Príbeh o zápase bez konca

112

Ľuboš Jurík je autor, ktorého prakticky každá nová kniha za posledných XXL rokov vyvoláva zaslúžený záujem odbornej verejnosti a mnohých čitateľov. Treba povedať, že vďaka prekladom jeho diel nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách, do jazyka ktorých boli preložené. Z ostatných spomeňme aspoň romány o významných osobnostiach našich dejín – Alexandrovi Dubčekovi a Ľudovítovi Štúrovi.

Vďaka spolupráci s Vydavateľstvom SSS, s. r. o. prichádza na pulty kníhkupectiev nový knižný opus Ako píše ďalší renomovaný autor Anton Hykisch, nový román známeho a renomovaného spisovateľa Ľuboša Juríka s názvom SAMI NA TOMTO SVETE je svojráznou psychologickou sondou do myslenia a  konania ľudí v  krízových, až hraničných situáciách. Ďalej Hykisch uvádza: „Skupina desiatich ľudí sa zhodou okolností ocitne na vysokohorskej chate v úplnej izolácii, zasypaná hrubou vrstvou snehu, bez akéhokoľvek vonkajšieho kontaktu – bez  elektriny, signálu, spojenia, aspoň však s  dostatočnou zásobou potravín a paliva na kúrenie. Na tomto pôdoryse sa začínajú odvíjať príbehy ľudí, ktorí sa stretli po prvý raz a sú vystavení celkom novým podmienkam. Zápletky a medziľudské vzťahy gradujú, napätie a nevraživosť sa striedajú s veľkou mierou súdržnosti a spolupatričnosti, keďže ľudia sú odkázaní jeden na druhého. Príbeh nechtiac pripomína obecný stav ohrozenia spoločnosti počas pandémie, keďže aj zaviata chata pripomína karanténu, kde ľudia musia odolávať nielen odlúčenosti, ale aj chorobám, ktoré sa niektorým z nich nevyhýbajú. Sociologická vzorka uzavretej spoločnosti je natoľko pestrá, aby umožnila autorovi stvárniť svojrázne charaktery a príbehy svojich protagonistov vskutku originálnym literárnym spôsobom. Súčasťou literárneho pôdorysu románu sú svojské príbehy každého z hostí chaty, ktorí sa dohodnú, že si budú rozprávať príbehy zo svojho dôverného života na spôsob Boccaciovho Dekameronu. Zaiste aj preto dal autor svojmu románu podtitul SLOVENSKÝ EROTIKON. Takéto vrstvenie odhaľuje nové dimenzie románu. Príbeh drží čitateľa v napätí až do posledných riadkov.

Dobrou pozvánkou k čítaniu knihy je aj táto Juríkova myšlienka z nej: „ Bolo zbytočné rozmýšľať a vyberať si cesty, keď všetky vedú ku koncu. Ale z konca sa dá dostať na začiatok. Cesta sa predsa nestratí a jej vychodené koľaje sú príliš poznačené spomienkami, aby sa z mysle vytratili. Aj keď je na cestách noc a smrť, vždy začne svitať. A potom, keď zmizne noc a smrť, čo zostáva? Zrodia sa nové cesty a nové zápasy? Život je chvíľu raj a chvíľu peklo. Odnepamäti. Ale kto kráča sám, ocení druha na svojej púti… Aj Boh, tak ako človek, je len bojovník. Jeho zápas je bez konca.“