Nové útoky na Trumpa

209

František Škvrnda

Necelé dva roky po zvolení D. Trump stále vyvoláva veľkú mediálno-politickú pozornosť. Ani jeden z prezidentov USA nebol terčom takej ostrej, neraz nevyberanej kritiky zo strany politikov a médií nielen v Spojených štátoch, ale aj v západnej Európe. Na revanš im nezostáva nič dlžný a reaguje svojsky, ináč, ako to je už dlho zvykom vo svete pretvárky neoliberálnej globalizácie.

Je na zamyslenie, čo to prinesie pre USA, ale aj svet, ak sa bude pokračovať v tomto trende. Jednou z možných odpovedí je, že niektorým kruhom v USA vyhovuje vytváranie chaosu už nielen vo svete, ale aj doma. Bohatí a mocní sa neradi riadia zásadami a pravidlami, ktoré platia pre všetkých. Z tohto stavu nemožno viniť len „neštandardného“ D. Trumpa. V prvom rade ide o výsledok hlbokej krízy vládnucej elity Spojených štátov, ale aj ich politického systému, kde o získavaní pozícií skryto čoraz častejšie rozhodujú najsilnejšie, spravidla nadnárodné, finančné kruhy s vplyvom na médiá hlavného prúdu, ktoré zištne šíria ich názory.

Viac ako dvadsať rokov po rozpade bipolarity sa Washington cítil pánom sveta a podľa toho sa administratívy B. Clintona, G. Busha ml. i B. Obamu aj správali. Prezidenti síce vystupovali ako uhladení džentlmeni, ale ich politika priniesla svetu mnoho zlého a spôsobila viaceré krízy. Pozícia Spojených štátov sa vo svete zhoršila a prinieslo to závažné ťažkosti aj do ich vnútra.

Nový vládca Bieleho domu zdedil dosť problémov, ku ktorým neohrabane pridal aj svoje. Zvýšenú pozornosť sa rozhodol venovať agresívnej hospodárskej politike, ktorou chce navrátiť zašlú slávu USA. Neoliberálna orientácia síce zostala, no používajú sa iné spôsoby a prostriedky, niekedy s návratom k reagonomike. A profitovať z toho budú odlišné finančné a hospodárske kruhy ako v časoch B. Clintona a B. Obamu.

Blížiaci sa volebný polčas v USA priniesol v ostatných týždňoch aj zostrenie mediálno-politických útokov proti D. Trumpovi. Voľby do Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu Kongresu Spojených štátov sa budú konať 6. novembra 2018 – v prvom funkčnom období prezidenta sa považujú za „referendum“ o ňom. Vzhľadom na stav spoločnosti v USA budú rozhodujúcim poľom boja vnútropolitické a ekonomické otázky. Mediálno-politické útoky hlavného prúdu proti D. Trumpovi nesmerujú však prioritne proti jeho zahraničnej a bezpečnostnej politike. S výnimkou nesúhlasu so zrušením jadrovej dohody s Iránom médiá hlavného prúdu v USA prehliadajú zvyšovanie vojenských výdavkov, vojenské aktivity v Sýrii, Afganistane i inde, rusofóbiu v administratíve Washingtonu a podobne. Šíria iracionálny strach zo zasahovania do volieb, z čoho sa podozrieva už nielen Rusko, ale aj Čína, Irán či dokonca Severná Kórea. A spájajú ich aj s inými hrozbami.

V Kongrese je rozloženie síl priaznivé pre republikánov (aj keď niektorí z nich, vedení lobistickými vzťahmi či inými záujmami, prezidenta nie vždy podporili). V Snemovni reprezentantov patrí zo 435 kresiel republikánom 237, demokratom 193 a päť je prázdnych. V Senáte je to zložitejšie – zo 100 senátorov je 51 republikánov, 47 demokratov a dvaja nestraníci, ktorí s nimi spolupracujú. Voliť sa bude 35 nových senátorov, z ktorých je v súčasnosti 21 demokratov a 14 republikánov.

Za posledný mesiac boli dve mediálne udalosti spojené s veľkým humbugom, ktoré kritizovali D. Trumpa s cieľom oslabiť ho pred voľbami. Takmer 350 prevažne amerických, ale aj západoeurópskych denníkov (napr. Guardian) uskutočnilo 16. augusta 2018 koordinovanú akciu, iniciovanú denníkom The Boston Globe, ktorý vyzval, aby odsúdili prezidentovu „špinavú vojnu“ proti médiám. Chceli tým vraj brániť slobodu slova. Tá však, ako ukázali iné médiá, ktoré sa do kampane nezapojili, napr. The Wall Street Journal či San Francisco Chronicle, nie je ohrozená. Pre časť médií hlavného prúdu (slúžiacich za veľké peniaze?) je narušením slobody slova už to, keď niekto má názory odlišné od tých, ktoré hlásajú ony.

Najväčší rozruch spôsobil anonymný článok I Am Part of the Resistance Inside the Trump Administration (Som časťou odporu vnútri Trumpovej administratívy), ktorý vyšiel 5. septembra v denníku The New York Times. Na pomery Spojených štátov ide o „informačnú bombu“, ktorá sa označila aj za horor. Článok sprevádzajú špekulácie, ktoré nadobúdajú konšpiračný charakter. Stojí skutočne proti D. Trumpovi hlbinný štát? Ide o veľmi snaživých ľudí, ktorí pôsobia proti prezidentovi v záujme zachovania blaha Ameriky, alebo to je skupina sprisahancov, ktorí sabotujú jeho úsilie? Je prezident naozaj taký amorálny a nestabilný, že to treba medializovať?

Usilovne sa pátra po tom, kto je tajomná osoba odporu, ktorá takýmto nezvyčajným spôsobom poukazuje na pomery v Bielom dome. Podozrivých je veľa a viacerí z nich sa radšej rýchlo dištancovali od materiálu. Najhoršie je, že pomery vo svete sú čoraz neprehľadnejšie, na čom má politika USA v ostatných desaťročiach veľký podiel. Nájdu sa v EÚ či v niektorých jej štátoch, alebo aj kdesi celkom inde, sily, ktoré to dokážu zmeniť? Už dávno vieme, že 21. storočie nebude americkým storočím, ale politika i ekonomika idú po dlhých a kľukatých cestách.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)