu-i (posledný cisár). Meno panovníka v názve je doložené zodpovedajúcim japonským znakom. Samy verše sú metaforou osamelosti s charakteristickou črtou jednoduchej dojemnosti. V súčasnosti autor pripravuje do tlače preklad antológie Sto básní z obdobia starého Japonska, ktoré prebásnil z originálu.

Ale Marián Šidlík je prekladateľom predovšetkým z angličtiny. Literárne známe sú jeho dve verzie Havrana (E. A. Poe) ako súčasť trinástich prekladov slovenských autorov (2004). Otvorenosť k jazykom potvrdzujú v najnovšej zbierke i slová prevzaté z francúzštiny, malajského jazyka, španielčiny a portugalčiny. Autor vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Dospelosť na splátky (1999). Druhou poetickou knihou Sny pod kontrolou (2000) umelecky potvrdil svoj debut. V zbierke Smutný augur (2003) – augur je človek veštiaci z letu vtákov – poodhalil možné poetické súvislosti človeka a okrídlených, vrátane anjelov. Antropomorfizované dve kývnutia vtáčej hlavy naznačujú bytostný vzťah lyrického subjektu k lietajúcim bytostiam.

Autor nevytvára rozsiahle básne. Krátkym poetickým vyjadrením zaznamenáva plynúce okamihy. Niektoré majú charakter životnej skúsenosti a formálne smerujú k sentenciám. Šidlíkova poézia je univerzálna. A predsa… Použité reálie našej metropoly naznačujú geografické súradnice ohraničujúce miesto, kde autor tvorí.


Bibliografický odkaz:
MATLÁKOVÁ, Zlata: Nič iné mi nezostáva, len tu žiť. In: Literárny týždenník, č. 13 – 14, ročník: XXXI, vyšlo 11. 4. 2018, ISSN 0862-5999, EV 3136/09, s. 12. Dostupné z: <https://literarnytyzdennik.sk/nic-ine-mi-nezostava-len-tu-zit/>.