Reklama, žiaľ, hrá

380

Zlúčenie rozhlasu a televízie do jednej organizačnej jednotky nepomohlo ani rozhlasu, ani televízii, obom skôr uškodilo. V Rakúsku rozhlas a televízia (ORF) sídlia v jednej budove, ale zachovali si svoju špecifickosť, svoju autonómiu. U nás je to naopak, najmä rozhlas ju v podstate stratil. Teraz hovorím predovšetkým o spravodajstve: ráno si totiž na stanici Slovensko 1 musíme vypočuť ani nie správy, ale len „podtexty“ večerného televízneho spravodajstva. Skrátka, počúvame textovú časť večerných televíznych správ. A počúvame ich až do poludnia: správy staré „len“ 12 hodín. Takto si v tzv. RTV: „zjednodušili“ prácu. Je to kontraproduktívne, neprospieva to ani rozhlasu, ale ani televízii. Texty pod obraz majú totiž inú dynamiku, inú štruktúru, iné dominanty, než má kvalitné rozhlasové spravodajstvo. A potom: neúmerný rozsah večerného spravodajstva, ktoré sa začína od 19.00 a končí sa o 20.30, určite vyhovuje zadávateľom reklamy, ale nie spravodajstvu ako takému. Až dodnes visí pred budovou rozhlasu na Mýtnej reklamný pútač so sloganom: Ani v správach si reklama nezahrá. Pritom je to klamstvo, pretože práve vo večerných televíznych správach si reklama zahrá až v štyroch – slovom: v štyroch – reklamných blokoch. Taká je štruktúra rozhlasových správ, bez koncepcie, bez spravodajskej žánrovej čistoty. Miešajú sa v nich spravodajstvo s publicistikou, spravodajstvo a publicistika svetového, celoštátneho i lokálneho významu v zvláštnom neprofesionálnom mixe, bez dominánt. Dominantami sa stali štyri reklamné bloky: prvý o 19.50 pred športovými správami, druhý pred krátkymi správami, tretí po krátkych správach, aby boli zavŕšené štvrtým, výdatným blokom pred správami o počasí! Výsledok? Slovenský televízny divák si môže začať pozerať „svoj“ film na jednotke až od 20.30, teda pol hodiny po divákovi Českej televízie. Náš spravodajský blok sa stáva únavným, neúmerne predlžovaným a odťažitým. Kto môže sústredene sledovať spravodajstvo 90 minút, keď pôvodne trvalo – aj so správami o počasí – len pol hodiny! Tento model, ktorý zaviedol bývalý riaditeľ Mika, pretrváva až dodnes a svojou kontraproduktívnosťou deformuje celé večerné vysielanie televízie. Bolo by načase pozrieť sa na tento „reklamný model“ – komu vyhovuje viac: verejnej službe, teda divákom-koncesionárom, ktorí za vysielanie RTVS platia, alebo zadávateľom reklamy?

Ilustračné foto: Igor Válek


Bibliografický odkaz:

Jozef Čertík:  Reklama, žiaľ, hrá. In: Literárny týždenník, č. 1 – 2, ročník: XXXI, vyšlo 17. 1. 2018, ISSN 0862-5999, EV 3136/09, s. 2. Internet: <https://literarnytyzdennik.sk/jozef-certik-reklama-zial-hra/>.