O voľbe prezidenta Slovenskej republiky

71

Voľby prezidenta SR sa budú konať dňa 16. 3. 2019 (1. kolo) a v prípade, že v prvom kole nebude zvolený, druhé kolo sa uskutoční 30. 3. 2019. Podľa platnej Ústavy SR v znení ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. zo 14. 1. 1999, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., prezident SR je individuálnou hlavou štátu. Ako hlava štátu reprezentuje SR navonok i dovnútra a svojimi rozhodnutiami zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1, druhá veta Ústavy SR). Jej ústavné postavenie a pôsobnosť je v Ústave SR zakotvená v šiestej hlave: Výkonná moc, prvý oddiel: Prezident Slovenskej republiky, v článkoch 101 až 107. Okrem citovaných článkov Ústavy SR sú niektoré otázky postavenia a pôsobnosti prezidenta SR zakotvené i v čl. 111, 129 ods. 2, ods. 3, ods. 5 čl. 154a. Ústavné postavenie prezidenta SR ako hlavy štátu v systéme štátnych orgánov SR je odrazom princípu teórie deľby moci, ako i parlamentnej formy vlády, podľa ktorej je SR parlamentnou republikou. Podľa ústavného postavenia a pôsobnosti je prezident SR tzv. slabým prezidentom. Toto konštatovanie potvrdzuje aj čl. 101 ods. 1 tretia veta Ústavy SR, ktorý znie: „Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.“ Tzv. slabé postavenie prezidenta je typické pre parlamentnú formu vlády, čo v konečnom dôsledku z nej vyplýva a s ňou súvisí: prezident SR nie je zodpovedný parlamentu, t. j. NR SR, čo sa odvíja i od priamej voľby prezidenta SR občanmi a najmä od kontrasignácie aktov výkonnej moci prezidenta vládou SR alebo členom vlády – ministrom. Vidíme to napríklad v čl. 102 ods. 2, ktorý zakotvuje, že „rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 písm. b a i, ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena i) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo príslušný minister, v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky“.

NOVELY ÚSTAV SR

Prvá novela Ústavy SR sa uskutočnila ústavným zákonom č. 244/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 5. 8. 1998. Zakotvovala, že prezidenta SR volí NR SR na návrh najmenej ôsmich poslancov tajným hlasovaním na päť rokov. Zároveň táto novela v druhom ustanovení zakotvovala, že v prípade, keď je uvoľnený úrad prezidenta SR, niektoré jeho právomoci sa presunú na predsedu NR SR. Ide o právomoci: právo vymenovať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády SR, právo vymenovať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov ustanovených zákonom, ako aj právo vymenúvať profesorov a rektorov vysokých škôl a povyšovať generálov. Druhá novela sa uskutočnila ústavným zákonom č. 9/1999 Z. z. a nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 27. 1. 1999. Priniesla najmä dve základné zmeny týkajúce sa inštitúcie prezidenta SR. Zaviedla priamu voľbu prezidenta občanmi na päť rokov a takisto právo odvolať prezidenta pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Okrem týchto dvoch hlavných zmien sa týkala niektorých právomocí predsedu NR SR a najmä právomocí prezidenta, ako aj procesu, resp. mechanizmu voľby prezidenta. Riešila i otázky právomoci Ústavného súdu SR vo vzťahu k voľbám prezidenta SR, voľbám do NR SR a voľbám do orgánov územnej samosprávy, ako i vo vzťahu k výsledkom referenda. Ústavný súd SR tu rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb a výsledku referenda.

Dňa 23. februára 2001 NR SR schválila veľkú novelu Ústavy SR, ktorá nadobudla platnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, t. j. 17. 3. 2001, a účinnosť dňom 1. 7. 2001 okrem čl. 125a, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2002. Schválená veľká novela Ústavy SR spolu s predchádzajúcimi dvoma čiastkovými ústavným novelami bola zaradená do úplného znenia Ústavy SR č. 460/1992 Zb., ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov zo dňa 13. 4. 2001 v čiastke 56.

