Pôvodná Galéria portrétov v Trnave

14

Schodisko Kopplovej vily (Zelený kríček 3) v Trnave opäť ponúka prehľad portrétneho žánru od 18. do 21. storočia zo zbierkového fondu Galérie Jána Koniarka v Trnave. Galéria sa po viac ako dvoch rokoch vrátila k pôvodnej koncepcii výstavy PhDr. Vladimíra Beskida, ktorá bola neodborne preinštalovaná. Stála expozícia sa nachádza vo vstupnom schodiskovom priestore vily a umocňuje jej osobitú reprezentatívnu podobu na drevenom obklade.

Slovo má Dr. Vladimír Beskid: “Expozícia ponúka edukatívny prehľad vývoja portrétneho žánru od polovice 18. storočia do začiatku 21. storočia, jedného z klasických žánrov európskej obrazovej kultúry. Zároveň v skratke presvedčivo ukazuje výrazný posun maliarskeho výtvarného jazyka počas uplynulých storočí – ide o vytvorenie charakteristickej podoby nielen samotných portrétovaných, ale aj obdobia, v ktorom boli vytvorené (spôsob posadenia modelu, dobový odev, mocenské postavenie, symboly a atribúty, maliarsky rukopis, forma rámovania a pod.) Štrnásť diel tak predstavuje kolekciu najkvalitnejších podobizní zo zbierkového fondu trnavskej galérie (s jedinou zápožičkou zo zbierok Nitrianskej galérie v Nitre). V ďalšej rovine sa expozícia sústreďuje predovšetkým na autorov, ktorí pôsobili v trnavskom regióne, alebo odtiaľ pochádzali (Jozef Zanussi, Jozef Balogh, Štefan Polkoráb, Jozef Šturdík, Jozef Trepáč, Peter Rónai). Od reprezentačnej podobizne s dôrazom na spoločenské postavenie a majetok sa expozícia uberá k prezentačným spodobeniam s väčšou štylizáciou, uvoľneným rukopisom a psychologickým nábojom. Galériu príznačne otvára majestátny barokový portrét cisára Jozefa II. (1785) s atribútmi mocnára od trnavského mešťana a maliara Jozefa Zanussiho (1738-1818). Vstup fotografie v polovici 19. storočia ráznym spôsobom zmenil podobu a postavenie portrétu vo výtvarnom svete. Preto posledným v zostave diel nie je maliarsky portrét, ale digitálna tlač s pohyblivým obrazom videa a softvérovým morfingom. Kolekciu tak symbolicky uzatvára manipulovaný autoportrét Petra Rónaia (1953) zo série Mixed Memory (2007) so vstavaným videom na čele, kde beží AutoReverse (1996) – morfing fotografií jeho podoby v priebehu desaťročí.”

Foto: archív GJK