Prezident sa ospravedlnil, trpkosť národa zostala…

275

Vo februári 2018 postihla 91-ročnú Abigail Kinoiki Kekaulike Kawānanakoovú, vnučku Davida Kawānanakou, následníka havajského kráľa, jedinú a poslednú princeznú, občianku USA, mŕtvica a úrady ju zbavili svojprávnosti. Aby dokázala, že je zdravá, vydala sa za priateľku – 64-ročnú Veroniku Worthovú.

Abigail sponzorovala kultúrne aktivity, kráľovský palác v Honolulu, jedinú bývalú kráľovskú rezidenciu na území USA, kde je múzeum.
Havajské kráľovstvo zaniklo pred 125 rokmi…

Havajské ostrovy objavil pre európsku civilizáciu anglický moreplavec James Cook 11. januára 1778. V tom čase tam žili zdivočené a navzájom znepriatelené kmene. Domorodci ho najprv pokladali za stelesnenie svojho boha, no pri prvom nedorozumení ho zavraždili.
Existuje o tom niekoľko verzií.

Mŕtveho kapitána Cooka možno domorodci zjedli, kosti si rozdelili kmeňoví náčelníci a až po dlhých rokovaniach ich Cookovi ľudia mohli s úctou pochovať v mori… Kapitán James Cook našiel na Havajských ostrovoch potomkov Polynézanov, ktorí ich osídlili asi pred tisícpäťsto rokmi. Dnes tvoria ostrovy pevnú súčasť USA, hoci ležia od nich (od juhozápadného pobrežia Kalifornie) až 3 800 km. Dvaja ich občania sú poslancami Kongresu USA.

V súčasnosti tam žije viac obyvateľov ázijského pôvodu ako pôvodných obyvateľov. Rajská príroda a čistý vzduch prilákajú ročne asi osem miliónov turistov. Obdivujú krásu ostrovov, ktoré objavil takmer pred 250 rokmi James Cook, pozerajú si pamätníky, pripomínajúce zákerný japonský útok na americkú vojenskú základňu Pearl Harbor roku 1941, po ktorom USA vypovedali Japonsku vojnu a vstúpili do druhej svetovej vojny. A zájdu aj do kráľovského paláca v Honolulu, niekdajšieho sídla tamojších panovníkov, aby sa dozvedeli niečo z kráľovskej minulosti havajských ostrovov…

Dala si korunu na hlavu a vošla do vládnej budovy…
Havajskí náčelníci používali ako symbol svojej moci plášť z jemného peria vzácnych vtákov. Neskôr táto funkcia prešla na kráľovskú korunu a prísne zvyky pod trestom smrti prikazovali, že sa jej nesmie dotknúť nikto okrem kráľa. Kto ju mal teda položiť na hlavu vládcu a jeho manželky? Len on sám…

Konštitučná monarchia na Havaji vznikla roku 1810 – po zjednotení kmeňových spoločenstiev – z ôsmich ostrovov pod vedením kráľa Kamehamehu I. Veľkého. Mal dvadsaťjeden manželiek, deväť z nich mu porodilo dvadsaťštyri detí. Zúčastnil sa na vražde kapitána Jamesa Cooka, po tragickej udalosti sa údajne pýšil Cookovým skalpom. Kamehameha I. bol vysoký takmer dva metre, toľko merala aj Kaahumanu, jedna z jeho žien (vážila 150 kg). Iná jeho manželka – Keōpūolani – mala iba jedenásť rokov. Vládcom ostrova Havaj sa stal roku 1791. Postupne si podrobil aj ostatné ostrovy.

„Od Američanov a Angličanov získal zbrane pre svoje dobyvačné vojny,“ napísal Louis Levathes. „Výsledkom jeho diplomatického majstrovstva je napríklad havajská vlajka, ktorá je kompromisom medzi britskou a americkou. Užšie styky udržiaval s Britmi, ktorých zástupcom na Havaji bol niekdajší námorný dôstojník kapitán George Vancouver. V rokoch 1793 – 1794 daroval Vancouver Kamehamehovi prvé kusy hovädzieho dobytka a oviec. Kamehameha, ktorý sa týchto neznámych zvierat spočiatku bál, vydal na Vancouverovu radu zákaz zabíjať dobytok a ovce, aby sa divo žijúce zvieratá mohli rozmnožiť. No už roku 1815 tisíce polodivých kráv a býkov ničili v severnej časti Havaja úrodu a desili poľnohospodárov, a tak Kamehameha povolil americkému námorníkovi Johnovi Palmerovi ich odstrel s tým, že bude dodávať solené mäso miestnemu obyvateľstvu a na cudzie lode. Palmer sa priženil do bohatej havajskej rodiny a založil jednu z najväčších dobytkárskych fariem, ktorá existuje dodnes…“

Po smrti Kamehamehu I. roku 1819 nastúpil na trón jeho syn Liholiho ako Kamehameha II. Porodila mu ho najmilšia manželka, ktorú získal ako vojnovú korisť. Od roku 1833 vládol Kamehameha III. Zaslúžil sa o to, že 28. novembra 1843 podpísala anglická kráľovná Viktória a francúzsky kráľ Ľudovít Filip deklaráciu o vzniku havajského nezávislého štátu. Dodnes sa tento deň oslavuje ako Deň havajskej nezávislosti. Keďže Kamehameha III. nemal deti, na trón nastúpil jeho synovec Alexander Liholiho ako Kamehameha IV.

