Rozpravy o hrozbe existenciálneho vákua

328

V období viacerých kríz nielen politickom, sociálnom či environmentálnom, ale i kultúrnom a existenciálnom, ktoré si akosi neradi pripúšťame, možno len uvítať vydanie vedeckej monografie známeho filozofa, literárneho vedca, kulturológa a vysokoškolského profesora Dalimíra Hajka s názvom Kierkegaard v súčasnom indickom filozofickom myslení. Knižka vyšla v anglickom jazyku a – čo zaiste nie je bežné pre slovenských autorov – v rámci spolupráce so svetovo renomovanou Torontskou univerzitou v Kanade.

Rozsahom ide o knihu skôr útlejšiu, no autor nepotrebuje veľký priestor, aby dosiahol zjavnosť výpovednej hodnoty. Zdanlivo je publikácia určená úzkemu okruhu čitateľov a bádateľov, ktorých zaujíma alebo oslovuje dielo a myšlienkový odkaz dánskeho náboženského mysliteľa, filozofa, vnímavého kritika doby považovaného za „otca existencializmu“ Sørena A. Kierkegaarda (* 1813 – † 1855).

Napriek zameraniu na orientalistický diskurz poskytuje priestor aj pre nezasvätených, no náročných a hľadajúcich čitateľov. Kierkegaard priniesol do myslenia 19. storočia „novú“ paradigmu, a to obrat v myslení o človeku a peripetiách jeho existencie. Počas života nedocenený, dokonca vystavený verejnému karikovaniu a výsmechu, no oveľa neskôr po smrti (ako to väčšinou býva) „znovuobjavený“ a oceňovaný najmä v kontexte európskeho existencializmu.

Knižka vstupuje na scénu boomu písania a vydávania kníh (napriek ohlasovanej „smrti knihy“) síce skromne, ale o to väčšmi ako tematicky jedinečný a plnohodnotný príspevok do tzv. kierkegaardovských štúdií. Hajko erudovane, kriticky, ale nie rigorózne analyzuje a interpretuje rozmanité prejavy a vývoj existenciálneho myslenia, špecificky Kierkegaardovho v indickej filozofii, nevynímajúc etické a sociálne kontexty. Autorov nepretržitý niekoľko decénií trvajúci záujem o filozofiu existencie, indickú filozofiu a náboženstvá svedčí nielen o pasívnej reflexii, ale o živej a plodnej vedeckej činnosti.

D. Hajko sa venuje životu a dielu S. Kierkegaarda ako jeden z prvých slovenských filozofov už od obdobia po roku 1968, pritom dynamický rozvoj výskumu v rámci tzv. kierkegaardovských štúdií na Slovensku nastáva uňho koncom 20. storočia. Výsledkom jeho bádania boli monografie Existencia v literatúre (1996), Tvorcovia veľkých myšlienok (1998), Hodnoty a východiská: Úvod do indickej filozofie (2008), Vrúcnosť a čin: Kierkegaardovské meditácie (2011). Aj z Hajkovej predchádzajúcej tvorby venovanej Kierkegaardovi cítiť výpovedné gesto, ktoré motivuje čitateľa k „starosti o seba“, o hodnoty svojej existencie. Autor nabáda k činom alebo aj k bytostnému mlčaniu raz celkom nenápadne a citlivo, inokedy priamo a nekompromisne.

Obsah knihy je rozdelený na štyri hlavné časti: Sedem téz o Sørenovi Kierkegaardovi, Søren Kierkegaard a jeho reflexia v indickom filozofickom myslení, Etické kontexty sociálnej filozofie v súčasnej Indii a Kierkegaardov pohľad na povrchnosť interpersonálnej komunikácie ako znak doby. Venované sú vnímaniu Kierkegaardových názorov (v širšom zmysle aj existencializmu) v kontexte upanišád, védanty, novovédantizmu, neopomínajúc rané štádium budhizmu. Prolegomenu predstavuje symbolických sedem zastavení pri Kierkegaardovi a jeho hlavných tézach. Práve tu môžu nezasvätení čitatelia hľadať a nachádzať kľúč k čítaniu Kierkegaarda.

V druhej ťažiskovej časti s ohľadom na názov monografie si spolu s autorom kladieme niekoľko zásadných otázok: „Bol Kierkegaard jedinečne európsky? Mohli byť jeho filozofické a teologické názory chápané ako pohľady a postoje rýdzeho občana Európy, ktoré sa nemohli objaviť na iných kontinentoch? Obsahuje jeho dielo koncepty, ktoré sú ťažko pochopiteľné alebo preložiteľné do jazykov iných kultúr? (…) Mali jeho myšlienky univerzálny charakter? (…) Môže byť, že zdôrazňovaním čisto európskej povahy duchovného odkazu Kierkegaarda máme do činenia s podporovaním jedného z europocentrických mýtov?“ Podľa Hajka viaceré fakty jednoznačne svedčia o prekonaní predstáv o izolovanosti európskeho, ale aj indického myslenia a dokonca aj o „nepriechodnosti“ európskych filozofických názorov v tradičnom orientálnom (v tomto prípade indickom) prostredí.

Kritickej reflexii existencializmu v širšom zmysle je venovaná ďalšia časť monografie, ktorú Hajko zasadzuje do kontextu súčasného etického a sociologického diskurzu s dôrazom na filozofické a náboženské myšlienkové tradície v Indii. Autor sa tu podrobnejšie venuje aj jednotlivým kritickým argumentom vzneseným proti existencializmu za jeho extrémny subjektivizmus a jednostrannú orientáciu na jednotlivca, za prehliadanie sociálneho kontextu. Zdôrazňuje axiologicko-etický rozmer Kierkegaardovho diela aj v súvislosti s teóriou o subjektívnej a objektívnej pravde.

Autor sa nevyhýba ani aktuálnym otázkam dneška (digitálna éra, mobilná a online komunikácia, neschopnosť dialógu, bezobsažnosť rozhovorov, hyperindividualizmus) najmä v poslednej časti práce, čím sa usiluje dokázať, že potenciál Kierkegaardovej filozofie nie je vyčerpaný, naopak, je stále živý. „Aj záverečné slová môžu niekedy vyvolávať potrebu začiatku,“ čítame v posledných riadkoch knižky a hádam sa nemýlime, ak v tomto autorskom odkaze vidíme metaforu filozofie (života) ako cesty, ktorá sa dá zvládnuť iba chôdzou…

Dalimír Hajko
ON KIERKEGAARD IN CONTEMPORARY INDIAN PHILOSOPHICAL THINKING
Toronto: Kierkegaard Circle, Trinity College, University of Toronto, Ljubljana: KUD Apokalipsa, 2018, 1. vyd., 142 s., ISBN 978-1-988129-04-4