Pelé-melé Milana Lechana Mesiac literárneho humoru

338

Milan Lechan photoRodák z Michaloviec Milan Lechan (1943), je popredná osobnosť slovenskej literárnej a rozhlasovej satiry, muž, ktorý nás roky obohacuje iskrivou poéziou, množstvo epigramov, aforizmov, fejtónov, žiackych vtipov a ďalších krátkych hier so slovom a pointou. S príznačným šťavnatým humorom, parodujúcim i samého seba a akýkoľvek nádych patetizmu, sa Lechan “zaoberá” spektrom tém: zdravím, školou, láskou, cestovaním i “vážnym” veršovaním. V literárnej tvorbe sa sústreďuje na písanie poézie a krátkych humoristicko-satirických foriem, aforizmov, sentencií a epigramov. Knižne debutoval v roku 1970 zbierkou vyše dvesto aforizmov Je to láska. Nasledujúca knižná publikácia Smiem prosiť? (1978, 1984) je zbierkou krátkych satirických próz, veršovaných humoristických textov, aforizmov, sentencií a ponášok. V básnickej zbierke Žena, ulica, dlaň, kosť (1982) si zachoval všetky atribúty svojského videnia sveta a poetiky, rovnako ako aj v knižke krátkych humoristických básničiek a rečňovaniek, žiackych výrokov, vtipov a aforizmov zo školského prostredia Učebnica na prestávku (1988). Kombináciou všetkých krátkych humoristicko-satirických útvarov vrátane poézie je aj zbierka Pelé-melé-chan (1991). Ako recesista a parodik mnohých negatívnych javov našej spoločnosti sa prejavil v zbierke Milan Lechan a iné básne (1994), bohato naplnenej invenčným pohrávaním sa so slovom. V roku 1998) vydal básnickú zbierku Láskovanie s (h)láskou, ktorá je vycibrenou poetickou analýzou života, a predovšetkým lásky skrz humoristicko-satirickú optiku. Sústavne spolupracuje s humoristicko-satirickými časopismi a humoristickými rubrikami iných časopisov a denníkov, ako aj so všetkými štúdiami Slovenského rozhlasu, pre ktoré okrem pravidelnej spolupráce napísal viacero širšie koncipovaných humoristických relácií.

Komentár(aj) z pešej zóny

Papier vraj znesie všetko, ale vajcia znášať nie a nie.

V žilinskom kníhkupectve

Prosím si jednu Agathu Christie, autora, bohužiaľ, nepoznám.

Na margo

Ponosuje sa Fero Ambaláž susedovi: – Mám ja ale hlúpeho psa. Kázal som mu kúpiť nové číslo Slovenska a ten idiot mi uvaril kávu.

Jazykové okienko

– Na čo majú topánky jazyky?

– Aby sa medzi sebou mohli rozprávať.

Definícia z Liptovskej Mary

Jubileum to je vtedy, keď je okolo teba plno kvetov a ty si ešte nažive.

Gastrofór

Zákazníčka: – To je strašné, aké sú tie rožky malé.

Vedúci: – Rožky nie sú maljé, to vám iba narástla v demokracii huba!

Žrebovateľný popevok

Sedemdesiat riflí mala,

a predsa sa nevydala.

Inovované príslovie

Lepšia vlastná žena v hrsti ako cudzia na streche.

Horné Považie

Iniciatívny klub seniorov ŽSK chce hladovkami a smädovkami dosiahnuť zmenu názvu siedmeho dňa. Nedeľa je podľa nich odvodená z čechoslovakisticko-bešnešovsko-masarykovského slovesa nedělat, čiže po slovensky nerobiť. Pre deň pokoja navrhujú názov nerobota. Mor ho!

Z besedy v knižnici

Chváli sa prozaička /neželá si byť menovaná/ zúčastneným čitateľom, ktorí prišli na stretnutie s ňou: – Pred desiatimi rokmi som napísala takú skvelú detektívku, že doteraz neviem, kto je vrah.

Šport

– Prepáčte, rozumiete hokeju?

– Áno.

– Fajn. Mám dobre vyžehlené puky?

Pôžičkáreň

Moravania sú len leniví Slováci, ktorí nedošli do Čiech. (Bolek Polívka)

Čo-to o…

– Zbožňujem ruskú literatúru

– A kto je tvoj obľúbený spisovateľ?

– Tolstojevskij.

Železničná spoločnosť Slovenska v priamom prenose

Môj spolucestujúci z Martina do Bratislavy čítal knihu a každú chvíľu prekvapene hlasno vykrikoval: – To nie je možné! Kto by to bol povedal?! No ale toto!

Po druhom hlte a treťom glgu sa ho pýtam: – Čo to čítate?

– Ále, Pravidlá slovenského pravopisu.

Viete? Neviete?

Nič tak nedvíha kultúrnu úroveň ako televízia. Len čo si doma zapnete televízor, hneď prejdite do vecľajšej izby a čítajte.

Odpočuté v Dome smútku

– Ty ešte žiješ?

– A čo mám robiť?

Inzertný kútik

Predám knihu Reportáž spod šibenice. Zn. Jááánošííík!

Ha-ha-hádanka

– Ako spoznáte hasiča v civile?

– Ťažko.

Stalo sa

Mladá autorka si povzdychne: – Rada by som urobila besedu so svojimi čitateľmi…ale ako, keď jeden býva v Bratislave a druhý v Martine?

Viete, že…

… Hollywood dobyl aj dobil /vrátane, nevynímajúc/ východniar ako repa? Steve McQuenn, ktorý sa pôvodne volal Štefan Ihnát. Jeho otec Ondro pochádza z obce Jastrabie pri Michalovciach. Števo, teda Pišta Mekkvin je nezabudnuteľný najmä vďaka úlohe vo vilme Sedem nedostatočných.

Kysucký geriatrický poznatok

Zaujímavé, čím som starší, tým mam viac rokov.

Starosti susedov

– Kováčovci si zase kúpili knihu. Kde na to tí ľudia berú?

Aperitív z Oravskej Lesnej

Nie je dôležité vyhrať, ale vykopať druhém jamu tak, aby sa z nej ozývalo, lebo inak nebudú koláče.

Básnická prehánka

Napísal som proti

úplatkárom kritickú glosu,

šéfredaktor Igor Válek

mi ju však nechcel uverejniť,

kým som mu nepriniesol

fľašu Bolsu.

Ric – pic – bum!

Trojica  obálok z viacerých kníh Milana Lechana, z ktorých priam kypí humor a satira

S príznačnou dávkou humoru i sebahumoru napísal, odpísal, zapísal, prepísal, vypísal, spísal a dopísal MILAN, t. č. LECHAN. Od pondelka 15. 4. náš seriál pokračuje krátkymi sentenciami Emila Babína a ďalších literátov.