Pod hviezdnym nebom…

220

Kým Mojžiš na vrchu Sinaj tepal do kameňa duchovné smerovníky, ľud oslavoval zlaté teľa. Mojžiša zjavný prejav protikladu ducha a hmoty viedol k tomu, že do archy zmluvy dal uložiť nielen vytesané dosky, ale aj svoju pútnickú palicu v podobe bronzového hada.

Ľudia počas pozemského putovania prešli všeličím, no obdivný vzťah k ligotu zlata dosiaľ prevažuje nad príťažlivosťou duchovných hodnôt, ktoré kladú dôraz na ľudskosť, bez ohľadu na to, či a aké náboženstvo človek vyznáva. Dejiny zaznamenali protesty veľkých heretikov (napríklad Voltaira, ktorý poukazoval na nedokonalosť stvoriteľského diela, Lessinga, ktorý neuznával biblické vzkriesenie, alebo Tolstého, ktorého za to isté vyobcovali z cirkvi, kým francúzsky orientalista Renan prišiel o univerzitnú katedru…), ako aj obdobia útočného ateizmu; dodnes prebieha tichý, neveľmi proklamovaný zápas vedy s vierou, ktorý jeden z uznávaných svetových vedcov komentoval poznámkou, že v budúcnosti sa budú ľudia deliť na tých, ktorí majú vnútornú skúsenosť a veria, a na tých, ktorým zásah vyššej moci vo vlastnom živote nechýba. Skúmanie vzniku života na zemi je iba na samom začiatku; napokon, možno sa od vedy odkázanej na ľudské schopnosti čaká priveľa.

Vďaka vedeckým poznatkom vieme čoraz viac o svete, no lesk hmoty nás oslepuje rovnako ako v praveku. Zlato, bronz, drahé kamene zdobia svetoznáme katedrály i skromnejšie chrámy ľudskej kultúry a umenia, umelecké diela potešia zrak v dedinských kostolíkoch, ktoré si ceníme ako odkaz predkov. Nie div, že keď sa vyslanci Kyjevskej Rusi vrátili z ciest, tvrdili, že „pobudli v nebi“ – tak ich očarila krása byzantských chrámov; ovplyvnili svätého Vladimíra, ktorý šíril kresťanstvo – údajne aj strašným násilím, ako sa to odohrávalo aj inde, napr. u polabských Slovanov.

Dnes v preplnených chrámoch konzumu naplno beží najúspešnejšie trhové obdobie roka, zisky rastú – niekto nájde pod stromčekom zlaté hodinky alebo drahocenný šperk, iný sa teší na štedrovečernú kapustnicu, ktorú ponúka bezdomovcom charita. Všetci s dojatím počúvame koledy, z ktorých zaznieva nezničiteľná životná sila, radosť a nádej našich predkov. Vhodný čas vnímať hviezdnaté nebo nad sebou…

Ako je to s ľudskosťou v dnešnom svete, ktorý sa otriasa od základov ako pri zemetrasení, no nablízku niet psychológov, akí bývajú k dispozícii pri katastrofách – sme odkázaní len sami na seba. Odkaz predkov nás utvrdzuje v presvedčení, že na svete sú od rajských čias len dve pohlavia, že rodina a správna výchova sú základ štátu, rodinu potrebujú najmä najbezbrannejší – deti a starí ľudia, že zmyslom života je ako u starozákonných Židov práca na udržanie potomstva… Svet sa však teší iným hodnotám, rada ich vyznáva najmä mládež, nevyzretý človek je ohrozený nielen duševne, ale aj telesne – závislosťou od vnucovaných ideí, od alkoholu, drog, dostupného sexu, výnimkou nie sú ani myšlienky na samovraždu… Starí ľudia sa sťažujú na samotu, nepáči sa im beh sveta a neraz až agresivitou myslenia odpudzujú okolie… V pracovných kolektívoch je často priveľa rivality a stresov… Čo je to s nami? Potrebujeme chvíľu ticha!

Život prináša veľa utrpenia, tvrdí Dostojevskij; jeho románová postava, starec Zosima, ktorý odsúdil sám seba na kláštornú celu, učí, ako žiť, pritom vychádza z názorov svätého Ignáca z Antiochie, kedysi intelektuálneho strediska dnes ťažko skúšanej Sýrie. Ako žiť? Zúfalí mladí ľudia v ázijských krajinách často riešia problémy pobytom v budhistickom kláštore – dlhé hodiny mlčania v meditatívnej polohe im otvoria nový pohľad na život, po krátkom čase tvrdia, že našli pokoj, duševnú vyrovnanosť, samých seba… V pravoslávnej cirkvi je zvykom pri životných ťažkostiach pobudnúť v kláštore, kde sa mnohí zbavia závislosti – muži napr. od alkoholu, ženy od lásky… Európa sa spolieha skôr na vedu, prípadne si zaplaťte psychoterapeuta, sto eur za hodinu!

Zlyháva spoločnosť, neraz aj rodina a najmä škola; no ešte vždy nevymizli zo sveta tri súčasti „absolútneho ducha“, ktorého velebil Hegel: náboženstvo, umenie a filozofia. Hoci v dnešnej vede dominujú technické a prírodovedné smery, ktoré odhaľujú vzrušujúce tajomstvá kozmu, sveta i človeka, ľudskej psychiky, predsa mnohí znalci odporúčajú návrat k starým osvedčeným humanitným vedným odborom, zdôrazňujú význam kultúry. Pravda, my na Slovensku sme sa vždy držali ľudových rozprávok, ktoré sú pre nás návodom na správny život: ak prekonáš prekážky a životné nástrahy, budeš kráľom, aspoň kráľom vlastného života!

Je zložité vyznať sa v dnešnom svete aj v sebe samom. Akokoľvek je v móde zavrhovať minulosť, posilou pre nás je, že naši otcovia a praotcovia to zvládli, niečo tu po nich ostalo. Možno nebude na škodu zavše pouvažovať, ako sme na tom a čo ostane po nás.

Zdroj: Viera Švenková: Pod hviezdnym nebom… In: In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 43 – 44 (27. 11. 2019), ISSN 0862-5999, s. 4

Ilustračné foto: pixabay.com