Veľká novela Ústavy SR spresnila i otázku podpisovania zákonov v prípade, keď ich prezident vráti s pripomienkami NR SR na opätovné prerokovanie. Po schválení zákona v NR SR sa zákon vyhlási i vtedy, ak ho prezident nepodpíše, teda aj bez jeho podpisu. V oblasti referenda veľká novela zakotvila prezidentovi možnosť podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré má vypísať na základe petície alebo uznesenia NR SR, je v súlade s Ústavou SR alebo ústavným zákonom. V tomto prípade ide o predbežnú kontrolu ústavnosti.

V šiestej hlave Ústavy SR je zakotvená výkonná moc inštitúcie: V nej novela na jednej strane rozširuje právomoc prezidenta, a na druhej zužuje. Rozširuje napríklad právomoc prezidenta tým, že mení voliteľnosť sudcov NR SR na menovací systém prezidentom. Pritom návrh na menovanie sudcov podáva nový orgán Súdna rada SR. Zúženie právomoci prezidenta novela uskutočnila v oblasti udeľovania amnestie prezidentom, ktorú môže udeliť až vtedy, keď je ukončené trestné konanie, resp. keď je vynesený trestný rozsudok.

Podľa čl. 101 ods. 2 Ústavy SR sa voľba prezidenta uskutočňuje priamou voľbou občanmi. Tento citovaný článok Ústavy SR zakotvuje: Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.“ Od kandidáta na prezidenta SR, aby mohol byť v priamej voľbe občanmi SR volený, sa vyžaduje pasívna legitimácia, t. j. pasívne volebné právo – dosiahnutie veku 40 rokov v deň voľby. Otázky priamej voľby prezidenta SR ďalej upravuje platná Ústava SR v článku 101 ods. 3 až ods. 10. V citovanom čl. 101 ods. 10 sa poukazuje na to, že „podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon“.

PRÁVOMOCI A PREROGATÍVY

Právomoc prezidenta SR a jeho prerogatívy sú zakotvené v čl. 102 platnej Ústavy SR. Podľa obsahu ich môžeme rozdeliť do šiestich oblastí či skupín, a to takto: 1. právomoc vo vzťahu k zahraničiu, 2. právomoc vo vzťahu k NR SR, 3. právomoc vo vzťahu k vláde SR, 4. právomoc v oblasti tvorby štátnych orgánov, t. j. kreačná pôsobnosť, 5. právomoc v oblasti obrany a bezpečnosti, 6. iná alebo ostatná právomoc SR ako hlavy štátu.

V jednotlivých oblastiach či skupinách ide o tradičnú pôsobnosť a prerogatívy, ktoré sú charakteristické pre individuálnu hlavu štátu, čo korešponduje s pôsobnosťou hláv – prezidentov – štátov v parlamentnej republike. Pritom sa vychádza z tradície ústavnoprávnej úpravy právomoci a prerogatív bývalých česko-slovenských prezidentov.

VO VZŤAHU K ZAHRANIČIU

Tieto klasické pôsobnosti hlavy štátu sú typické pre parlamentnú formu vlády, v prevažnej miere majú reprezentatívny charakter. Prezident SR ich vykonáva v súlade s Ústavou SR a na základe zvyklostí medzinárodného práva, ako aj reciprocity vo vzájomných vzťahoch štátov:

