Pred sedemdesiatimi rokmi vzniklo Nakladateľstvo SMENA (Odkrývanie histórie SMENY)

286
Titulný list prvého čísla prvého ročníka novín Smena z 23. 5. 1948

V tomto roku si pripomíname 70. výročie založenia mládežníckeho Nakladateľstva Smena., ktoré vzniklo 1. februára 1949 z iniciatívy Ústredného výboru Zväzu slovenskej mládeže. Obdobie jeho pôsobenia je rámcovo ohraničené rokmi 1949 až 2002. Časovo to predstavuje viac než jedno polstoročie.

Zväz slovenskej mládeže, ktorý pôsobil v časopriestore povojnovej éry popri plnení svojich úloh medzi mládežou, mal starosť aj o vydávanie periodickej tlače a literatúry pre deti a mládež. Už v roku 1945 začal formovať základy svojho vydavateľského projektu. Tento rok však nemožno považovať za prelomový, skôr za prechodný. Prioritne si vyjasňoval funkciu tlače a literatúry pre deti a mládež v nových podmienkach, ponímanie ich výchovného poslania. Rozhodujúci obrat nastal až o niekoľko rokov neskoršie. Historicky prvým časopisom Zväzu slovenskej mládeže po oslobodení bol Hlas mladých, ktorý vyšiel už 15. mája 1945 v Košiciach. Po prvom čísle bol premenovaný na Tribúnu. Dôvod na zmenu názvu spočíval v tom, že začiatočné písmená Hlasu mladých vyvolávali nežiaducu asociáciu s označením HM – Hlinkovej mládeže, skompromitovanej klérofašistickej mládežníckej organizácie za Slovenského štátu. V júni 1945 začal v Bratislave vychádzať týždenník Prerod, ktorého periodicita sa neskôr zmenila na denník. Vyšlo však iba 35 čísiel a pre nedostatok financií a nedostatočné personálne zabezpečenie denník koncom roka zanikol. Na jar 1947 Zväz stredoškolskej mládeže v spolupráci so Štátnym nakladateľstvom založili časopis Mladá tvorba, ktorý postupne nadobúdal prevažne literárny charakter. Jeho zásluhou sa do slovenskej literatúry dostali mnohí nadaní mladí autori. Svoje prvé básne v ňom uverejnil aj vtedajší študent gymnázia Milan Rúfus. Zväz vysokoškolského študentstva v apríli 1947 začal vydávať časopis Borba, najskôr ako mesačník, potom dvojtýždenník. Živelnosť, spontánnosť, nízke náklady, často nepravidelná periodicita, rozdielna úroveň, krátka obdobie vychádzania charakterizovali aj ostatné mládežnícke časopisy. Prvé číslo stáleho celoslovenského mládežníckeho časopisu vyšlo 23. mája 1948 a na návrh mladého literárneho vedca PhDr. Miloša Tomčíka dostal názov Smena. Okrem časopisov Zväz slovenskej mládeže vydával neperiodické publikácie. Boli to spočiatku iba aktuálne politické brožúry a metodicko-inštruktážne materiály pre vlastné potreby. V roku 1946 vydal aj prvú beletristickú publikáciu – Obrana Stalingradu od sovietskeho spisovateľa Vasilija Grossmana, ilustroval ju akademický maliar Vincent Hložník, ktorého sté výročie narodenia si pripomíname práve v tomto roku. Zväz slovenskej mládeže sa intenzívne usiloval o vytvorenie vlastnej bázy na rozvíjanie editorskej činnosti rozmanitejších dimenzií. V týždenníku Smena v septembri 1948 v článku s názvom Ako dlho bude Zväz slovenskej mládeže bez nakladateľstva sa písalo, že ZSM nemôže rozvinúť aktivitu a iniciatívu v publikačnej činnosti, kým nebude mať „nakladateľstvo, ktoré by vydávalo všetky mládežnícke časopisy a ktoré by sa konečne postaralo o to, aby sa na knižný trh dostala ozaj hodnotná a pokroková mládežnícka literatúra“.

