Otvorený list predsedovi Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku a šéfredaktorovi časopisu DUKĽA, Mgr. Ivanovi Jackaninov

517

Pán šéfredaktor časopisu Dukľa,

úvodom si dovoľujem zdôrazniť, že som odberateľom časopisu Dukľa a bol som i jeho prispievateľom takmer od jeho vzniku, preto dobre poznám evolúciu jeho vývoja. Dlhé roky, dá sa povedať desaťročia, bol literárno-umelecký a publicistický časopis Dukľa, vydávaný Spolkom ukrajinských spisovateľov na Slovensku v Prešove, na dobrej, ba až vysokej umeleckej úrovni. Uverejňoval diela ukrajinských básnikov, spisovateľov a literárnych vedcov ukrajinskej menšiny na Slovensku, ale venoval sa významnou mierou i ukrajinskej literatúre z Ukrajiny, i slovenskej a českej literatúre. Pritom podčiarkujem, že časopis Dukľa je v súčasnosti jediným časopisom, ktorého prvoradou úlohou je podporovať rozvoj kultúry ukrajinskej menšiny na Slovensku. A preto je nenahraditeľný.

Avšak po Vašom nástupe do funkcie šéfredaktora orientácia časopisu sa rapídne zmenila. Do redakčnej rady boli Vami nominovaní predstavitelia Ukrajiny, začali sa uverejňovať prebraté materiály z ukrajinskej tlače literátov a publicistov z Ukrajiny a časopis DUKĽA akoby už ani nebol orgánom Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku. A, navyše, samotný Spolok pod Vaším vedením (ste jeho predsedom) „existuje“, dá sa povedať, len formálne: absentujú členské legitimácie, neplatia sa členské príspevky, nedodržiava sa štatút… Napriek tomu však oficiálne Spolok nesie zodpovednosť za obsah časopisu, lebo je jeho vydavateľom.

Som ukrajinský básnik, mám srdečný vzťah k Ukrajine a ukrajinskému národu, prejavujem úctu k ukrajinskej literatúre. Avšak nemôžem sa stotožniť s tým, aby sa preberali články, presahujúce rámec tolerantnosti. To uráža moje presvedčenie nielen ako spisovateľa, ale i ako občana Slovenskej republiky.

Ako názornú ukážku toho uvádzam článok Obyčajný fašizmus, autora Ihora Demjančuka, uverejnený v časopise Dukľa, č. 4, 2018, str. 59 – 60, ktorý sa priam hmýri (okrem iného!) takými vyjadreniami, ako (uvediem len niekoľko z nich): „Putin… obrodil ruský fašizmus.“ (59). „Príznakom fašizmu je kult fürera, vodcu. V Rusku to je fakticky doživotný prezident Putin“ (59). „V skutočnosti fašizmus ideologicky a prakticky vládne práve v Rusku“ (59). „Rusko – štát po zuby zmilitarizovaný…“ (60). „Putin, „ukrivdený“ rozpadom ZSSR, kráča v šľapajach Hitlera, zabúdajúc na následky, snaží sa navrátiť jeho niekdajšiu veľkosť “ (60). „Putin je mini-Stalin dneška, putinizmus, to je fašizmus, ktorý chce znova „oslobodiť“ Európu, prahne po svetovláde. Avšak ruský fašizmus dôjde do takého konca, ako aj nemecký “ (60).

A to sú len fragmenty z článku, a nie jediného, uverejnené z tlače iného štátu na území krajiny, ktorej som občanom. Preto sa proti nim ohradzujem a rázne ich odmietam.

Zároveň na tomto mieste vyhlasujem, že ak sa nezmení orientácia a koncepcia časopisu Dukľa, zruším svoje päťdesiatročné členstvo v Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku.

Doc. PhDr. SERGEJ MAKARA, PhD.,

spisovateľ, člen Spolku slovenských spisovateľov, Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku a Syndikátu slovenských novinárov

Ilustračné foto: pixabay.com