Pohľadnica z Prahy

171

Petr Žantovský

Český premiér Andrej Babiš precestoval v minulých týždňoch kus Európy, stretol sa s celým radom dôležitých papalášov, počínajúc Merkelovou a Macronom ešte nekončiac. Všade spôsobil nemalý rozruch rovnakou vetou, za ktorú mu aplaudovali po stretnutiach s Viktorom Orbánom alebo Matteom Salvinim. Veta znie: „Do Európy už nesmie vstúpiť nijaký migrant.“ Veta jednoduchá ako facka, ktorú už dávno poznajú obyčajní ľudia európskych krajín postihnutých migráciou, len ich vodcovia v Berlíne, Bruseli a Paríži ju nevedeli akosi dlho pochopiť, dokonca sa ju zdráhali vysloviť. A aj dnes, keď ju počujú od predstaviteľov Vyšehradskej štvorky a nárazníkových štátov ako Taliansko či Španielsko, to s nimi nejako mimoriadne nepohne. Merkelová zamrzla na svojom Wir schaffen das a ignoruje skutočnosť, že Nemecko nielenže nič nezvládlo, ale veci vyústili až do krvi na uliciach, k barbarskému správaniu prisťahovalcov vraždiacich domácich a v nevyhnutnú reakciu v podobe ľudových masových protestov. Merkelová to vyhodnotila, ako vždy, opäť nesprávne: demonštrujúci v Chemnitzi a inde sú podľa nej iba banda rasistov, neonacistických násilníkov, ktorí šikanujú a prenasledujú prichádzajúcich úbožiakov tmavšej pleti.

Český premiér teda obchádza Európu s jednoduchým riešením: vytvoriť ochrannú líniu a podľa vzoru Talianov nevpúšťať prevádzačské lode, či už pod vlajkou samotných gangsterov, obchodníkov s ľudským mäsom alebo (z Bruselu) štedro platených „neziskoviek“ – napokon, na tom nezáleží: takí či onakí, majú jediný záujem – finančný, a nie humanitárny.

Občas sa pri debate o riešení nezákonnej migrácie pripomína Austrália, ktorá za vyhostených migrantov vrátených do krajín pôvodu (napríklad Indonézia) dokonca platí, pretože sa jej oplatí udržať poriadok a bezpečnosť pre vlastných občanov. Menej sa však hovorí o príklade Thajska, ktoré má s masovou migráciou oveľa dlhšiu skúsenosť. Už okolo roku 2008 tam začali z Barmy utekať „za lepším“ tamojší Rohingovia, moslimovia, ktorí sú i dnes predmetom značne nemiestneho „záujmu“ západných, tzv. demokratov. Nimi velebená a Nobelovou cenou ovenčená vodkyňa Aun Schan Su Ťij robí všetko možné, aby uchránila svoje obyvateľstvo pred tými istými Rohingami, ktorí z krajiny utekali už pred dekádou. Dnes týchto migrantov vydávajú západné médiá za obete náboženského prenasledovania, lež Thajčania vidia veci inak: prisťahovalci tu hľadajú oveľa lepšie podmienky na život. A to je vlastne niečo podobné, čoho sme svedkami i na našom kontinente vďaka pozvaniu od Frau Merkelovej pre každého, kto sa označil za politického utečenca.

Thajčania riešia svoj problém už tradične jednoduchšie: nepripustia, aby lode s migrantmi vôbec vplávali do thajských výsostných vôd. Vracajú ich do medzinárodných vôd a nasmerúvajú do krajín pôvodu. O niečom podobnom by mal, ako sa zdá, Babiš dnes hovoriť s lídrami V4, s Talianmi, Grékmi, Rakúšanmi, Balkáncami, skrátka so všetkými z onej nárazníkovej zóny. Je totiž najvyšší čas, aby sa dalo ešte niečo zachrániť. Ak by to bola čo len jediná Babišova zásluha, vystačila by mu na zápis do učebníc dejepisu.

Apropo Thajsko – v roku 2014 tam kulminovala ďalšia migračná vlna, opäť v hlavnej úlohe s Rohingami. Thajčania postupovali rovnako – vracali ich, odkiaľ prišli. Následne síce do Bangkoku priletel s vyhrážkami vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ale thajská vláda žiadosť o ich prijatie zdvorilo, no dôrazne odmietla. Predseda thajskej vlády Prayuth Cha-o-cha to komentoval: „Ja som zodpovedný thajskému ľudu a nikomu inému, a keďže milujem svoju krajinu, musel som sa zachovať takto.“

Mimochodom, Thajsko nie je signatárom nijakých zmlúv, ktoré by umožnili cudzej (nadnárodnej) jurisdikcii zasahovať do miestnych problémov. A takisto nikdy nedovolilo etablovanie rozvratných menšín na svojom území a vyhlo sa tak ich deštrukčnému vplyvu (ako to poznáme dnes v Európe). Došlo následne aj k obmedzovaniu globalistických štruktúr v Thajsku. Napríklad thajská vláda nepredĺžila licenciu na ťažbu zlata jednej austrálskej firme, ktorú vlastní rodina Rothschildovcov. Neziskovým organizáciám financovaným G. Sorosom nedovolili zahniezdiť sa v Thajsku. Následne zrušili v krajine licenciu na vysielanie BBC. Rovnako rozhodne zakročili proti nadnárodným korporáciám, ktoré sa pokúsili o podporu protithajskej agendy. Treba k tomu niečo dodať?

Ilustračné foto: pixabay.com