Predseda Spolku slovenských spisovateľov básnik Miroslav Bielik jubiluje

69
Pohľad na časť Ostrého Grúňa, rodisko Miroslava Bielika

Miroslav Bielik, PaedDr., spisovateľ, básnik, prozaik, bibliograf, editor, sa narodil  15. apríla 1949 v Ostrom Grúni  (okres Žarnovica). Žije v Martine a Bratislave.

Študoval na Strednej knihovníckej škole v Bratislave a na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, postgraduálne na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Jeho dlhodobým odborným pôsobiskom bola Matica slovenská  (MS) v Martine, kde pracoval ako bibliograf, pôsobil ako riaditeľ Slovenskej národnej knižnice MS, vedecký tajomník a správca MS, prvý podpredseda MS, riaditeľ Národného inštitútu slovenského jazyka a literatúry MS a ako riaditeľ Slovenského literárneho ústavu MS. V roku 2013 a opätovne v roku 2017 bol na členskom zhromaždení Spolku slovenských spisovateľov zvolený za jeho predsedu.

Debutoval básnickou zbierkou Čas je tichý posol mysle (2003), po nej mu vyšla kniha básní, básnických a filozofických úvah Nepatrný pohyb po naklonenej rovine (2005). Vydal verše v bibliofilskom vydaní Ku koncu jedného x-ročia (2009). Vyšiel mu aj dvojjazyčný výber z poézie v slovenčine a v srbčine Aj keby som nebol/I kada ne bih bio (2012). Napísal románový diptych o základných otázkach ľudského života a jeho akceptovaní skutočnosti www.skutočnosť.com. Benátky diptych I. Kniha prvá: Neistý čas, isté miesto (2007), Neskutočnosti. Benátsky diptych II. Kniha druhá: Neisté miesto, istý dej (2010) a dilógiu Kaleidoskopis: Záplava ne/skutočnosti obsahujúca šesť románových noviel, ktorými nadväzuje na predchádzajúci Benátsky diptych. Zostavil dva zborníky Kľakovská dolina: Od Žarnovice po Vtáčnik (2005), Kľakovská dolina: Od Hrona po Vtáčnik (2015) a Zborník z Medzinárodného literárneho festivalu k poézii o Dunaji s výberom textov zúčastnených autorov Bratislava 23. – 26. 6. 2016 Dunajské elégie.

Ako predseda sa zaslúžil o oživenie činnosti SSS, zvýšenie jeho prestíže ako najstaršieho stavovského spisovateľského združenia a rozvinutie jeho medzinárodných vzťahov s partnerskými spisovateľskými organizáciami viacerých európskych štátov (Česko, Srbsko, Bulharsko, Bielorusko, Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina). Okrem iného inicioval Kongres slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou v Trenčianskych Tepliciach 2016, ktorého sa zúčastnilo vyše 100 delegátov zo Slovenska a 25 delegátov z viacerých európskych štátov. Spolu s Radomirom Andrićom, predsedom Združenia spisovateľov Srbska (2010 až 2018) a jeho dnešným čestným predsedom, sa zaslúžil o iniciovanie a realizáciu medzinárodného projektu Veľký pán Dunaj, v rámci ktorého 10 podunajských štátov vydáva antológie poézie klasikov o európskej veľrieke Dunaj – v preklade do 9 jazykov – a plánuje vydať aj antológie ľudovej slovesnosti a súčasnej poézie na uvedenú tému. Inicioval a ako predseda SSS spoluorganizuje aj viaceré už tradičné podujatia ako Vydavateľské dni SSS či Tatranská literárna jar, ktorá sa koná v meste Vysoké Tatra a okolí.

V mene redakcie Literárneho týždenníka Miroslavovi Bielikovi blahoželáme k významnému životnému jubileu a želáme mu veľa zdravia a tvorivých síl. Básne, ktoré prinášame, sú z pripravovanej zbierky Čas večne prítomný.

MARGINÁLIE

Môj dávny kolega, profesor filozofie, pri odchode do dôchodku,

vyrovnaný s osudom človeka dvadsiateho storočia,

odhodlaný vrchovato ho naplniť v rokoch po miléniu

štúdiom prameňov, encyklopédií, spisov, nahromadených kníh,

ktoré si odkladal na ten čas, keď konečne pristúpi k syntéze

a objavnému zhodnoteniu poznávaného,

žiaľ, skonal po nedlhom čase s otvorenou knihou kníh.

Druhý môj kolega, bibliograf, básnik, prozaik,

okrem iného znalec miestopisu, prezradil mi pred rokmi zámer,

že na dôchodku poputuje z mesta do mesta,

z obce do obce, spozná a popíše každý kút vlasti

ako pútnik, kardinálom nazvaný, človek na cestách zeme.

Stretol som ho už s ôsmimi krížikmi na chrbte.

Neustal, len s vernou paličkou spoznal, kam už nedôjde.

 

A ja, ani som sa nenazdal, nerozlíšil deň pracovný

a deň sviatočný, nenašiel som s dôchodkom žiadne predsavzatie.

Nechápem ako môže byť  dôchodca v blízkom jazyku

upokojenec, keď myseľ je ešte viac nepokojná,

a práca ostáva , Hviezdoslavom ospievaná, ó, práci česť…

Viem, že neprečítam všetky nazbierané knihy,

neobjavím božskú časticu, nerozlúštim kód Biblie,

ani len tajomstvá rodného kraja.

