Pohľadnica z Prahy

232

Uplynulé dni dokonale nastavili zrkadlo, ako sa okrídlene hovorí, istému typu českého človeka. Obnažili nahromadenú aroganciu, zlobu a nevychovanosť síce menšej, ale viditeľnejšej, navidomoči hlučnejšej časti spoločnosti. Stalo sa tak pri príležitosti výročia 17. novembra 1989, výročia neokrúhleho, ale v našich luhoch dokonale zneužitého politickými protagonistami, ktorí prehrali vo voľbách, a teraz by sa radi chopili moci neštandardnou procedúrou – krikom ulice.

V onen výročný deň je dobrým zvykom, že ústavní činitelia kladú kvetiny k pomníčku demonštrantov na Národnej triede, kde sa v roku 1989 odohrali udalosti, ktoré potom urýchlili pád vtedajšieho režimu a dali mu akési etické zdôvodnenie. Každoročne sem prichádza prezident alebo niekto z jeho tímu, predseda vlády, predsedovia parlamentných komôr a politických strán a tradične i exprezident Klaus, v tomto prípade, pokiaľ viem, v zastúpení. Tento rok bol výnimočný aj z iného dôvodu: niektorí politici kládli svoje kytice už nadránom či v noci, a to z pochopiteľného dôvodu.

Krik ulice, ako som sa zmienil, zaznieval centrom Prahy niekoľko dní vopred, takže premiér Andrej Babiš, ľudia od Miloša Zemana a predseda SPD Tomio Okamura, ktorí sú najčastejšími terčmi krikľúňov s transparentmi, sa chceli zjavne vyhnúť fyzickej konfrontácii s demonštrantmi a pietny akt uskutočnili v intimite ranných hodín. Čo sa však nestalo? O chvíľu agresívna partia, pravdepodobne nocujúca na Národnej triede, vyhádzala štátnické kytice do odpadových košov. Zrejme sa cítili „tými statočnými“, no každý normálny človek si odpľul: oni tým vlastne nezneuctili nenávidených politikov, lež zbitých študentov z roku 1989.

Chcieť od tohto typu ľudí nejakú slušnosť či aspoň zamyslenie je zbytočné. V sprievode sme totiž popri inom mohli vidieť oných krikľúňov s transparentmi znázorňujúcimi šibenicu (pre premiéra Babiša) a nápisy Miloš, odstúp alebo zomri! (mienili Zemana). Až tak ďaleko sme došli.

Ale prečo nie? Veď čelní (dnes opoziční) politici aplaudujú každej hlúposti, ktorá sa valí na hlavy ich (dnes vládnucich) protivníkov, dokonca hlúposti podnecujú a inšpirujú. Predseda ODS vyhlásil: „Rozhorčeniu protestujúcich rozumiem.“ Pochopenie pre vyhodenie kytíc do koša prejavila i známa poslankyňa ODS Miroslava Němcová. Korunu tomu, ako zvyčajne, nasadil Miroslav Kalousek, protagonista strany TOP 09. Onen nezdvorilý akt prirovnal k filmu Vyšší princíp. Pravdepodobne si spomínate, ako tam profesor hrdinsky uctieva študentov, ktorých zavraždili nacisti v čase heydrichiády za schvaľovanie atentátu na ríšskeho protektora.

Robí tak slovami: „Z hľadiska vyššieho princípu mravného vražda na tyranovi nie je zločin.“ Kalousek však, samozrejme, bez rizika akéhokoľvek postihu povedal: „Z hľadiska vyššieho princípu mravného – vyhodiť kvety, ktoré eštebák pohŕdajúci demokratickými princípmi položil k pamätníku boja za demokraciu a slobodu, nie je vandalizmus.“ Ide o nehoráznosť, nad ktorou sa zastavuje rozum.

A napokon iný, no súvisiaci príbeh. Riaditeľ jedného gymnázia v Tepliciach dal školníkovi pokyn, aby sňal portréty prezidenta zo školských tried a zahrabal ich do kompostu. Ak by niekto čakal, že ho za to zriaďovateľ školy, krajský úrad, nejako potrestá či aspoň napomenie, poriadne by sa mýlil. Pán riaditeľ dostal ročnú odmenu vo výške 95-tisíc korún (v prepočte takmer 4-tisíc eur). Chcime potom, aby mladí ľudia vstupovali do života s úctou k zákonom, hodnotám a autoritám, keď toto všetko vidia vôkol seba.

A to sú smutné konce – takmer tridsať rokov po údajne zamatovom prevrate.

Ilustračné foto: pixabay.com