  1. a) Zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy a prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.
  2. b) Je chápaný ako riadny vyslanec SR. V zahraničí užíva zvláštnu ochranu. Má všetky práva podľa protokolu: právo na prijatie, právo používať štátnu vlajku a štátny znak vo svojom dočasnom sídle v zahraničí, ako i štandardu prezidenta SR.
  3. c) Ústava SR umožňuje prezidentovi preniesť právomoc dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy na vládu SR alebo s jej súhlasom na jednotlivých členov vlády SR. V medzinárodnom práve sa ratifikácia považuje za jednu z foriem, ktorou SR zastupovaná hlavou štátu – prezidentom SR – môže vyjadriť súhlas byť viazanou s príslušnou medzinárodnou zmluvou.
  4. d) V právnom poriadku SR možno rozlišovať medzinárodné zmluvy prezidentské, vládne a rezortné. Prezidentskými zmluvami sú tie, na ktoré je potrebný súhlas NR SR. Prezident si môže uzatváranie týchto zmlúv vyhradiť alebo môže ich dojednávanie preniesť na vládu SR. Má právo predložiť návrh na Ústavný súd SR, aby ten rozhodol, či je dojednaná medzinárodná zmluva, na ktorú je potrebný súhlas NR SR, v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, a to ešte pred jej ratifikáciou. Ide o právomoc prezidenta tzv. predbežnej kontroly ústavnosti.
  5. e) Realizuje právo suverénneho štátu na diplomatické styky, a to tým, že prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií v súlade s normami medzinárodného práva. Prijatiu a povereniu vedúcich misií predchádza zistenie vysielajúceho štátu, či prijímajúci štát udelil súhlas – agrément – osobe, ktorú zamýšľa poveriť diplomatickou misiou. Prezident vlastne udeľuje súhlas pre vedúcich misií cudzích štátov prichádzajúcich na Slovensko. Poverovacie listiny vydá pri vysielaní diplomatov prezident SR, rovnako prijíma poverovaciu listinu pre diplomatov cudzích štátov. Tomuto predchádza rozhodnutie o menovaní občana do funkcie diplomatického zástupcu. Rozhodnutie prezidenta v týchto otázkach si vyžaduje kontrasignáciu predsedom vlády alebo ním povereným členom vlády.

VO VZŤAHU K NÁRODNEJ RADE SR

Prezident SR zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR. V podstate ide o formálnu pôsobnosť, vyplývajúcu z jeho reprezentatívneho postavenia. Je to tradičné prerogatívum.

právo veta voči zákonom NR SR. V rámci neho môže vrátiť NR SR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona na podpis. Ide o právo relatívneho (suspenzívneho) veta, ktoré možno prelomiť opätovným prerokovaním a schválením nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. NR SR hlasuje osobitne o pripomienkach prezidenta k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako celku. Zákon vrátený prezidentom môže byť teda schválený v pôvodnej podobe bez akceptácie jeho pripomienok (prelomenie veta) alebo v podobe s akceptovaním pripomienok prezidenta, alebo nebude schválený vôbec (čl. 102 ods. 1 písm. n) a čl. 87 ods. 4 Ústavy SR). Prezident SR má právo podpisovať zákony NR SR. Odmietnutie alebo faktická prekážka podpísania zákona prezidentom (okrem prípadov predpísaných ústavou) nemôže zabrániť ich vyhláseniu v Zbierke zákonov. To znamená, že sú platné a účinné bez jeho podpisu.

Prezident podáva NR SR správy o stave SR a o závažných politických otázkach. V podstate ide o tradičnú pôsobnosť hlavy štátu, ktorá našla svoje ústavné zakotvenie vo všetkých ústavách prijatých na území Česko-Slovenska a SR. Prezident SR môže využiť túto pôsobnosť podľa vlastného uváženia.

Má takisto právomoc rozpustiť NR SR podľa čl. 102 písm. b Ústavy SR v týchto prípadoch:

– ak NR SR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie,

– ak sa NR SR neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda SR spojila vyslovenie dôvery,

– ak NR SR nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadnutie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu,

– ak zasadnutie NR SR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava.

V zmysle čl. 102 písm. e Ústavy SR toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Dôvody takejto úpravy vychádzajú z potreby ochrany pred možným zneužitím mimoriadnych pomerov v štáte na posilnenie moci určitých politických síl i z praktickej nemožnosti uskutočniť v takejto situácii nové voľby. Podľa citovaného ustanovenia prezident SR rozpustí NR SR v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný. Ide o obligatórne rozpustenie NR SR, teda záväznú pôsobnosť prezidenta.

VO VZŤAHU K VLÁDE SR

Prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu a ostaných členov vlády SR, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu (čl. 102 ods. 1 písm. g) Pri vymenúvaní predsedu vlády SR je prezident relatívne autonómny. Pri výbere kandidáta na premiéra sa riadi spravidla ústavnou praxou. To znamená, že rešpektuje výsledky volieb, rešpektuje formujúcu sa parlamentnú väčšinu – väčšinu v NR SR. Pri vymenúvaní ďalších členov vlády je prezident viazaný návrhom predsedu vlády SR. Táto viazanosť platí aj vo vzťahu k povereniu členov vlády SR príslušným rezortom.

