Ohliadnutie za „revolúciou“

301

Rozuzlenie široko medializovanej krízy na Slovensku už poznáme, hoci ticho na námestiach a v parlamentných laviciach ešte tak skoro nebude. Mimovládne a opozično-prezidentské kalkulácie o predčasných voľbách pomaly blednú podobne ako sny o farebnej slovenskej jari. Po lete sa bude zrejme na pouličné zhromaždenia iba spomínať. Veď reakcia ulice na prípad zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho nedokončeného článku nebol ničím novým, čo by sme nevideli inde pri pokusoch destabilizovať štát, povedzme aj na východ od našich hraníc. Prvé, pokojné zhromaždenie v Bratislave, ktoré sa dožadovalo rýchlo vyšetriť vraždu novinára, prešlo do druhého dejstva, kde sa pred tisíchlavým davom v mnohých mestách zjavili na scéne známi herci a zabávači i „revolucionári“ zo škôl s požiadavkami na odstúpenie vlády. Urážlivé transparenty umocňovali vulgárne výkriky účastníkov demonštrácií a ich hlasy čoskoro znásobili útoky opozície, ktorá sa vzápätí zobudila, akoby práve spadla z duba. Nikto však nevytiahol zo skladov ministerstva vnútra vodné delá. K detailom organizovanej politickej krízy patrí aj jej koordinácia s pohybom v zahraničí. K davu študentov na Václavskom námestí v Prahe prehovoril tvrdou nespisovnou slovenčinou zúfalý politik Fedor Gál: „Mnohí z mužov a žien roku 1989 si mysleli, že je hotovo, a nešli do politiky, tú chybu vy nerobte, je tam málo slušných ľudí.“ Bola to výzva zotrvať až do zvrhnutia „neslušnej“ slovenskej vlády. Jeho bývalý kolega z hnutia Verejnosť proti násiliu, terajší „slušný“ poslanec za OĽaNO Ján Budaj podobne vyzýval v televízii do predčasných volieb plamenným hlasom niekdajšieho novembrového tribúna. Vznikol dojem, že sa na Slovensku vraciame do krátkeho obdobia vlády zabudnutej VPN z roku 1989.

Organizovaná študentská akcia v štýle farebnej revolúcie s cieľom pozbaviť moci legitímne zvolenú vládu sa však stretla s neúspechom, napriek tlaku trojuholníka: médií, mimovládnych organizácií a politickej opozície na čele s prezidentom Kiskom. Vražda začínajúceho novinára Kuciaka bola vhodnou a podľa poslankyne Nicholsonovej vlastne vítanou príležitosťou uchopiť moc ležiacu na ulici, ako sa o tom snívalo mnohým opozičným politikom. Nečistá hra o moc na Slovensku nevyšla zbalamuteným študentom ani na všetko ochotným hercom, ani utajeným aktérom, ktorí dva mesiace striehli v pozadí medzinárodne známych hektických udalostí. Konštruktérom revolúcií sa pokus nevydaril, dostali sa v úsilí zmeniť politické a spoločenské pomery v našich končinách na slepú koľaj, pomýlili si storočie a dokonca aj Bratislavu s Kyjevom.

Dozvuky onej rebélie zrejme pretrvajú do letných študentských a divadelných prázdnin, pretože nových príčin pouličnej nespokojnosti sa dovtedy nájde v našej postmodernej „demokratúre“ ešte dosť. Ešte vždy nemá tretí sektor (napriek zahraničným dotáciám) v rukách celý verejný priestor, ešte vždy nie je adolescentom pochuti ministerka vnútra Denisa Saková, hercom ministerka kultúry Ľubica Laššáková a istému poslancovi, odborníkovi na spravodajské odpočúvanie minister obrany Peter Gajdoš. Napokon je tu ešte tŕň v opozičnej päte: RTVS ako jediné verejnoprávne médium nie je celkom pod politickou taktovkou neoliberálnej opozície, ako to bolo za šéfovania Václava Miku a jeho top manažérov z Markízy. Zdá sa, že progresívny ekonomický vývoj a sociálna stabilita na Slovensku opozičné politické spektrum aj médiá hlavného prúdu priveľmi nezaujíma. Keď sa bojuje o moc, pozitívne trendy, ktoré idú na vrub súčasnej vlády, neradno spomínať. Iba TASR priniesla obšírnejšiu správu ratingovej agentúry Fitch Ratings z Londýna, že štruktúra hospodárskej politiky Slovenskej republiky je robustná a dôveryhodná. Agentúra prognózuje, že „slovenský hrubý domáci produkt (HDP) sa v tomto roku reálne zvýši o 3,6 percenta a v budúcom roku o 3,9 percenta“. Dlhodobý rating dlhodobých záväzkov Slovenska sa podľa agentúry Fitch zvýšil na úroveň A+ a jeho vyhliadky sú stabilné. To všetko je pre opozíciu v túžbe po vládnutí zanedbateľné rovnako ako sociálne balíčky vlády, vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo či zvyšovanie minimálnej mzdy.

Napriek všetkej nahromadenej zlobe posledných týždňov, mediálnej hystérii a nekultúrnosti predsa len sem-tam prebleskla iskra kultivovanosti ducha, ktorá zjemňuje naše zosurovené mravy: Nakrútil sa nepolitický film o poprednom slovenskom básnikovi Miroslavovi Válkovi a v Poetickom štúdiu v kultúrnom dome na Kramároch v Bratislave uviedol Juraj Sarvaš vynikajúce spomienkové pásmo na básnika Ivana Kraska Nox et solitudo. Potichu, bez pozornosti médií. Chvalabohu.


Bibliografický odkaz:
Ľudovít Števko: Ohliadnutie za „revolúciou“. In: Literárny týždenník, č. 17 – 18, ročník: XXXI, vyšlo 9. 5. 2018, Index 49246, ISSN 0862-5999, E. č. MK SR: EV 3136/09, s. 3. Dostupné na internete: <https://literarnytyzdennik.sk/ohliadnutie-za-revoluciou/>.

Ilustračné foto: pixabay.com