Reminiscencie Mikulášťanov a Humenčanov

218

V Maroškovej záhrade Rázusovie domu vo Vrbici sa ešte 17. októbra zišli desiatky návštevníkov. Po celý deň ich expozíciami sprevádzali hosťujúci lektor Dušan Rázus, synovec M. Rázusa a Štefan Packa, správca rodného domu súrodencov Rázusovcov. V úvode Horehronské múzeum pásmom Ja a moji Hugáni predstavilo deväťročné pôsobenie Rázusa v Brezne. Potom Peter Mišák, podpredseda SSSS besedoval so zakladajúcimi členmi Rázusovie klubu spisovateľov o odkaze velikána v tvorbe spisovateľov.

V ďalšej časti predseda Rázusovie klubu spisovateľov Š. Packa zoznámil prítomných s výsledkami literárnej súťaže Pocta Rázusovi 2018. V detskej kategórii zvíťazila Veronika Mikulová z Liptovského Mikuláša, druhá bola Viktória Daníková z Nitry a tretia Dominika Smitková z Liptovského Mikuláša. Diplom a vecné odmeny za 1. miesto v kategórii dospelí získala Patrícia Slosiar z Liptovského Mikuláša, na 2. mieste sa umiestnila Alena Stašíková Galvánková zo Žiliny a 3. miesto obsadila Libuše Matysíková z Nemčíc nad Hanou (Česká republika).

Čestné uznanie získali Žofie Zejdová z Havířova, Michal Lehoczky z Martina a Nela Bednarčíková z Liptovského Mikuláša. Žiaci ZŠ Márie Rázusovej-Martákovej podľa scenára Petra Vrlíka a v réžii Anny Urbanovej predviedli scénku Maroškovo svedomie. Nasledovala prezentácia omaľovánky Maroško, ktorú podľa obľúbeného románu Rázusovho diela prerozprávala a ilustrovala Gabriela Grešová. Sprievodným podujatím bola výstava unikátnych kníh M. Rázusa zo zbierky Michala Šimičáka a vystúpenie folkového speváka.

V piatok 19. októbra praskala sála humenského kaštieľa vo švíkoch. Ešte predtým ako sa  účastníci prezentácie knihy Miznúci svet pousádzali, zastavili sa pri stolíku, kde ponúkali knihu na predaj. Máloktorý kupujúci si zobral len jeden exemplár, brali aj po päť – pre známych a blízkych. V šiestom diele edície sa podarilo zozbierať 22 príbehov. Dielo, ktoré vydala pointA o. z. v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Humennom, uviedla zostavovateľka všetkých časti Mária Mišková: „Dotyky s časom sú často bolestivé, smutné, ale aj krásne a neopakovateľné. Prostredníctvom voľne prerozprávaných príbehov nás aktéri vťahujú do pulzujúceho mesta predvojnového, vojnového i povojnového obdobia, do ulíc a uličiek, remeselníckych dielní, obchodíkov, holičských a kaderníckych salónov, do reštaurácií či rodinných domov a dvorov, ale aj na brehy Laborca, reflektujúc pritom dobovú realitu a jazyk.“

Historik Marián  Bovan, ktorý v súčasnosti žije v Banskej Bystrici, sa pred časom dozvedel, kto medzi miestnymi mohol poslúžiť humenskému rodákovi Grossmanovi ako predobraz postavy Tóna Brtku z oskarového filmu Obchod na korze. A či, kto asi poslúžil ako predobraz vdovy Lautmannovej. Iste si na nich spomínate v nezabudnuteľných postavách Jozefa Kronera a Idy Kamiňskej. Bovan sa podelil o zatrpknutie humenských lokálpatriotov, keď sa dozvedeli, že potom, čo došlo k rozsiahlej asanácii budov na námestí, museli filmári presunúť natáčanie filmu do Sabinova.

Gabriel Levický zas priblížil spomienky na horúce leto 1968, keď zorganizoval protestnú demonštráciu na námestí, deťom dal do rúk sovietske vlajky, zápalky a prikázal chodiť pomedzi tanky a  vlajky páliť. Keď ho začala hľadať KGB a ŠTB, musel sa skrývať. Napokon na pas herca Milana Kňažka emigroval, neskôr podpísal aj Chartu 77.

Štefan Packa a Marián Šimkulič

Foto: autori