Po smrti Lota Kamehamehu, ktorý vládol ako Kamehameha V., zvolila 39-členná komisia za kráľa nie veľmi obľúbeného Davida Kalākauu. Vdova po Kamehamehovi V. Emma dostala iba šesť hlasov, čo veľmi nahnevalo časť Havajčanov: jedného člena komisie zabili a ostatných zbili. O obnovenie pokoja sa postarali posádky amerických vojnových lodí.

Kalākaua navštívil veľa európskych krajín, takisto Japonsko, Čínu, Barmu, Indiu… Keď sa vrátil, dal sa korunovať. Pompézny obrad sa konal – po konzultáciách s dvoranmi a anglikánskou cirkvou – 12. februára 1883.

Konzul USA poslal do Washingtonu správu: „Ich výsosti kráľa Kalākauu a kráľovnú Kapiolani korunovali v prítomnosti štyritisíc až päťtisíc hostí. Ceremónia bola veľkolepá, uskutočnila sa pred palácom. Kráľ si najprv sám položil korunu na hlavu a potom korunoval kráľovnú. Všetko prebiehalo v pokoji…“

Pokoj však netrval dlho…

Roku 1887 si americkí plantážnici založili na ostrovoch Havajskú ligu a vlastnú armádu. Kráľ sa u nich čoraz väčšmi zadlžoval… Roku 1891 Kalākaua zomrel v San Franciscu, kde sa liečil. Jeho telesné pozostatky doviezol do Honolulu americký krížnik Charleston. Vtedy už nežil ani jeho mladší brat Leleiohokua.

Panovníčkou sa stala ich päťdesiattriročná sestra Liliu Lamekaeha Kaolaniali Neweweli, múdra a statočná žena, známa pod menom Liliuokalani. Vedela dobre po anglicky, počas cesty po Európe sa stretla aj s o rok mladšou anglickou kráľovnou Viktóriou, ktorú pokladala za „jednu z najlepších žien a najväčších monarchov“. V memoároch napísala: „Kráľovná ma pobozkala na čelo. Potom ma chytila za ruku, ako keby jej práve zišlo na um niečo, čo by nemala zabudnúť, a povedala: ,Predstavím vám svoje deti.‘ A potom prichádzali jedno po druhom a predstavovala mi ich…“

Začiatkom roku 1893 sa Liliuokalani rozhodla zrušiť proamerickú ústavu z roku 1887, ktorú jej brat podpísal, keď bola v Európe. Ústava obmedzovala panovníkovu moc a dávala USA veľké práva.

Mal to byť veľký deň…

Na hlavu si položila korunu a vošla do vládnej budovy. Dvaja podplatení ministri sa však postavili proti nej. Zbytočne jej dav ľudí pred budovou vyjadroval podporu… Sila Američanov a ich havajských prisluhovačov bola čoraz väčšia.

Roku 1898 si plantážnici z USA súostrovie anektovali a roku 1900 ho vyhlásili za republiku na čele s prezidentom Sanfordom B. Doleom, synom amerického misionára. Vtedy navštívila kráľovský palác v Honolulu, hlavnom meste Havaja, americká žurnalistka Mary H. Krautová. Prezrela si aj kráľovské insígnie. Bola jednou z posledných, čo ich videli v pôvodnom stave.

Onedlho z nich zmizli drahokamy, diamanty, perly… Odcudzil ich palácový strážca George Ryan. Porozdával ich rodine a kamarátom. Polícia nevypátrala všetky, a tak ich nahradili polodrahokamy a farebné sklíčka.

Šéf Bieleho domu: Hanbím sa…
Liliuokalani až do smrti bojovala proti pripojeniu ostrovov k USA. Urobila maximum pre zachovanie slobody, samostatnosti a suverenity svojej vlasti.

Márne…

James Cook Havajské ostrovy objavil a ona ich vpísala do svetových dejín zápasom malej krajiny proti silnejším dobyvateľom.

