Pohľadnica z Prahy (11 – 12/2018)

296

„Soustavně neohroženi nemají, komu by podlehli,“ spieval za komunistov o komunistoch, bojujúcich svoj večný „boj za mier“, pesničkár Vladimír Merta. Metafora je zrejmá: ak nemáš nepriateľa, musíš si ho vymyslieť, pretože tvojím zmyslom a jediným spôsobom existencie je boj – trebárs aj za mier. Bolo to obdobie paradoxov, poviete si. Je to za nami. Lenže nie je.

Pražskí (vraj) študenti organizujú demonštrácie proti prezidentovi, proti predsedovi vlády, proti každému, kto si ich dovolí čo len slovkom podporovať, vlastne proti všetkým. Pretože premiér vyhral, či sa to niekomu páči alebo nie, demokratické voľby do parlamentu a prezident zase tie prezidentské. V demokracii by malo platiť: víťaz sa mi páčiť nemusí, ale jeho víťazstvo musím rešpektovať. V Česku to neplatí. Nepáči sa mi výsledok volieb, odmietnem to rešpektovať, vyrazím do boja, do ulíc, vykrikujem o konci slobody slova (ja, čo si ju práve v tej chvíli užívam plnými dúškami), hovorím o konci demokracie, pretože v mojom vnímaní znamená demokracia víťazstvo mojich favoritov. Keď vyhrá niekto iný, nejde o demokraciu, ale o víťazstvo spodiny. Áno, aj také slovo dnes a denne počúvame z rozličných akademicky titulovaných úst na adresu „oných hlúpych“, ktorí volili inak, ako by mali podľa nich. A že tvoria väčšinu? Vari je väčšina v demokracii jediným božstvom? Koho to zaujíma? Keď sa väčšina mýli, má menšina právo umlčať ju. A kto posúdi, že sa väčšina mýli? No predsa menšina, ktorá prehrala svoj boj.

Stále rovnaká pesnička. Už sme v Čechách zažili takých bojov množstvo. Niesli rozličné mená: Impulz 99, Ďakujeme – odíďte, Cesta zmeny… A vždy išlo o tých istých ľudí, rovnaké frázy, rovnaké úmysly. Zvrhnúť vládu demokraticky zvolenú vo voľbách a nastoliť vlastnú moc, neopierajúcu sa o nijaký mandát, iba o svoje vlastné presvedčenie s tým, že je povolaná, ba vyvolená riadiť svet.

Prahou sa promenádujú zástupy, nie síce dramaticky početné, ale zato hlučné a agresívne žiadajúce svoje: moc. Je obludne cynické, že na tento svoj boj o moc zneužívajú udalosti, tragické a smutné, ktoré s nimi samými nemajú nijakú spojitosť: na jednej strane výročie vstupu nacistických vojsk 15. marca 1939 do Čiech, na strane druhej vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka. Z toho vidieť, akí sú organizátori týchto pouličných akcií bezohľadní, necitliví a bez škrupúľ.

Často počuť, že vlastne nejde o nejaké vnútorné hnutie, skôr o udalosti vyprovokované kýmsi zvonka, podobne ako bol kyjevský Majdan (rovnako sa hovorí o bratislavských udalostiach týchto dní, ale to sa neodvážim pohľadom z Prahy dajako komentovať). Niektoré fakty však hovoria samy: súperenie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi opäť nabralo na brizancii. Dočasné upokojenie konkurenčných vzťahov, ktoré panovalo za prezidenta Obamu, po zvolení Donalda Trumpa ustúpilo do úzadia. Ten dáva jasne najavo, že jeho cieľom je silná Amerika, nie nejaká EÚ. Navyše sa niektoré krajiny Európy búria proti migračnému prílivu, ktorý ohrozuje národnú existenciu, ekonomiku a vôbec ďalšie perspektívy najmä nárazníkových štátov – Grécka, Talianska, Španielska.

K tomu sa pridáva istá neposlušnosť krajín V4, ktoré sa nechcú stať vazalmi pani Merkelovej, pána Junckera a ich sociálneho inžinierstva. A pritom v rozličných voľbách po celej Európe zaznamenávajú úspechy politické strany, ktoré sú euroúnijnej elite soľou v očiach – Marine Le Penová, Geert Wilders, Tomio Okamura, rakúski slobodní… A euroúnijné špičky si nikdy nepripustia, že si to všetko zavinili sami – svojou aroganciou a nezáujmom o potreby občanov. Siahne sa preto k násilnému riešeniu, vyvolá sa konflikt. Akoby sme sa nepoučili.

Vari nestačí pohľad na štyri roky vlečúcu sa občiansku vojnu na Ukrajine? Je ozaj nevyhnutné vniesť rozkol do Čiech i na Slovensko, keď už Poliaci a Maďari nejavia ochotu podľahnúť rozkladu znútra i zvonka? Nazdávam sa, že v tomto prípade je správne parafrázovať staré heslo, a to s mimoriadnym dôrazom, aby sa naň nezabúdalo: V Prahe sa bojuje za Bratislavu a v Bratislave za Prahu.

Preklad: -pd-


Bibliografický odkaz:
Petr Žantovský: Pohľadnica z Prahy (LT 11 – 12/2018). In: Literárny týždenník, č. 11 – 12, ročník: XXXI, vyšlo 28. 3. 2018, Index 49246, ISSN 0862-5999, E. č. MK SR: EV 3136/09, s. 2. Dostupné na internete: <https://literarnytyzdennik.sk/pohladnica-z-prahy-11-12-2018/>.