Pocta Ivanovi Macinskému

357

Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku v spolupráci s prešovskou Štátnou vedeckou knižnicou usporiadali 13. – 14. 9. 2017 medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Tvorba, preklad a kritika v interdisciplinárnych súvislostiach. Jej výsledkom bol aj zborník, ktorý vyšiel v závere minulého roka.

Vedecká konferencia, počas ktorej okrem domácich literárnych vedcov vystúpili aj literárni vedci z Ukrajiny (Kyjev, Rivne, Užhorod), sa venovala 95. výročiu narodenia a 30. výročiu úmrtia významnej osobnosti ukrajinského a slovenského literárneho života, ukrajinského spisovateľa na Slovensku Ivana Macinského (1922 – 1987).

V povedomí Ukrajincov na Slovensku sa toto meno spája s utvrdením ukrajinskej literatúry v povojnovom období, ale známe sú jeho ďalšie spoločensko-kultúrne aktivity – činnosť v spisovateľskej organizácii, vydavateľská činnosť, divadelníctvo, jeho koncepčný a konkrétny prínos do kultúrneho života Ukrajincov na východnom Slovensku.

I. Macinský bol predovšetkým básnikom, no venoval sa aj umeleckej próze, dramatickej tvorbe, literárnej histórii, publicistike. Osobitná kapitola jeho tvorby patrí umeleckému prekladu a prehlbovaniu ukrajinsko-slovenských literárnych vzťahov.

Prvú básnickú zbierku Belyje oblaka(Biele oblaky, 1949) vydal v ruštine. Ďalšie vyšli v ukrajinskom jazyku: Naša mova(Naša reč,1956),Karpatski akordy(Karpatské akordy, 1962), Prystritnyky(Stretky, 1968), Vinky sonetiv(Vence sonetov, 1985). Posmrtne mu vyšla zbierka básní Merydiany i paraleli(Poludníky a rovnobežky, 1989).

V čase normalizácie, keď I. Macinskému nedovolili prezentovať svoju pôvodnú tvorbu, venoval sa umeleckému prekladu. A výsledok? Obsiahle knižné vydania prekladov tvorby slovenských romantikov, ktoré vyšli v osemdesiatych rokoch minulého storočia v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, oddelení ukrajinskej literatúry v Prešove: Ján Botto: Vatry pred úsvitom (Dosvitnivatry, 1981); Samo Chalupka: Jari slnečný nepokoj (Provesny sonjačnyj nespokij, 1984); Janko Kráľ: Sivými orlami napovedané (Orlamy syzymy pidspivane, 1987); Andrej Sládkovič: Výber z diela (Vybrani tvory, 1989).

Slovenský spisovateľ Ladislav Ťažký si svojho času zaspomínal na I. Macinského: „Nepamätám sa, že by v čase jeho spisovateľského funkcionárčenia bolo došlo k nejakým národnostným nedorozumeniam. Ivan sa síce hrdo hlásil a tvrdo pracoval pre Ukrajincov a Rusínov na Slovensku, ale Slovákov a Slovensko nikde a nikdy nepodrazil. Slovensko bolo naozaj jeho milovanou vlasťou. Ešte dodávam, že mal veľa priateľov v radoch slovenských spisovateľov.“

Vedecký zborník zo spomínanej konferencie prináša nové poznatky o živote a diele I. Macinského. Je to ďalší takpovediac kamienok do mozaiky obrazu tejto osobnosti, ktorá skutkami dávno vyšla z hraníc provincionalizmu a nesporne patrí do všeukrajinského literárneho kontextu. Zborník prináša nové podnety v slovensko-ukrajinských literárnych vzťahoch, a to predovšetkým cez prizmu súčasných prekladateľských aktivít.

IVAN MACINSKÝ – UKRAJINSKÝ BÁSNIK, PREKLADATEĽ A SLOVENSKO-UKRAJINSKÉ LITERÁRNE VZŤAHY
Prešov: Štátna vedecká knižnica, 2018, 1. vyd., 190 s., ISBN 978-80-89614-55-4

Zdroj: Ivan Jackanin: Pocta Ivanovi Macinskému(Ivan Macinský – ukrajinský básnik, prekladateľ a slovensko-ukrajinské literárne vzťahy. Prešov: Štátna vedecká knižnica, 2018, 1. vyd., 190 s., ISBN 978-80-89614-55-4). In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 3 – 4 (30. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 13.