„Roztodivná“ krása Záhoráckych pjesničiek…

219

… takéto vyjadrenie úžasu nad množstvom, bohatstvom či rôznorodosťou súborného vydania Záhoráckych pjesničiek vyslovila vo svojom vyznaní v tejto publikácii profesorka Eva Fordinálová. Pre nezainteresovaných treba pripomenúť, že ide o významnú literárnu historičku, vedkyňu aj etnografku, rodáčku z Borského Mikuláša, znalkyňu diela Jána Hollého, s ktorým ju spája aj spoločná rodná obec. Záhorácke pjesničky vychádzali postupne v rokoch 1948 až 1986 v šiestich zväzkoch zásluhou zberateľského úsilia skalického rodáka Dr. Janka Blaha, prvého slovenského profesionálneho operného speváka.

Skutočné uznanie patrí Hudobnému centru, ktoré sa v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici podujalo oživiť, redakčne prehodnotiť jednotlivé spevníčky a prezentovať ich v doslova monumentálnej, vyše 800-stranovej publikácii. Záhorské múzeum na čele s Vierou Drahošovou sa odvážne púšťa do veľkolepých projektov, akou bola napr. v poslednom čase i reprezentatívna viac ako 1200-stranová publikácia o meste Skalica.

Obnovenú edíciu Záhoráckych pjesničiek (2018) inicioval obetavý pracovník Záhorského múzea Peter Michalovič, etnomuzikológ, výkonný redaktor časopisu Záhorie, umelecký vedúci a zároveň koncertný majster folklórneho súboru Skaličan. Dôverne pozná všetky spevníčky J. Blaha, mnohé z piesní upravil pre Skaličan a uvedomoval si, že s odstupom rokov by bolo potrebné ich jazykovo zjednotiť, prípadne aj hudobne zrevidovať. Vo svojom úsilí našiel veľmi dobrého kolegu a naslovovzatého odborníka, jedného z najvýznamnejších súčasných slovenských skladateľov a muzikológov, pracovníka Hudobného centra Vladimíra Godára.

Vo svojej edičnej štúdii približuje Peter Michalovič čitateľovi osobnosť Dr. Janka Blaha, charakterizuje jednotlivé vrstvy uvedených piesní Záhoria. Pripomína vymedzené hranice tejto oblasti medzi riekou Moravou, Malými i Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou, čo v súčasnosti predstavujú okresy Skalica, Senica, Malacky a čiastočne i Bratislava, resp. jej západné mestské časti. Upozorňuje na významnú piesňovú vrstvu súvisiacu s rozvinutými remeslami, vinohradníctvom, teda s tradičným životom väčších sídel a osobitým svadobným zvykoslovím, ktoré sa v piesňovej forme prenáša z jednej generácie na druhú. Z hľadiska piesňových žánrov sú výraznejšie ako v iných regiónoch zastúpené vojenské a regrútske piesne, čo súviselo s tým, že v 17. storočí pôsobil na šaštínsko-holíčskom panstve grófa Adama Coboru husársky pluk stálej cisárskej armády.

Piesne na Záhorí boli spojené s tradičnými spoločenskými i cirkevnými príležitosťami či slávnosťami, ako napr. fašiangové obchôdzky, veľkonočná šibačka, pašiové obrady, stavanie mája, vinohradnícke hody na sviatok svätého Urbana, katarínske zábavy, poľovnícke zábavy, mikulášske obchôdzky, Vianoce, silvestrovské bály, plesové zábavy, púte, procesie i spomínané svadobné zábavy.

V rodine Dr. Janka Blaha sa dlhodobo pestovali národné tradície. Jeho otec Pavel Blaho, lekár a poslanec za agrárnu stranu v parlamente prvej Česko-slovenskej republiky, bol veľmi dobrým spevákom a šíriteľom špecifického skalického folklóru, čo si s nadšením osvojil aj syn Janko. Na podnet skalických priateľov, ktorí sa hlásili k tradícii Bratstva sv. Urbana, patróna skalických vinohradníkov, sa rozhodol svoje zozbierané zápisky ľudových piesní publikovať. Postupne sa kolekcia piesní rozrástla do šiestich dielov, pritom posledný vyšiel až päť rokov po jeho smrti, zásluhou iniciatívy dcéry Heleny Jurasovovej. Podarilo sa mu tak zozbierať 1 224 piesní, ktoré v podstate reprezentujú takmer všetky regióny Záhoria. Najpočetnejšie sú zastúpené lokality Skalica (77), Sološnica (66), Moravský Svätý Ján (52), Závod (42), Borský Svätý Mikuláš (39), Gbely (37), Kúty (35) a Mokrý Háj (32). Všetky sú vyznačené aj s príslušným počtom piesní na priloženej mapke lokalít.