Každá éra veci formulovala po svojom                                                                  V nových spoločensko-politických procesoch, ktoré naštartoval Február 1948, sa začala uplatňovať nová ideológia, začali platiť nové ideologické a politické kritériá aj na vydavateľskú činnosť. Zväz slovenskej mládeže legitimitu vlastnej edičnej činnosti opieral o dva oficiálne dokumenty. Prvým bolo uznesenie Ústredného akčného výbor Slovenského národného frontu z 27. 2. 1948, podľa ktorého „Zväz slovenskej mládeže má výhradné právo vydávať časopisy pre mládež. Politické strany a iné organizácie toto právo nemajú. Pokiaľ ide o časopisy mládežníckeho charakteru, môžu byť vydávané len so súhlasom Zväzu slovenskej mládeže.“ Bola to predzvesť monopolizácie tlače s evidentným zámerom zabezpečiť jednotný výchovný vplyv na deti a mládež. Boli zrušené alebo postupne zanikli všetky spolkové a cirkevné časopisy. Druhým dokumentom bol zákon číslo 94/1949 Zb. o vydávaní a rozširovaní kníh, hudobnín a iných neperiodických publikácií, ktorý prijalo Národné zhromaždenie. Na jeho základe bola zastavená činnosť desiatok knižných nakladateľstiev, ktoré predtým patrili súkromným osobám alebo rozličným spolkom a inštitúciám. Pri Povereníctve informácií a osvety bola vytvorená Národná edičná rada, ktorá plánovala a koordinovala edičnú činnosť v celoslovenskom meradle. Zväzu slovenskej mládeže priznala výlučné právo na vydávanie detskej a mládežníckej literatúry na Slovensku.

Smena sa profilovala ako mládežnícke nakladateľstvo                                        Naplnenie editorských práv, ktoré boli priznané Zväzu slovenskej mládeže, vyžadovalo, aby jeho vedenie bezodkladne pristúpilo k vytváraniu personálnych, materiálnych a finančných podmienok na etablovanie vlastného nakladateľstva. Už 1. februára 1949 nastúpili do rodiaceho sa nakladateľstva prví pracovníci. Tento deň sa označuje za deň vzniku Nakladateľstva Smena. Dostalo rovnaký názov, aký mal už existujúci časopis pre mládež. Nakladateľstvo sa od začiatku profilovalo ako účelové zariadenie Zväzu slovenskej mládeže a zároveň ako špecifický podnik literárno-estetickej tvorby kníh a časopisov. Smena ako mládežnícke nakladateľstvo sa postupne stávala aj výsostne kultúrnou inštitúciou. Vznik nakladateľstva zaznamenal týždenník Smena v článku Zakladáme nakladateľstvo mládežníckej literatúry takto: „Nakladateľstvo Zväzu slovenskej mládeže Smena, ktoré začína svoju činnosť, chce v budúcnosti usmerňovať vydávanie mládežníckej literatúry na Slovensku.“ Už v prvom roku existencie nakladateľstva sa začali črtať dva smery jeho editorskej činnosti. Vydávanie periodickej tlače a vydávanie literatúry.

Milan Rúfus: Chlapec maľuje dúhu, Vydavateľstvo Smena

Detská a mládežnícka periodická tlač                                                                          Do Nakladateľstva Smena prešli časopisy dovtedy vydávané Zväzom slovenskej mládeže − Smena, Pracovný program Borba. Po vzniku jednotného celoštátneho Československého zväzu mládeže (apríl 1949) vzniklo niekoľko nových časopisov pre deti a mládež. Od 1. 9. 1950 začal vychádzať týždenník Pionierske noviny. Pre detských pionierskych funkcionárov vychádzal mesačník Práca pionierov. V roku 1950 vznikol aj prvý časopis pre mládež maďarskej národnosti Alkotó ifjúság, ktorý neskoršie nahradil Új ifjúság. Rok nato vznikol časopis pre pionierov maďarskej národnosti Pionírok lapja a časopis pre pionierov ukrajinskej národnosti Pionierskaja hazeta. Na základe vládneho uznesenia sa začiatkom roka 1953 sústredilo vydávanie všetkej periodickej tlače pre deti a mládež pod gesciu Československého zväzu mládeže. SÚV ČSM prevzal od Štátneho nakladateľstva vydávanie detských časopisov Zornička, Ohník, Kis építő, Mladý technik, Természet és technika Človek a príroda. Od januára 1959 ich doplnil časopis pre deti predškolského veku Včielka a náučno-zábavný časopis ABC pionierov. V januári 1965 vznikol časopis magazínového typu pre stredoškolákov Prúd. Vychádzalo aj niekoľko časopisov pre pionierskych a zväzáckych funkcionárov. Veľkými premenami prešli aj noviny Smena. Postupne sa menila jej periodicita a 4. 4. 1953 sa stala denníkom. Následne rástla jej popularita a stala sa jedným z významných politických denníkov a súčasne špecifickými, univerzálnymi novinami pre mládež. Od januára 1966 začala suplovať aj obrázkový týždenník pre mládež založením Smeny na nedeľu. V roku 1968 niektoré časopisy zmenili svoje názvy. Pionierske noviny na Kamarát, Pionírok lapja na Tábortűz a Pionierskaja hazeta na Veselku. V osemdesiatych rokoch vznikli aj tri nové časopisy. Obrázkový týždenník pre mládež Mladé rozlety, mesačník o vede a technike Elektrón a mesačník Zenit pionierov tematicky orientovaný na popularizáciu technických a prírodovedných poznatkov medzi detskými čitateľmi. Systém detskej a mládežníckej tlače pomerne dostatočne diferencovaným spôsob zohľadňoval vekové zloženie čitateľov. Značné medzery však existovali v záujmových časopisoch s dobrodružným, fantastickým, kultúrno-politickým zameraním, o cestovaní, turistike, špecifický časopis pre dievčatá. Keďže materiálne podmienky, najmä papier a polygrafické kapacity jednoznačne limitoval štát, nebolo v silách Zväzu mládeže uspokojiť v týchto oblastiach čitateľské záujmy mladých ľudí.