Ústava SR v čl. 115 a 116 predpokladá situácie, keď je prezident SR povinný odvolať predsedu a ostatných členov vlády SR:

  1. a) ak NR SR vysloví vláde alebo jej členovi nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery,
  2. b) ak vláda, jej predseda alebo člen podá demisiu,
  3. c) ak predseda vlády podá návrh na odvolanie člena vlády.

Ak prezident prijme demisiu vlády, poverí ju vykonaním funkcie až do vymenovania novej vlády SR. Ak prezident SR prijme demisiu člena vlády alebo ak člena vlády odvolá, je povinný určiť, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať jeho veci. Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.

Inštitút zastupovania prezidenta SR je zakotvený v čl. 105 Ústavy SR. V zmysle tohto ustanovenia pôsobnosti podľa čl. 102 ods. 1 písm. a, b, c, n a o prechádzajú na vládu SR. Na predsedu vlády SR v tom čase prechádza hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta SR podľa čl. 102 ods. 1 písm. d, g, h, l, m, s a t prechádzajú v tom čase na predsedu NR SR. Ak prezident SR nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd SR vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa končí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta SR.

Prezident má právo vyžadovať si od vlády SR a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Po prijatí ústavného zákona 9/1999 Z. z. prezident už nemá právo zúčastňovať sa na schôdzach vlády ani jej predsedať.

V OBLASTI TVORBY ŠTÁTNYCH ORGÁNOV

Kreačná právomoc patrí k tradičným oprávneniam hlavy štátu, ktoré spravidla uskutočňuje na návrh NR SR, vlády SR alebo iného orgánu. Vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov (čl. 102 písm. h), vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR a prijíma sľub týchto sudcov. Sudcov Ústavného súdu SR menuje prezident SR z okruhu 13 osôb navrhnutých NR SR (ktorých je 26) a z dôvodov uvedených v Ústave SR ich aj odvoláva. Vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady SR, prijíma sľub sudcov a generálneho prokurátora (čl. 102 písm. s, t). Generálneho prokurátora SR menuje prezident a odvoláva na návrh NR SR. Sudcov menuje a odvoláva na návrh Súdnej rady SR. Ide o ústavný orgán, ktorý má pomerne širokú ústavnú pôsobnosť vo veciach personálnej skladby súdov, organizácie a vzťahov orgánov správy súdnictva a orgánov sudcovskej samosprávy.

V OBLASTI OBRANY A BEZPEČNOSTI ŠTÁTU

Prezident SR je hlavným veliteľom ozbrojených síl SR (čl. 102 písm. k). Patrí mu oprávnenie vydávať rozkazy pre podriadených, rozhodovať o žiadostiach občanov SR vykonávať vojenskú službu v cudzom vojsku, vydávať povolenia cudzincom na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti v ozbrojených silách SR a rozhodovať o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom služobného pomeru v ozbrojených silách, napr. aj vybavovať písomnú agendu súvisiacu so žiadosťami, podnetmi a sťažnosťami príslušníkov ozbrojených síl. Prezident je takisto oprávnený povolať vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby. Na základe rozhodnutia NR SR vypovedá vojnu, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Túto pôsobnosť vykonáva samostatne (ale na návrh NR SR, v prípadoch predvídaných ústavou). Uzatvára mier, čo je významným medzinárodnoprávnym aktom a súvisí so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré vojna prináša (čl. 102 ods. 1, písm. l).

Prezidentovi SR ako hlavnému veliteľovi vzdávajú ozbrojené sily pocty. Agendu, ktorá súvisí s výkonom týchto pôsobností prezidenta, zabezpečuje Vojenská kancelária prezidenta SR. Akty prezidenta v tejto oblasti pôsobnosti vyžadujú kontrasignáciu predsedu alebo ním povereného člena vlády. V prípade zastupovania prezidenta predchádza výkon týchto právomocí ex constitutione na predsedu vlády.

