Posolstvá Ferdinanda Hložníka

159

V článku pod týmto titulkom, ktorý nájdete v Literárnom týždenníku 5 – 6/2020 píše skúsený kultúrny publicista a rozhľadený glosátor diania vo výtvarnom umení Dušan Mikolaj aj toto: “V budove Slovenského rozhlasu je ešte inštalovaná výstava diel Vincenta Hložníka, ktorá je dozvukom vlaňajších prezentácií pri storočnici umelcovho narodenia v Bratislave (ale prezentácie klasika moderny pokračujú – aktuálne v Tatranskej galérii v Poprade), a už máme v hlavnom meste Slovenska príležitosť zájsť do galérie Nedbalka na výstavu maliarovho brata FERDINANDA HLOŽNÍKA (pod názvom Tvorba ako genéza vlastnej identity potrvá až do 3. mája).

Storočnicu tohto umelca si pripomenieme budúci rok (narodil sa 18. novembra 1921 vo Svederníku, zomrel 27. februára 2006 v Bratislave), kurátorom aj tejto prezentácie i autorom katalógu, ktorý vychádza pri tejto príležitosti, je prof. Ľudovít Petranský. Umelcovu tvorbu, ktorou začal kreovať svoje dielo v zložitých vojnových a povojnových rokoch, zaraďuje do hodnotového kontextu jeho generačných súpútníkov či predchodcov, ktorí kvalitatívne posúvali slovenské výtvarné umenie k modernému výrazu a ním presahovali hranice národného do stredoeurópskeho a pri súčasnom otvorení sa našej kultúry i širšie. V novom názorovom prúde Skupiny 29. augusta popri Vincentovi a Ferdinandovi Hložníkovcoch upriamuje pozornosť na tvorbu Oresta Dubaya, Ladislava Gudernu, Viliama Chmela, Alojza Klimu, Eugena Nevana, Jána Nováka, Jozefa Šturdíka, Rudolfa Uhra, Ladislava Vychodila, Ervína Semiana, Jozefa Šturdíka, Ernesta Zmetáka.

„Rozličnosť ich školení (Praha, Bratislava, Budapešť či akadémií v iných mestách) a pedagógov spolu s individualitou talentov určovali ich rozdielnosť, ale v ich tvorbe aj tak nachádzame – najmä medzi rokmi 1945 až 1950 – nejeden spoločný prvok, myšlienkový i formálny. Ich cesty sa postupne rozchádzajú a každý iným spôsobom prispieva k diferenciácii procesu formovania nášho moderného umenia i k prekonávaniu úskalí ďalšieho vývinu. Výtvarný názor spomínaných predstaviteľov spájal odpor proti hrôzam vojny a akémukoľvek násiliu. Tragická ťažoba doby bola priamym impulzom pre vznik expresívneho výkriku maliarov a grafikov,“ konštatuje rozhľadený historik umenia a skúsený pedagóg, ku ktorého teoretickým východiskám a tvorivým pobádaniam sa hlásia výtvarní umelci viacerých generácií, i pri hodnotení diela tohto umelca interpretuje genézu jeho inšpirácií, skúsenostných východísk a svetonázorových postojov cez poznanie európskeho umenia a jeho podnetov na charakter tvorby slovenských umelcov…

Celý článok si môžete prečítať v Literárnom týždenníku 5 – 6/2020, ktorý stále nájdete na predajných miestach na celom Slovensku.