Odysey spisovateľa Martina Kukučína v Martine

162

Dejiny slovenskej literatúry sa opierajú o niekoľko ľudských pilierov spisovateľov, ktorí jej svojím dielom určovali chod tak, aby v ničom nezaostávala za svetovou v danej etape a v celom kontexte vôbec. Jedným z neprehliadnuteľných pilierov slovenského literárneho realizmu bol (a stále je) Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr. Hlavne v rokoch výročí sa príslušné kultúrne organizácie akosi sústredenejšie dokážu postarať, prostredníctvom odborníkov na to povolaných, aby sme na významné osobnosti našich dejín nezabúdali. V danej súvislosti viac literárna historička Mária Rapošová: „Pripravujúc sa na 160. výročie narodenia spisovateľa Martina Kukučína sprístupnilo Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice v Martine už pred Vianocami rozsiahlu trojvýstavu pod názvom Tri odysey Martina Kukučína. Okrem toho pripravuje na 30. januára 2020 kultúrny program pod rovnakým názvom.“

Prvá časť výstavy mapuje cestovanie lekára Mateja Bencúra, spisovateľským menom Martina Kukučína po svete. Pretože sa mu doma nepodarilo nájsť prácu, musel za ňou, ako mnoho iných Slovákov, do sveta. Nepriazeň osudu a zvedavosť ho ako antického Odysea neustále odnášali  preč od Slovenska: do Čiech, Rakúska, Chorvátska, Slovinska, Srbska, na Čiernu Horu, cez Taliansko do Argentíny, Čile a po prvej svetovej vojne nazad cez Atlantický oceán a Francúzsko do našej novej republiky Česko-Slovenska. Lenže ani v starobe nenašiel vo svojej domovine vhodnú prácu, pokoj a finančné zabezpečenie, tak ním vlny života zmietali veľmi kruto až do smrti. Pokračuje M. Rapošová: „Druhá časť výstavy sleduje prevážanie jeho ostatkov z chorvátskeho mesta Pakrac cez Záhreb, Maribor, rakúske Alpy, Viedeň, Marchfeld do Bratislavy. Po veľkolepej rozlúčke obyvateľov nášho  hlavného mesta v Slovenskom národnom divadle a potom ešte aj po uliciach a na bratislavskej stanici vypravili slovenské železnice vagón s truhlou na sever Slovenska. Vagón odstavovali v Trnave, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne a Žiline, aby sa tam postupne mohli konať pietne rozlúčky. Výstava prináša historické fotografie, novinové články a spomienkové texty z týchto presunov, ako aj z národného pohrebu v Martine. Tretia časť výstavy je venovaná vytvoreniu a putovaniu medzinárodnej sochy Martina Kukučína od  svetoznámeho sochára Ivana Meštrovića po dvoch oceánoch a troch kontinentoch sveta. Socha bola modelovaná v Severnej Amerike, odlievaná do bronzu v troch exemplároch v Južnej Amerike a potom „blúdila“ po svete ako Odyseus. Mala najdramatickejší osud sochy slovenskej osobnosti v dejinách. Nesmelo sa o tom písať, lebo vytvorenie i prevozy sochy iniciovali a zaplatili zahraniční Slováci, čiastočne i Chorváti a iní „Juho- a Severoameričania“, hlavne emigranti,  ktorých považovali socialistické vlády za nepriateľov štátu. Hoci sochárske dielo bolo vymodelované v roku 1959, jeho bronzový tretí odliatok sa dostal na Slovensko až v roku 1982. Preto najpríťažlivejším exponátom výstavy v Martine je 3D socha M. Kukučína urobená vo veľkosti originálu podľa bronzovej sochy Kukučína v bratislavskej Medickej záhrade.“

V predstihu pred 160. výročím narodenia M. Kukučína usporiadala Slovenská národná knižnica 30. januára 2020 vo svojom Literárnom múzeu v Martine kultúrny program tiež pod názvom Tri odysey M. Kukučína. Účinkovali v ňom budú profesionálni umelci – huslista Marián Kramár a herec Slovenského komorného divadla v Martine Viliam Hriadel. Huslista bude hrať emigrantské piesne, pretože M. Kukučín žil takmer celý život ako emigrant a tak aj umrel. Už menovaný člen hereckého súboru Slovenského komorného divadla interpretoval úryvky z Kukučínových listov, ktoré približujú Kukučínove pobyty v Alpách, na ostrove Brač a v Južnej Amerike. Z jeho úst  zaznie aj preklad listu záchrancov sochy manželov Rudinských. Ten list adresovali Rudinskí 25. júla 1973 medzinárodnej organizácii UNESCO. M. Rapošová uvádza ďalej: „V rámci komentovanej prehliadky výstavy sa premietali dva historické filmy. Jeden o živote a tvorbe M. Kukučína, druhý o príchode sochy na Slovensko v roku 1982, o jej reštaurovaní, inštalovaní v Medickej záhrade a slávnostnom odhalení slovenskou vládou v máji 1984. Na výstave si budú môcť návštevníci pozrieť osobné predmety manželov Bencúrovcov z fondov Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice a Slovenského národného múzea: Kukučínovo pero, hodinky, plakety, jeho vkladnú knižku, drevenú škatuľu s literárnymi textami M. Kukučína zapísanými spisovateľovým tajným písmom. Spoločne s Kukučínovými vecami sú vystavené aj veci jeho manželky Perice – kefa na šaty s jej monogramom, ihlica na pletenie, dalmatínske vreteno a plaketa, ktorú dostala ako členka od juhoslovanského spolku Katarína Zrínska v Južnej Amerike pri odchode do Európy. Z komentovaného výkladu sa prítomní dozvedia o raritnej vkladnej knižke M. Kukučína, ktorú založil a používal ktosi v Martine počas pobytu spisovateľa v Amerike a ktorá je preto zaradená aj do Svetovej digitálnej knižnice.

Návštevníci si môžu pozrieť ilustrácie Kukučínových poviedok od amerického výtvarníka Alexandra Rudinského i od slovenského ilustrátora Emila Makovického a najvzácnejšie vydania prekladov Kukučína z Ameriky i z Afriky. Vystavený je však aj výber prekladov z iných krajín a knihy z  rozsiahleho celoživotného diela zakladateľa slovenskej novodobej prózy. Podoby troch odliatkov medzinárodnej sochy M. Kukučína od I. Meštrovića, ich umiestnenie v Kanade, USA i na Slovensku a korešpondenciu manželov Rudinských s medzinárodnými a slovenskými inštitúciami pri odlievaní a prevážaní sochy si môžu návštevníci pozrieť na fotografiách panelov, na obrazovkách včlenených do výstavy, v mediaBoxe aj na plátne v kinosále Literárneho múzea v historickom dokumentárnom filme z fondov Literárneho múzea SNK.“

Dodávame, že vvrcholením januárového programu bolo odhalenie 3D sochy a interpretácia prejavu emigranta Ján Okáľa z roku 1979 pri prvom exponovanom odliatku sochy M. Kukučína v Kanade. Historický príhovor prezrádza, prečo sa socha nemohla celé roky dostať na Slovensko.

Foto: archív SNK