Literatúra pre deti a mládež                                                                                  Začiatky nového formujúceho sa mládežníckeho Nakladateľstva Smena, ako to zvyčajne býva, neboli ľahké. Chýbali skúsení redaktori, ale aj autori pôvodnej slovenskej literatúry, prekladatelia a ilustrátori. Sústavne narážalo na nedostatočné materiálne a technické vybavenie, nedostatok papiera, polygrafických kapacít a finančných prostriedkov. V prvom roku svojej existencie vypísalo literárnu súťaž na novú detskú knihu a vydalo 18 kníh prevažne pre deti. Neuveriteľne rýchlo sa rozširoval tematický a žánrový okruh literatúry, narástol počet vydaných kníh. V roku 1952 vyšlo až 164 titulov, čo bol najvyšší ročný počet v celej jeho histórii. Status nakladateľstva ako výlučného vydavateľa literatúry pre deti a mládež, ktorý mu udelila Národná edičná rada nemal dlhú trvácnosť. Povereníctvo školstva k 1. 1. 1953 vytvorilo Slovenské nakladateľstvo detskej knihy (neskoršie Mladé letá), do ktorého zo Smeny prešlo ex offo vydávanie detskej literatúry a o dva roky aj literatúry pre mládež. Smene zostalo z neperiodickej tlače iba vydávanie politickej a metodicko-inštruktážnej literatúry pre potreby Československého zväzu mládeže. V roku 1958 sa zmenil názov nakladateľstva na Smena, vydavateľstvo SÚV ČSM. Od tohto roku sa začala aj nová etapa rozvoja vydavateľstva. Smena sa postupne vracala k vydávaniu beletrie. Vznikla edícia Knižnica mladého čitateľa, v ktorej vychádzali knihy pre čitateľské krúžky ČSM. Pokračovaním tejto edície na vyššej úrovni bola celoštátna edícia československej mládeže Máj, ktorá vznikla v roku 1961. Na jej vydávaní sa okrem Smeny podieľali aj vydavateľstvá Mladá fronta a Naše vojsko. Každoročne v nej vychádzalo 18 titulov, z toho 6 vydávala Smena. Platila zásada, že jeden z nich bol od slovenského autora. Mladí českí čitatelia si tak mohli prečítať slovenské knihy v origináli. Bol to významný čin v šírení slovenskej literatúry aj mimo územia Slovenska. Postupne vznikali ďalšie edície. Štafeta, edícia svetovej prózy, pre dievčatá a mladé ženy bola edícia Eva. Náučno-populárna literatúra vychádzala v edícii Sputnik, spoločensko-politická literatúra v edícii Križovatky. Dobrodružná a oddychová literatúra v edíciách Labyrint, Dobrodružné romány Ronapo. Tým, že vydavateľstvo bolo účelovým zariadením Zväzu mládeže, primeraná pozornosť sa venovala aj metodicko-inštruktážnej literatúre, ktorá vychádzala v edícii Aktuality, zväzáckej a pionierskej knižnici.                                                      Mimoriadne cenné a záslužné bolo založenie edície Mladá tvorba v roku 1963. Vychádzali v nej pôvodné prozaické a básnické práce mladých autorov a knihy mladých literárnych kritikov a vedcov, ktorí svojimi literárnokritickými názormi citeľne zasahovali nielen do mladej slovenskej umeleckej literatúry. Na tomto prieskumnom teritóriu literatúry Smena vykonala pozitívnu prácu v rozširovaní počtu kníh debutujúcich autorov. Knižným publikovaním ich literárnych prác výrazne prispela k tomu, že ich uznávala aj širšia čitateľská verejnosť. Vďaka edícii Mladá tvorba už nebolo možné nebrať na vedomie prítomnosť mladých autorov v literatúre a nevšímať si ich. Narušil sa tým aj monopol vydavateľstva Slovenský spisovateľ na vydávanie pôvodnej literárnej tvorby. Vydavateľstvo Smena sa pozitívne prezentovalo najmä tým, že takmer polovica jeho knižnej produkcie predstavovala pôvodná slovenská tvorba. Edícia Mladá tvorba v najväčšej miere zdôvodňovala špecifičnosť mládežníckeho vydavateľstva Smena.                                    V rámci mimoedičných titulov Smena poskytovala priestor aj starším slovenským autorom, ktorí v mysli čitateľov boli už zafixovaní značkou vlastného umeleckého rukopisu a ich diela trvale predstavovali významné literárne hodnoty. V edičnej praxi vydavateľstva sa to chápalo ako rešpektovanie kontinuity v prúde tvorby slovenskej literatúry. Pritom pod kontinuitou sa nerozumelo len to, čo nasledovalo v podobe novej literatúry, ale aj prejav nebagatelizovania a úcty k literárnym tradíciám.

