Poézia Maroša M. Bančeja

415

Všestranný literát Maroš M. Bančej, rodák z Michaloviec (*1960), prešiel viacerými povolaniami, najdlhšie sa zdržal ako šéfredaktor v časopise Dotyky (1990 – 1999) a v Slovenskom rozhlase (1999 – 2007). Svoje šesťnásobné šéfredaktorstvo ukončil v časopisoch Včielka a Zornička, písal piesňové texty, scenáre, televízne projekty…

Knižne debutoval trojzbierkou poézie Výstrel z motyky (1990) spolu s J. Urbanom a J. Litvákom, nasledovala zbierka Príliš tesná koža (1995), kniha fejtónov a úletov Klebety a fakty (1997), zbierka Vampiriáda (1998), biografická kniha o Jožovi Urbanovi Zúrivo nežne svoj (2011) a básnická zbierka Opičí cirkus (2016).

 

CODA

Telo ktoré bolo
prebolelo a
uletelo…

Uletí azda do prázdna
pravdepodobne za nikým
Tá s kosou
tá sa nemazná
prv než ti siahne po tepe
kým s tvojím srdcom zatrepe
píšeš si tieto veršíky
na ceste nikam
za nikým:

Tak ostali len lásky platonické
ľahučké ako srdce z papiera
vášeň a neha obe identické
a jedna druhú ticho popiera

Kde boli bozky ostal perí závan
tuhý stisk ňadra dotyk nahradil
ten rozpačito hľadá svoje práva
či aspoň dlaň ti občas naladí

Objatia dlane putujúce telom
hľadajúc jeho tajné zákutia
spletené nohy srdce ktoré chcelo
nech sa v tej jazde múry nezrútia

to všetko zmizlo skrátka je to pasé
dolce far niente telo na telo
Mám teraz ticho platonicky zmeniť
vášeň za cudný súcit priateľov?

Ostala láska v platonickom mode
Ani si na ňu tuším nezvykaj
Tá čo si ľúbil lieta po slobode
a zubatá si sedlá poníka

To bolo plánov kedy kde a ako
budeš sa túliť spredu zozadu
Za oknom chorál čudných čiernych vtákov
ti teraz skúša zdvihnúť náladu

Telo ktoré bolo
prebolelo a
uletí
Zvyšok je rozprávka
príbeh pre deti
O prvom milovaní
a o tých stovkách ďalších
výbuchov srdca
vášní
falší
To čo si nekúpil
už ťažko predáš
Tá rukolapná bieda
a strach z bolesti
je batožina čo sa nevmestí
do vlaku s čerstvým pachom hliny
Bože ak si
tak odpusť moje viny…

 

Malaga

Malagu vplietam
do tvojich vlasov
šum mora úsmev čajky
ktorá sa práve znenazdajky
stratila v tvojich očiach
Na obzore sa slnká točia
Vyber si jedno
bude hriať iba teba
Perlová kráľovná
siedmeho neba

 

Messenger

Podvečer ťahá
nostalgický vláčik
a vozne vezú nežné spomienky
Chýbaš mi drahá
keď smútok srdce stlačí
keď cez deň táram
ktovie s kým
nevnímajúc už tváre
hlasy
slová
rýchlo ťa musím cítiť znova
lebo sa strácam
v bludisku za slov
Posielam za tebou
horúcich poslov…

 

Prebudená
Princezná ráno pošle budík
aby zohrial vodu na čaj
a zobudil drakov v kúpeľni

Je svoja a strapatá
lebo ináč by ju nepoznali
čarodejnice ktoré
parkujú pred domom

Princezná má svoje tajomstvo
Vždy si ráno
prepočíta prsty na nôžke
Včera šesť
dnes päť…

Čochvíľa sa stretneme
môj princ

 

xxx

Netvár sa zronene
veď si to vedela
pozná ťa po mene
tá čierna nedeľa

Na pierku z havrana
celú noc sedela
Stráži ťa od rána
tá čierna nedeľa

Čas kráča pospiatky
konce či začiatky
všetko je pasé

Preberáš spomienky
už možno s ktoviekým
strácaš sa v čase

 

Štyri steny

(Williamovi)

Až pôjdeš priateľ môj
tam kde sa z neba cedí
čudesný trpký znoj
až zachce sa ti nebyť

A opantaný už
tak ako zákon káže
znavený starý muž
ktorého vedú stráže

do pekla spomienok
do neba zabudnutia
tam kde ti na vienok
zvädnuté kvety krútia

tak vtedy priateľ môj
skôr ako padneš na dno
vzdaj hold trom sudičkám
Beznádej
Tma
a Prázdno

 

Hostel Blues II

Pod krkom ma drží
Blues
Skús sa ma dotknúť
Ešte naposledy skús
Čaká nás oslava
Ja viem že to vieš
tak príď ešte dnes

Pozval som ľudí
hostí ktorých budím
zo starých fotiek
rozmazané tváre
Hostí
ktorým čas čudne pretiekol
Tak ako prázdna
škatuľka
od liekov

 

Golgota

Otče
až pôjdem nahor
tak odním odo mňa ten kríž
Zadýchal by som sa
už na prvom zastavení
Ak môžeš
vezmi zo mňa ten
pomerne dobre
urobený kus dreva
Moji blížni
majstri tesári
iste vedia urobiť
aj krajšie veci
A spolu v podvečer
pod olivami
budem im rozprávať
o svojej mame

 

Mama

Jar leto jeseň zima
tak prikry si ma
mama

Svetlo je prezlečená tma
a dávno už ma má
(a ľahostajnosť do žily)

Ten kolotoč bol pasca
kým som sa stihol naštvať
roky sa točili

a kolotočiar zdúchol
s poslednou jarnou muchou
(asi do Billy)

Jar leto jeseň zima
tak prikry si ma
mama

Ťahá mi na nohy
a na sny
Zhasni…

 

Ave Maria

Ave Maria gratia plena
neviem kto som
a za mnou čierna stena
Dominus tecum
Si predovšetkým Žena
Benedicta tu in mulieribus
Cítim ťa v mojej mame
v jej pohladení
z druhého brehu
matka Božia
et benedictus fructus ventris tui Jesus
Sancta Maria Mater Dei
a šepkám iba
ora pro nobis peccatoribus
nunc et in hora mortis nostrae
Som pripravený
hoci to bude ostré
Amen