Prerušený príbeh Františka Hübla

71

Do konca marca môžu návštevníci Oravskej galérie v Dolnom Kubíne sledovať dlhý príbeh bohatej tvorby a originálneho výtvarného myslenia ilustrátora, grafika, kresliara a maliara Františka Hübla. Jeho meno zhodou viacerých okolností zostalo v povedomí širšej i odbornej verejnosti zväčša neznáme. Narodil sa 1. januára 1934 v Krásne nad Kysucou, kde prežil detstvo i mladosť. V závere päťdesiatych rokov sa rodina presťahovala do Spišskej Novej Vsi. Po zmene bydliska zostal František Hübel naďalej spätý s krajinou svojho detstva. Kysuce s obľubou navštevoval po celý život, hlboký vzťah k miestu, krajine a ľuďom sa odzrkadlil aj v jeho tvorbe. „Zabudnutý kraj“ na severe Slovenska sa stal jedným z jeho stálych inšpiračných zdrojov. F. Hübel študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v oddelení grafiky a knižnej ilustrácie prof. Vincenta Hložníka. Roku 1962 začal pôsobiť ako výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá. Ilustroval diela svetovej i domácej literatúry pre deti a mládež, vystavoval s tvorivou skupinou Život, zúčastňoval sa na výstavách slovenskej ilustrátorskej tvorby doma i v zahraničí. Keď prácu vo vydavateľstve začal pociťovať ako priveľmi monotónnu a zväzujúcu, rozhodol sa roku 1968 pre slobodné povolanie. K jeho aktivitám pribudlo dlhoročné členstvo v komisii vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Pre edície Spoločnosť priateľov krásnych kníh a Stopy výtvarne dotvoril množstvo titulov poézie a prózy. Hüblove ilustrácie nesú kultivovaný rukopis rodeného grafika. Dominujú mu istota a ľahkosť vedenia línií, neobvyklý cit pre vyvážený pomer negatívu a pozitívu, majstrovstvo v dosiahnutí maximálneho účinku s obmedzenými možnosťami čiernej a bielej. Prvý raz boli ocenené už roku 1959 Zlatou medailou udelenou IBA v Lipsku, nasledovali Ceny vydavateľstva Mladé letá v rokoch 1966, 1968, 1971…

Napriek dosiahnutým úspechom knižná ilustrácia nenaplnila autorove výtvarné ambície. V druhej polovici šesťdesiatych rokov začína spontánne vytvárať početné záznamy krajín, architektúry, postáv, najprv študijného charakteru, aby si na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vybudoval vlastný výtvarný jazyk. Zobrazovaný svet sa stal materiálom na sústredený výskum tvarov, farby a kompozície. Postupnou štylizáciou, zjednodušovaním figurálnych a architektonických motívov a ich redukciou dospel k čistým geometrickým tvarom a jasne definovaným farebným plochám.

Geometria s jasnými pravidlami, zákonitosťami, racionálnosťou a na druhej strane variabilitou, nekonečnosťou možností a mierou slobody sa stala východiskom osobného hľadania Františka Hübla. A môžeme len predpokladať, že na určitý čas aj cieľom. Prostredníctvom vystavených diel možno sledovať dlhý príbeh umelcovho rozporuplného výtvarného myslenia i postupného umeleckého zrenia. Príbeh, ktorý sa odohrával počas krátkeho obdobia necelého desaťročia, keď ho v roku 1978 predčasne ukončila autorova smrť.

Rozsiahlu výtvarnú pozostalosť, takmer 4 000 diel z oblasti maľby, kresby, grafiky a ilustrácie spravuje Kysucká galéria v Oščadnici. František Hübel patrí k jej dvanástim spoluzakladateľom.

Zdroj: Zuzana Sýkorová: Prerušený príbeh Františka Hübla. In: Literárny týždenník. Ročník XXXII., č. 7 – 8 (27. 2. 2019). ISSN 0862-5999, s. 10.