Zborník Mladej tvorby Správy z mladosti

Knižné ilustrácie a typografia                                                                          Vydavateľstvo Smena zohralo avantgardnú úlohu aj vo výtvarnej a typografickej výbave knižných titulov. Okrem domácich výtvarných redaktorov sa o presadenie novej modernej ilustračnej tvorby zaslúžili vynikajúci slovenskí výtvarníci. Publikačný priestor dostávali aj mladí absolventi, dokonca i študenti výtvarných škôl, ktorí obohatili ilustračnú tvorbu v smenárskych knihách o vlastný, moderný výtvarný štýl. Pôsobivé knižné tituly, ba i celé edície, ktoré vychádzali vo vydavateľstve Smena majú nadčasovú platnosť. Prvou etapou cesty, ktorou sa rukopis dostáva k čitateľom v podobe knihy, je redaktorská práca. Vo vydavateľstve Smena pracovali a boli cenení ľudia, a nebolo ich málo, ktorí mali k tvorbe kníh vyslovene tvorivý vzťah. Svoje osobné nároky na istú originálnu sebarealizácie sa usilovali napĺňať prostredníctvom redaktorskej práce, v čom videli príležitosť svoje meno v istej miere a istým podielom pripojiť aj k trvácnej hodnote knihy, ktorú redigovali. Boli to zanietení redaktori, ktorí verili v poslanie literatúry. Výsledkami svojej práce umocňovali autoritu Smeny v širokých čitateľských kruhoch.                                                      K popularite Smeny prispievali aj originálne propagačné podujatia. Výročné literárne ceny sa odovzdávali na Dňoch Smeny v Partizánskom za masovej účasti mladých ľudí na slávnostnej akadémii s bohatým umeleckým programom. Osobitne populárne boli Sviatky novej knihy. Boli to skutočné sviatky literatúry, ktoré sa konali pri príležitosti vydania novej, hodnotnej knihy spravidla v rodisku autora, za prítomnosti jeho kolegov spisovateľov, literárnych vedcov, kritikov a za účasti jeho rodákov, predstaviteľov miestnej samosprávy. Končili sa autogramiádou, vystúpením domácich súborov, družnou zábavou. Pri retrospektívnom pohľade na vyše polstoročnú históriu vydavateľstva Smeny si nemožno odmyslieť ani peripetie spoločensko-politických zvratov, ktoré na sebe poznali jej pracovníci a negatívne doliehali na ich prácu a život. Minulosť by sme však mali vnímať komplexne, treba vidieť klady aj nedostatky. Zatiaľ akoby chýbalo reálne uznanie ľuďom, ktorí sa zaslúžili často aj v nežičlivých podmienkach o rozvoj slovenskej žurnalistiky a literatúry pre deti mládež, ktorí tvorili kultúrne tradície. Ich zásluhy sa nedajú ani po rokoch odtajiť. Mnohí spisovatelia, novinári a redaktori, ktorí začínali v Smene, patria k uznávaným predstaviteľom slovenskej žurnalistiky, literatúry, knižnej a národnej kultúry.

Kniha z edície Mladá tvorba vydavateľstva Smena

(Rudolf Belan je bývalý riaditeľ vydavateľstva Smena.)

Reprofoto: archív autora

Zdroj: Rudolf Belan: Pred sedemdesiatimi rokmi vzniklo Nakladateľstvo SMENA. Odkrývanie histórie SMENY. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 5 – 6 (13. 2. 2019), ISSN 0862-5999, s. 5.