„Ostrovy sa páčili nielen kresťanským misionárom, ktorí sem putovali v hojnom počte, aby obrátili tunajších ,pohanov‘ na pravú vieru, ale i obchodníkom, ktorých neodolateľne lákal cukor, nazývaný biele zlato,“ napísala Claudia Goldová v knihe Kráľovné, cisárovné, konkubíny – 50 mimoriadnych žien. „Mnoho domorodcov sa vzdalo svojej viery a rastúci počet Američanov a Európanov viedol k tomu, že krajina postupne nadobúdala západný charakter. Prijala európske odievanie, dopravu, systém služieb a vzdelávania… Kongres USA zaviedol vysokú colnú tarifu na cukor dovážaný do Spojených štátov. Cieľom tohto kroku bolo zvýhodniť jeho amerických producentov. Cukor bol však chrbtovou kosťou havajského hospodárstva, a tak sa krajina dostala do krízy, vyvolanej vysokou nezamestnanosťou a rastúcimi cenami nehnuteľností. Silná proamerická nátlaková skupina predložila na diskusiu myšlienku o pripojení Havaja k Spojeným štátom…“

Kráľovná ustúpila, no neabdikovala pred Doleom a jeho vládou. Vyhlásila: „Ja, Liliuokalani, sa vzdávam presile Spojených štátov amerických, ktorých splnomocnený vyslanec, Jeho Excelencia John L. Stevens, zariadil, že sa armáda Spojených štátov vylodila v Honolulu, a vyhlásil, že podporí takzvanú dočasnú vládu…“

Prezidentovi USA Groverovi Clevelandovi napísala: „Som presvedčená, že Vaša vláda napraví všetky krivdy, ktoré na nás boli spáchané.“

Prezident sa jej zastal, žiadal, aby sa vrátila na čelo ostrovov. Sanford B. Dole Biely dom ignoroval.

Po neúspešnom povstaní odsúdili Liliuokalani na vysokú finančnú pokutu a päť rokov ťažkých nútených prác. Trest jej zmenili na domáce väzenie v bývalom kráľovskom paláci. Nebola v ňom dlho. Po prepustení odcestovala do USA a Anglicka, no obe krajiny uznali novú republiku na čele s Doleom. Nik jej nepomohol…

Zomrela roku 1917 vo vlasti na zlyhanie srdca. Keď ju pochovávali, na rakvu s jej telesnými pozostatkami položili kráľovskú korunu.

Bol to pohreb havajského kráľovstva. Prezident Grover Cleveland vyhlásil: „Teda teraz nám už Havaj patrí. Pri pohľade na začiatok tej trúchlivej záležitosti a na prostriedky, ktoré boli pri tomto znásilnení použité, sa však musím za celú túto aféru hanbiť…“

Od 21. augusta 1959 je Havaj 50. štátom USA, má svoju hviezdičku na zástave svetovej veľmoci.

Dodnes tam znejú piesne kráľovnej Liliuokalani. Bola hudobne nadaná, zložila niekoľko piesní. Aloho oe, neoficiálna havajská hymna, hovorí o lúčení milencov za mesačnej noci – symbolizuje autorkinu bolesť z toho, že jej krajiny sa zmocňujú cudzí. Stále žije i v piesni Hawaii oe. Jej brat David Kalakaua zložil pieseň Hawaii Panoi…

Havaj má v úcte svojich panovníkov. Dodnes tam stoja na verejných priestranstvách sochy kráľov a poslednej kráľovnej.

Na Havajských ostrovoch nikdy neprestane znieť pieseň Aloho oe. A vždy si tam budú vážiť pamiatky po jej autorke Liliu, ako familiárne volali poslednú panovníčku. Zachovalo sa ich dosť…

V kráľovskom paláci v Honolulu možno vidieť aj viaceré vysoké vyznamenania, ktoré dostala v Anglicku a inde, kde prosila o pomoc pri záchrane svojho kráľovstva…


Terajšiu situáciu pôvodných obyvateľov Havajských ostrovov výstižne vyjadril Hayden Burgess, havajský advokát, ktorý odmieta vzdávať poctu americkej zástave a ktorý je predsedom Výboru za obnovu zvrchovanosti Havaja: „Nikdy sme neboli legálne anektovaní. Boli sme a dodnes sme okupovaní.“

„Právne otázky vo vzťahoch medzi Havajom a Spojenými štátmi sú veľmi zložité a nebudú pravdepodobne nikdy vyriešené nielen pre neochotu americkej vlády, ale i pre postoj istých proamerických kruhov v havajskej vláde. Americká vláda nikdy nepodpísala zmluvu o odstúpení hmotného i nehmotného majetku, v ktorej by rodeným Havajčanom priznala právo na určité pozemky… Okrem toho Výbor pre skúmanie podmienok rodených Havajčanov nebol vo svojej správe Kongresu USA jednotný v tom, či americká vláda bola, alebo nebola v roku 1893 zodpovedná za zvrhnutie kráľovnej Liliuokalani.“ Louis Levanthes, 2017


Z knihy Osudy korunovačných klenotov a šperkov panovníkov vo víre dejín, ktorú vydá Kultúrno-literárna akadémia, n .o., v novembri 2018. Ilustrácie autorovi dodala Dr. Eva Strelka-Jenkins, plukovníčka, bývala veliteľka US letectva na Havajských ostrovoch, dcéra Kamily Strelkovej, redaktorky Slovenského rozhlasu v Bratislave do roku 1968

Foto: Liliuokalani spolu s kráľovnou Kapiolani v Londýne