Prezident SR môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav a ich skončenie (čl. 102 ods. 1, písm. m). Na platné rozhodnutie v týchto závažných otázkach Ústava SR vyžaduje súhlas dvoch najvyšších ústavných orgánov – prezidenta SR a vlády SR. Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví zákon.

OSTATNÉ PRÁVOMOCI A PREROGATÍVY

Prerogatívy prezidenta SR majú tradičný charakter a delia sa na čestné (akými sú používanie prezidentskej stráže a štandardy, zapožičiavanie štátnych vyznamenaní, udeľovanie titulov i hodností) a na výsostné prerogatívy. Medzi tradičné prerogatívy prezidenta SR patrí i právo udeľovať milosť a amnestiu. Pred prijatím ústavných zákonov č. 9/1999 Z. z. a č. 90/2001 Z. z. mohol prezident SR podľa pôvodného ustanovenia v Ústave SR udeliť milosť (ako omilostenie konkrétnej osoby, pritom nie je podstatný skutok, ktorý spáchal) a amnestiu (ako generálne omilostenie vzťahujúce sa na trestný čin bez individuálneho určenia osôb) v troch formách: vo forme abolície, agraciácie a rehabilitácie.1 Abolícia je príkaz hlavy štátu orgánom činným v trestnom konaní, aby sa pre určitý čin nezačínalo trestné stíhanie, prípadne aby sa v trestnom stíhaní nepokračovalo a trestné stíhanie sa zastavilo.2 Agraciácia je príkaz hlavy štátu príslušnému súdu, aby v jeho mene odpustil alebo zmiernil právoplatne uložený trest v trestnom konaní za trestný čin.3 Amnestia má hromadný charakter, predstavuje sa vždy individuálne buď účinkami abolície, alebo agraciácie a súbežne účinkami zahladenia odsúdenia.4

Prezident SR teda môže udeliť milosť a amnestiu vo forme agraciácie a rehabilitácie – odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Milosť môže udeliť až osobe, o ktorej súd právoplatne rozhodol, že sa dopustila trestného činu, a udelením milosti má možnosť korigovať rozhodnutie súdnej moci. Udeľovanie amnestie a milosti je výlučným neprenosným právom prezidenta. Rozhodovanie prezidenta o amnestii je všeobecne záväzným právnym predpisom uverejňovaným v Zbierke zákonov SR.

Prezident SR má právo udeľovať vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán. Druhy vyznamenaní, pravidlá ich udeľovania a predkladanie návrhov na udelenie vyznamenaní sú upravené v príslušnom zákone.

Prezident SR vyhlasuje referendum v prípade, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada SR (čl. 102 ods. 1 písm. n). S pôsobnosťou prezidenta SR vyhlasovať celoštátne referendum súvisí oprávnenie prezidenta obrátiť sa na Ústavný súd SR s návrhom na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom (čl. 95 ods. 2 Ústavy SR).

SYMBOLY PREZIDENTA

Prezident používa ako symbol svojej funkcie štandardu prezidenta SR. Štandarda má podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku SR. Bielo-modro-červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je strieborná, strieborná linka lemuje červený štvorec aj celú štandardu. Prezidentská štandarda sa používa na označenie jeho trvalého alebo dočasného sídla a môže sa použiť pri výkone funkcií prezidenta Slovenskej republiky.

Inštitúcia individuálnej hlavy štátu – prezidenta Slovenskej republiky, jej ústavné postavenie, priama voľba a pôsobnosť sa v systéme štátnych orgánov SR osvedčila.

POZNÁMKY

[1] Palúš, J. – Somorová, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: PF UPJŠ 2002, s. 258

2 Chovanec, J. – Palúš, I.: Lexikón ústavného práva. Bratislava: Procom 2004, s. 14

3 Chovanec, J. – Palúš, I.: Lexikón ústavného práva. Bratislava: Procom 2004, s. 70

4 Tamže, s. 70

 (Prof. JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc. et Dr. h. c., je odborník na ústavné právo.)

Zdroj: Jaroslav Chovanec. O voľbe prezidenta Slovenskej republiky. In: Literárny týždenník. Ročník XXXII., č. 7 – 8 (27. 2. 2019). ISSN 0862-5999, s. 7.