Rút sa zhovára s básnikom

248

Cyklus Rút sa zhovára s básnikom je literárnym ohlasom na básnickú zbierku Petra Mišáka Rút (kniha vyšla v edícii Rozhľady po kultúre a umení, Ružomberok 2014). Autor v nej umeleckým spôsobom polemizuje so známym starozákonným príbehom o Rút, aby ponúkol odpovede na mnohé otázky nesúce sa ponad čas.

Poéziu Mišákovej Rút uviedlo 7. decembra 2017 Divadlo hudby a poézie Agadir v Brne v česko-slovenskej jazykovej verzii ako melodrámu s pôvodnou hudbou Ondreja Fucimana. Melodráma je zaznamenaná aj na CD nosiči. Slovenskému čitateľovi predkladáme úryvok z cyklu poetky, dramaturgičky a spisovateľky Mileny Fucimanovej Rút sa zhovára s básnikom v slovenskom preklade Hany Koškovej.

 

1

Prečo ma básnik prebúdzaš? Čo chceš odo mňa?
Tvoj nepokoj – je úkryt vystlaný cezmínou
vyráža z neho úzkosť nesúvisiaca s vekom
Nepýtaš sa mŕtvych aké je to… tam
Vieš predsa že som neumrela smrťou
ktorá by siahla po živote z mäsa a krvi
že som neumrela ako neumiera voda
Tak na čo sa chceš opýtať?
Počujem tvoju úzkosť Tyrkysy v nej blednú
až po farbu dažďa

2

Poznáš môj príbeh a poznanie ťa znepokojuje
Čo by si mi podal vtedy na strnisku?
Zviazal by si pre mňa snop? Ovisnutý? Kučeravý?
Alebo by bolo pre teba vhodnejšie
nájsť ma bezvládnu na lavičke
s vlasmi ťahajúcimi sa po zemi
v tme by mi ich niekto omylom pristúpil
Zabolelo by ťa to aspoň na chvíľu?
Vyčesal by si mi z nich blato?
Pohladil by si ma ako zatúlaného psa?

3

Nie nemôžem… ťa zachrániť
Ani neviem čo znamená byť zachránený
Hovoríš o nahote a vieme obaja že nie sme nahí
Mám toľko závojov že by som sa v nich utopila
ale tvoje boľavo pichľavé ozdoby
by znova vyplávali na hladinu
Pretože si ich súčasťou a ony tvojou
Tak ako tvoje zranenia o ktorých dobre vieš

4

Je dobre že splývame s vodou Telesnosť vo vode mizne ako had
Už nie som bytosť som nehmotná – príbeh so ženským menom
ktorý ťa mučí akoby si bol zodpovedný zaň
Možno máš predsa pravdu
Môj príbeh nie je záznam ani predtucha
Vyzúvam sa z neho bosá a vyhladovaná
Po jeho vypočutí zostaneme sami:
ako schody po ktorých sa nedá chodiť
Poznám ich z detstva: tie zodraté mláďatá skál

5

To si len myslíš že chodím rada v bielom
obliekam sa aj do slezovej – nie je farbou spektra
Pýtaš sa na radosť a kde je? Kde sa stratila?
Viem o nej: gepardica ju dojčí A čuduj sa: je krotká
dá sa i pohladiť Nehodlá skočiť na strom aj keby tu bol
Neviem to vysvetliť Nakoniec nie je ani čo
Chceš príbeh vrátiť znova na začiatok
akoby uspávanka bola totožná so spánkom

6

Som to stále ja: vesmírna galaxia s vlečkou
Viem kedysi som verila že jedna z hviezd je moja
Všetko je inak Vesmír nestoná
zo spoločného jadra vo vnútri hviezd vznikol uhlík a kyslík
zo vzdialeného výbuchu supernovy zasa zlato
záblesky gama gravitačných vĺn
Ja sa k tebe blížim medená a fosforečná

 

(úryvok)

Ilustračné foto: pixabay.com