Posledné rozlúčky

250

Koniec tohoročného novembra priniesol v lamačskom krematóriu dve smutné rozlúčky s osobnosťami prekladu a časopiseckej grafiky. V osemdesiatich rokoch života odišla absolventka francúzštiny a španielčiny na Filozofickej fakulte UK a dvoch postgraduálnych štúdií na Sorbone PhDr. Viera Grundlerová – Čomajová, autorka mnohých prekladov z francúzskej literatúry a dubingových textov k filmom, predovšetkým však skvelá lexikografka. Od promócie až do dôchodku pracovala na jedinom mieste – v Slovenskom pedagogickom nakladateľstva. Z jej tvorby spomeňme aspoň  akademický slovensko-francúzsky a francúzsko-slovenský slovník, z redakčných prác pôvodné i novelizované vydania tisícstranového Slovníka cudzích slov autoriek M. Ivanovej – Šalingovej a Z. Maníkovej. Aj neskôr, až do vysokého veku, pôsobila ako externá jazyková redaktorka vydavateľstiev Perfekt, AlleGro, Plus  a i.

Extrémny lyžiar, horolezec, cyklista superdiaľkových trás, autor šiestich knižných cestopisov Jozef Trabalka, inak  novinový grafik, najmladší z partie niekdajšieho mládežníckeho denníka Smena, neskôr grafik v tzv. konsolidácii vyhľadávaného časopisu Výber sa so svojim najbližšími, bývalými kolegami a obdivovateľmi jeho výkonov rozlúčil ako sedemdesiatšesťročný. Od mladosti ho lákali nebezpečné športy – horolezectvo, skialpinizmus a extrémne lyžovanie, najväčší zážitok a naostatok aj popularitu mu však priniesla diaľková cyklistika. Vrcholila po jeho päťdesiatke, ale ešte aj šesťdesiatročný chodil na cesty zväčša sám, iba telefonicky spojený so svojim priateľom  meteorológom Dr. Ilkom. A neboli to hocaké cesty: Túru po juhovýchodnej Ázii zavŕšil cyklistickým výstupom do Himalájí, približne do výšky, kde si expedície budujú základné tábory, prešiel Madagaskarom – po stopách Mórica Beňovského, 5 200 kilometrov okolo Austrálie, šesťtisíc kilometrov po Číne, precestoval Blízky východ – Turecko, Sýriu, Jordánsko, Izrael, Palestínu, urobil si výlet z Alžírska krížom cez Maroko a subsaharskú Afriku, šliapal pedále cez Kanadu aj Patagóniu… V Borskom svätom Jure reštauroval starú chalupu na svoju oázu ticha, ani tu však nezabudol na cyklistku – v podkroví zriadil perfektnú izbu pre náhodnú partiu cyklistov, aj so sprchami, aj s vešiakom na  vari dvanásť bicyklov, aj s pivom a energetickými nápojmi v chladničke. Stačilo zapáliť v kozube… a ráno sa poďakovať Našťastie po ňom zostali knihy z jeho ciest. Pripomenú nám i budúcim doteraz najväčšieho slovenského svetobežníka na dvoch kolesách.

Ilustračný obrázok: pixabay.com

(jč)