Nové Rozhľady definujú Ružomberskú literárnu skupinu

369

Časopis Rozhľady po kultúre a umení, vychádzajúci ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a Spolku slovenských spisovateľov (KO Žilina),  napísal svoju ďalšiu kapitolu. V najnovšom čísle Rozhľadov Radislav Kendera vytvoril a zadefinoval  v príspevku Ružomberská skupina  – svetská časť (II) nový literárny pojem „Ružomberská skupina“. Reflektuje odborný literárny pojem Trnavská skupina – konkrétisti, známu z päťdesiatych rokov 20. stor. (Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Šimonovič, Ján Ondruš a Ľubomír Feldek), s ktorou sa stretávali aj M. Válek a R. a Sloboda, lenže ružomberská sa tvorila v dobe politického odmäku až do „normalizácie“ tej doby a zapadá do 60. rokov a začiatku 70. rokov 20. storočia. Materiál nadväzuje na prvú časť, uverejnenú v predchádzajúcom čísle Rozhľadov Ružomberská skupina – náboženská časť – disent viery a slobody (s prihliadnutím na svetskú emigráciu). Sekulárnu časť Ružomberskej skupiny viedli hlavne Mokoš, Rezník, Adamčiak a Cyprich, a prezentovali ju Mokošovým programovým básnickým textom vtedajšej literárnej generácie Praskanie krvi a  Adamčiakovým a Cyprichovým povestným manifestom Ensemble comp. Príspevok zachytáva obrovský nástup dovtedy zakázanej ružomberskej literárnej obce, ktorá sa v normalizačných vodách opäť dostala pod hladinu a vynorila sa v plnej sile po roku 1989.   Pod názvom Petícia proti zápachu v meste vznikla už za socializmu šéfredaktor Ružomberského magazínu Peter Kravčák približuje vznik Ružomberskej občianskej iniciatívy v r. 1988. Tajomník Literárneho klubu ružomberských spisovateľov Marián Mydlo prispel do reprezentačného časopisu spomienkou na filmovanie ruského štábu štátnej televízie v meste pod Čebraťom. Z nakrúcania vznikol kvalitný dokument o živote a priateľstve L. N. Tolstého a Ružomberčana D. Makovického. Stály prispievateľ periodika Peter Bučka sa prezentuje históriou v Ružomberku populárneho športu pod názvom Zápasenie v Ružomberku.                                                                                            Duchovnú tému ponúka čitateľom filozof a publicista Ivan Ondrášik v článku Filozofia v službe Evanjeliu (K dvadsiatemu výročiu encykliky Fides et ratio). Významný priestor v čísle dostali laureáti literárnej súťaže Ružomberská Trojruža 2018 – a to aj v oblasti písaného slova i výtvarnej. Svojou tvorbou sa predstavujú Adam Gregor, Mária Hyrčáková, Adrián Mayer, Lenka Saloňová, Rastislav Červeň, Katarína Kureková, Natália Rozinová, Radoslava Neubertová, Jana Štrbová, Michaela Hodoňová, Nikol Smilková, Barbora Langová, Adela Smolková, Romana Selešiová, Daniela Lysá, Laura Takáčová, Kristína Leonhard, Lea Iskrová, Laura Macková, Zuzana Gállyová či Alžbeta Gužiková.                    Zaujímavou témou v príspevku Prečo matematika? sa zaoberá Ján Kuruc. Rozoberá na uvedenom predmete, ako zastaviť jeho žalostný stav vyučovania a zmeniť vzťah medzi učiteľom a žiakom. Z pera R. A. Ružomberského vyšiel historický prieraz i pohľad na súčasný stav ružomberských speváckych telies pod názvom Súčasné ružomberské spevokoly. Túto hudobnú sondu dopĺňa aj spomienka Mikuláša Kseňáka o ružomberskom gymnaziálnom zbore Kantiléna spieva. V časti poézie sa predstavujú – Milan Lechan a František Bernardovič. Nájdeme tu aj spomienku na Mašu Haľamovú (110. výročie jej narodenia) i na Kongres Spolku slovenských spisovateľov v r. 1936. Celé číslo ilustruje svojimi výtvarnými prácami poetka, performerka, divadelníčka, výtvarníčka a editorka Anna Ondrejková

 

In: