Román o nájdení východiska

88

„Tajomnosťou bývajú opradené príbehy z dávnych dôb. Vynárajú sa z nánosov času, aby ponúkli poučenie, ktoré v nich máme objaviť. Minulosť je však nemenná… A budúcnosť? Tá je neistá, lebo naše rozhodnutia a činy sa podobajú trasovisku… Len prítomnosť môžeme vskutku prežívať. Len ona umožňuje postaviť pevný základ pre novú stavbu osudu za predpokladu, že spoznáme samých seba. A potom konečne pochopíme, že všetko, čo bolo, aj čo bude, sa práve odohráva.“

Týmito silnými slovami, myšlienkami nútiacimi čitateľa ponoriť sa do najhlbšieho vnútra svojho osobného života (cítenia, myslenia, konania) a aj diania v živote spoločenskom, ktorý je výslednicou mnohých súvislostí, sa vo svojom nateraz ostatnom románe prihovára plodný autor Igor Milan Chovan hneď na jeho začiatku. Pokračuje tak v napĺňaní edície Zo zaviatych dôb štvrtým románom s príznačným názvom Lotor (GEORG Žilina, 2021). (Len enumeratívne pripomíname, že mu predchádzali podobne „komponované“ romány Mária Madgaléna, Hlas z púšteTajomná Trója.)

Chovan sa tentoraz podujal vykresliť vo svojom románe kľúčovú etapu zo života (dejín) ľudstva. A zároveň zo života konkrétneho človeka, ktorý vďaka odkazu Božieho syna nachádza východisko z poblúdenia. Či lepšie povedané – cestu, ktorá v živote niekam – ba presnejšie dopredu! – smeruje. V plnokrvnej freske opisujúcej dobu a dianie tesne pred príchodom Ježiša a počas hektických udalostí vrcholiacich udalosťami súvisiacimi s jeho ukrižovaním vovádza čitateľa do Jeruzalema (a Rímskej ríše v širšom priemete) oných čias. A tiež aj do jedinečných okamihov – neustále trvajúcich – pre celé ľudstvo a jeho/naše ďalšie smerovanie. Na tejto človečenskej a zároveň osobnej križovatke stojí hlavný hrdina knihy Daniel. Mladík milujúci dievčinu Abigail, no zároveň mladý Žid silno vtiahnutý do exponovaného diania, značne ovplyvňovaný domácim zelótskym prostredím. Teda radikálnym hnutím usilujúcim všetkými, predovšetkým otvoreným bojom, prostriedkami o oslobodenie Židov z rímskeho područia… Nebudeme prezrádzať bohatý dej – len napomenieme, že Chovan určite dobre pozná veľké knižné „eposy“ s danou témou, napríklad Papiniho Život Krista a Sienkiewiczovo Quo vadis a pripomína ho aj vnímavému čitateľovi –, iba povieme, že v Danielovi víťazí láska. Nielen cit k dievčine, ale hlavne prirodzená „náklonnosť“ k skutočným morálnym hodnotám hlásaným Ježišom a jeho učením, kresťanstvom. Je teda samozrejmé, že autor cez vykreslenie „drobných“ ľudských osudov premietol hlavne a vedome atribúty tejto viery.

Môžeme konštatovať, že ďalší román Igora Milana Chovana je zručne a presvedčene napísanou knihou. Jej autor dobre pozná tému aj pramene, zvolený „čas“ v širšom kontexte. Našiel aj príbeh, dokázal ho primerane zaľudniť, oživiť zápletkami aj dialógmi a priblížiť ho čitateľovi cez adekvátne výrazové prostriedky v úmerne pútavom didakticko-reflexívnom štýle s jasným cieľom. Sformulovaným hneď v úvodnom motte: „Kto nemá odvahu nahliadnuť do hĺbok vlastnej duše, ten sa previňuje sám voči sebe!“