Nedokončím rozpísané rukopisy

a nedôjdem ani k troskám Noemovej archy.

Tak zbohom, veda, zbohom eposy a epopeje,

romány a príbehy, ktoré končia nekonečne.

Poputujem ešte svetlom verša tam,

kde zotmeli sa iných predsavzatia.

 

VŠETKO JE V PORIADKU

 Ako Mliečna cesta / na širokej klenbe letiacich oblakov, /

ako pravdivá skutočnosť po prudkej horúčke, /

tak žiari a svieti / mi v duši, čo po svetle túži, / oslobodenie človeka

József Attila

 

Zdá sa, že všetko je v poriadku

Všetko je v poriadku!

Zelený dážď nepriniesli

sťahovaví vtáci

Uzimení prestupujú z nohy

na nohu

Zatiaľ ornitológovia na kostolných

vežiach

s vykŕmenými poštovými holubmi

posielajú

správu za správou

Všetko je v poriadku …

 

Z akéhosi starodávneho ampliónu

zaznieva Orwellov hlas

Hovoriť pravdu

V čase všeobecného klamu

Je revolučný čin …

 

ROZBÍJAČI

Stále rozbíjajú

namiesto hradieb mesta

kamennú tvár

s fontánou smädných

holubích milencov

 

Hluk narastá

a sluch sa stráca

v zbíjaní času

Nič nevrátiš

z ústia riek

a nenájdeš pokoj

zasľúbený mĺkvej krajine

 

V pamäti tichá stopa

pokorne zapadá

 

NEPRÍTOMNOSŤ

Neviem či ešte uvidím

ďalší lupeň krásy, z rosy

rannej mysle, záblesk hmlovín

sna, s korienkami,

v ktorých starnem

Do prázdna…

kde nie som

 

A predsa sa točí!

V strede povznášajúca prázdnota

 

MUŽ BEZ BUDÚCNOSTI

Zrazu sa zastaví

Pol krok ako u panáčika

Na semafore svieti

Zelená, oranžová, červená

A dookola. Nevidíš?

Aj pesnička stále trvá

Vravíš, že je iná

A preto sa nepohneš?

Kam? No predsa o krok ďalej

Na druhú stranu

 

PÚTNICI MYSLE

Vidím ich stále

Prichádzajú a odchádzajú

Vzpriamene i sklonene

S iskrami v očiach

I s únavou desaťročí

Putujú po rovnobežke

S Einsteinovým výpočtom

 

Boha vraj niet…?

 

STRNISKO

Už je zas

Po žatve

A bude stále

Strniská bosé

Bez kláska

A džavot osirelých

Povetrie plné husí

Rovina mozoľov

V mihote nevidomých očí

Vidím ich spoza storočia

Nemí si vyslúžili zrno

Skoro ako piesok a soľ

Na ohorených pleciach

Strácajú sa

v slze zabudnutia

 

Kto na jar zaseje?

 

UŽ ZASE CESTUJEM

Už zase cestujem cestou – necestou:

Hmlou, planinou vyprahnutou,

ako po obití orechov

na strome

vyťatom nebohým otcom

Vraj už neurodí …

 

Zas cestujem

domov, zmenene  –

zmenenou tmou

Tak rýchle sa stmieva

Na kostolných hodinách

Tieň amputovanej ruky

starého otca

V letokruhu orechový peň

 

Z Piavy domov sto rokov

Cestujem z cudzích krajov

Stále ten istý sen

 

KRÍŽNE CESTY

„Rannému slnku dovoľ, nech ti srdce v mladosti hreje,

a jemné vánky poludnia nech schladia tvoju vášeň,

no daj si pozor na noc, pretože smrť v nej striehne

a čaká, čaká, čaká“

Arthur Rimbaud

 

Rázcestie

ako atómové hodiny

Kríž má štyri tŕňové ruže

mučiaceho času

Ktorým smerom sa pobrať?

Namiesto slnka tuším inú krásu

a vidím nepoznané hviezdičky

Tak sa obráť

a hľadaj známu trasu

späť do svojej kolísky

 

CHODEC NIETSCHE

Vraj neslobodno veriť nijakej myšlienke,

ktorá sa nezrodila na voľnom vzduchu

a pri voľnom pohybe …

Túlavá filozofia

A ja stále chodím dookola,

nie a nie nájsť cestu

z labyrintu chodca Nietsche

Nadarmo čítam knihu Pútnik a jeho tieň?

Čo hovoril Zarathustra?

Stal sa pustovníkom, samotárom, tulákom

Treba len ísť, myslieť chodiac,

chodiť mysliac …

tam, kde aj cesty zamýšľajú

A napokon, chtiac či nechtiac,

zjaví sa vytúžený výhľad

a vibrácie krajiny

Súlad dvoch prítomností

Všetko sa opakuje, obnovuje,

Našiel som cestu Večný návrat

Nehybniem tvárou v tvár krajiny,

krajina a chodec spolu v prítomnosti,

nekonečná cirkulácia výmeny:

pozorujúc krajinu,

vždy som bol a budem …

Obálky niektorých kníh jubilujúceho spisovateľa Miroslava Bielika

Fot: Štefan Cifra a archív

Zdroj: Redakcia. Predseda Spolku slovenských spisovateľov básnik MIROSLAV BIELIK jubiluje. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 13 – 14 (10. 4. 2019), ISSN 0862-5999, s. 9.