V publikácii je zaradený aj Slovníček nárečových, archaických a historických výrazov, zostavený abecedne zo všetkých spevníkov. Pri zbieraní pesničiek pomáhali Blahovi viacerí spolupracovníci a zároveň interpreti zaznamenaných piesní. Z tých najaktívnejších treba spomenúť Kornela Greša z Radimova, Floriána Benkoviča zo Závodu a Františka Zemánka z Kútov, ktorí boli zároveň aj hudobníci hrajúci predovšetkým na organ, ale aj iné hudobné nástroje.

Nové monografické spracovanie piesní reaguje na pretrvávajúci záujem o jednotlivé spevníky, ich neustále sa zvyšujúca nedostupnosť a úsilie sústrediť komplexne zozbieraný piesňový materiál, ktorý umožňuje vysloviť určité závery k stavu a poznaniu piesňovej kultúry najzápadnejšej časti Slovenska v konkrétnom období. Niektoré skutočnosti naznačil v editorskej analýze P. Michalovič a rozvinul ich vo svojej priloženej štúdii muzikológ V. Godár pod názvom Vznik slovenskej národnej hudby a záhorácke pjesničky. Poukazuje na zberateľské tradície už zo začiatku 19. storočia, rozvíjané najmä Pavlom Jozefom Šafárikom či Martinom Sucháňom. Zdôrazňuje význam na vtedajšie časy až monumentálnej zbierky Jána Kollára Národné spievanky (1834, 1835), obsahujúce vyše 2 600 piesní.

Začiatky organizovaného zberu slovenského folklóru sa však spájajú predovšetkým so vznikom Matice slovenskej. Jej „hudobno-spevný odbor“ sa zaslúžil o vydanie niekoľkých zväzkov Slovenských spevov, ktoré mali pre vznik slovenskej hudobnej kultúry zásadný význam. V rokoch 1880 – 1907 vyšli v jednotlivých zošitoch záznamy až 1 844 ľudových piesní v redakcii Jána Kadavého a Karola Ruppeldta. Godár v štúdii uvádza aj mnohé ďalšie zberateľské a vydavateľské aktivity v súvislosti so slovenskými piesňami, ale aj ich úpravami pre spevokoly a nástrojové obsadenie.

Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa do podpory autonómnej slovenskej hudobnej kultúry zapojili aj osobnosti českej hudby, ako najmä Vítězoslav Novák a Karel Plicka, už predtým aj maďarský hudobný skladateľ Béla Bartók. V Novákových úpravách slovenských ľudových piesní možno nájsť aj také, ktoré sú späté so zberateľskou činnosťou Pavla a Janka Blaha. Godár uvádza názvy práve tých piesní, ktoré sú zaradené do jednotlivých spevníkov Záhoráckych pjesničiek. Ďalej venuje priestor i niekoľkým iným osobnostiam, ktoré skladateľsky spracovali niektoré piesne z Blahových zošitov. Bol to napr. český skladateľ Zdeněk Folprecht, ktorý koncom tridsiatych rokov 20. storočia pôsobil ako šéfdirigent orchestra SND. Jeho Záhorácke pjesničky obsahujú desať piesní, ktorých predlohy čerpal výlučne z prvého zväzku Janka Blaha, vydaného v roku 1948.

V tom istom roku vznikol aj rozsiahly cyklus Desať záhoráckych pjesničiek pre sólový spev a orchester/klavír výnimočného skladateľa, organistu, zbormajstra a pedagóga Štefana Németha-Šamorínskeho, takisto inšpirovaný prvým zväzkom J. Blaha. Zberateľský klenot piesňových zväzkov si uctil aj náš národný umelec Eugen Suchoň, ktorý ako spomienku na interpreta sólového tenorového partu jeho Žalmu zeme podkarpatskej venoval už posmrtne umelcovi cyklus Kúcanské pjesne pre spev a klavír zo zbierky Janka Blahu (1983). Skladateľ Zdenko Mikula ako výrazný predstaviteľ slovenskej zborovej tvorby vytvoril niekoľko úprav záhoráckych piesní zaradených do cyklov. Svoju kompozíciu Záhorácke pjesničky zo zbierky Dr. Janka Blahu pre spev a klavír, resp. malý orchester venoval speváčke a pedagogičke Eve Blahovej, dcére záhoráckeho zberateľa. Uvedené skutočnosti zosumarizované V. Godárom potvrdzujú, akú veľkú silu inšpirácie našli v Záhoráckych pjesničkách Janka Blaha naši poprední hudobní velikáni. Za zmienku stojí, že aj bývalý šéfredaktor Literárneho týždenníka Pavol Dinka, inšpirovaný Blahovými spevníčkami, autorsky pripravil a vydal v roku 2008 CD s názvom Dr. Janko Blaho: Vyznanie Záhoriu piesňou i slovom, v ktorom sú autentické zvukové záznamy rozhovorov J. Blaha pri zbieraní piesní v rozličných záhoráckych dedinách, ale aj ich interpretácie v jeho podaní.

Okrem príhovorov oboch dcér J. Blaha Heleny Jurasovovej a Evy Blahovej zaradili v záujme komplexnosti súborného vydania všetkých šiestich zväzkov Záhoráckych pjesniček zostavovatelia do publikácie aj úvody zberateľa k pôvodným vydaniam i jeho spomienky na putovanie a zbieranie piesní pod názvom Zo zápisníka národného umelca Dr. Janka Blahu, register piesni, zoznam obcí s číslami piesní a ich registráciu podľa žánru.

Je takmer neuveriteľné, že na území zhruba štyroch okresov oblasti Záhoria sa podarilo J. Blahovi zozbierať vyše 1 200 piesní. Teoreticky to v priemere vychádza okolo 300 pesničiek na jeden okres. A Slovensko ich má vyše sedemdesiat. Prirodzene, nie všetky okresy sa môžu pochváliť takým veľkým množstvom piesní. Ale aj tak možno celkovo rátať slovenské ľudové piesne na tisícky. Je to naše nezameniteľné bohatstvo. Mohutné, krásne, variabilné národné kultúrne dedičstvo. Je potešiteľné, že v súčasnosti zažívame renesanciu slovenských ľudových piesní a tancov rozvíjaných mnohopočetnými folklórnymi súbormi vo všetkých regiónoch Slovenska, ktoré si cieľavedome vychovávajú svojich nástupcov. Výrazný podiel má na tom, i napriek istým výhradám, projekt RTVS Zem spieva, ktorý pozitívne stimuluje propagáciu nášho folklóru doma i v zahraničí.

Významným impulzom v tejto novodobej renesancii ľudovej piesne je aj súborné vydanie Záhoráckych pjesničiek Dr. Janka Blaha. Ešte raz vďaka všetkým uvedeným osobnostiam bratislavského Hudobného centra a Záhorského múzea v Skalici, ktoré sa zaslúžili o jeho reprezentatívnu obnovu.

A tak isto mnohí, hoci aj nie rodáci zo Záhoria, ale milovníci podmanivej ľudovej piesne sa pri listovaní a „nôtení si“ zaznamenaných melódií pripoja k vyznaniu profesorky Evy Fordinálovej: „Roztodivná“ krása. To je krása! Užasla som nielen nad množstvom piesní, ktoré vytryskli z duše Záhoria – množstvom motívov, variácií, vyznaní a poznania mnohotvárnosti života, ktorý na tejto Bohom požehnanej, ale aj skúšanej časti nášho Slovenska bol drsný a lyrický zároveň, prevalcovaný dejinnými udalosťami a opäť vstávajúci k slnku zásluhou mocnej vnútornej sily, ktorá Záhorákom nikdy nechýbala a formovala ich jedinečnosť.

Janko Blaho
ZÁHORÁCKE PJESNIČKY
Editor Peter Michalovič
Bratislava: Hudobné centrum, Záhorské múzeum Skalica, 2018, 1. vyd., 816 s., ISBN 978-80-89427-33-8 (viaz.)

Zdroj: Lubor Hallon: „Roztodivná“ krása Záhoráckych pjesničiek… In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 41 – 42 (27. 11. 2019), ISSN 0862-5999, s. 7