Šachový génius z Pezinka

74

Hoci kráľovská hra – šach u nás nemá takú tradíciu a popularitu ako v niektorých iných štátoch sveta, práve Slovensko dalo svetu jedného z najvýznamnejších a najoriginálnejších hráčov šachu – Richarda Rétiho. V rokoch 1918 – 1929 patril dokonca medzi najlepších na svete a okrem toho zásadne ovplyvnil vývoj šachovej teórie. Spomína sa vo všetkých encyklopédiách šachu, najprv ako významný rakúsky či maďarský šachista, neskôr, po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie, ako prvý česko-slovenský medzinárodný šachový veľmajster. Jeho meno sa uvádza na čestnom mieste medzi najlepšími z najlepších nielen pre originálne šachové novátorstvo, ale aj pre nezabudnuteľné majstrovské šachové partie, ktoré zohral s najväčšími šachistami svojej doby. Dodnes ich obdivujú a študujú hráči šachu po celom svete a dodnes sú známe postupy, ktoré nesú jeho meno. Pravdepodobne najznámejšie z nich je takzvané „Rétiho otvorenie“.

Pozoruhodný je aj fakt, že Réti počas svojej nie veľmi dlhej šachovej kariéry aspoň raz porazil každého významného hráča. Jedinou výnimkou bol Lasker. Richard Réti začal svoju šachovú kariéru ako klasický kombinačný hráč. Po prvej svetovej vojne sa však jeho štýl zmenil a stal sa, spolu s Áronom Nimcovičom a Júliusom Breyerom, zakladateľom tzv. hypermodernej šachovej školy. Ako šachový mysliteľ, vďaka svojmu mimoriadnemu intelektu, predstihol Réti svoju dobu pri skúmaní šachových zákonitostí a princípov. Z pozície progresívneho hypermodernizmu aj v praxi úspešne prekonával dogmatizmus klasickej pozičnej školy.

Neboli to však len majstrovské šachové partie a geniálne riešenia úloh tohto česko-slovenského veľmajstra, ktoré ešte aj dnes obdivujú vyznávači kráľovskej hry po celom svete, ale aj jeho myšlienky, zachytené v dvoch publikáciách, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj šachovej teórie. Knihy Nové idey v šachu a Majstri šachovnice sú aktuálne aj dnes a milovníci šachu na celom svete ich znova a znova vydávajú, študujú a citujú.

Richarda Rétiho preslávili mnohé turnajové víťazstva, a najmä mimoriadne tvorivé a originálne šachové myslenie, ktoré dodnes obdivujú nové generácie milovníkov šachu. Réti ako novátor v oblasti šachovej teórie sa zároveň prejavoval aj ako výrazný estét, ktorý objavoval a prezentoval umeleckú hodnotu šachu. Možno si to nie vždy uvedomujeme, ale práve cez tvorivý prístup k šachu bol tesne spätý aj so súdobými umeleckými smermi, najmä z oblasti výtvarného umenia. Cez brata Rudolfa, aktívneho hudobníka, skladateľa a teoretika, zase veľmi citlivo vnímal dianie vo vtedajšej avantgardnej hudbe.

Réti môže byť pre súčasnosť príkladom i svojou odvahou ísť proti stereotypom, slobodou myslenia a ochotou experimentovať, a rovnako odhodlaním znášať dôsledky za svoje presvedčenie a vyrovnať sa s nepochopením v konzervatívnej časti svojich kolegov.

Roku 2008 Šachový zväz Českej republiky vyhlásil Richarda Rétiho za najväčšieho českého šachistu 20. storočia. Dôvodom takéhoto hodnotenia bolo i to, že jeho šachové partie reflektovali, vo vzácnej zhode, svet intelektu aj intuície. Rétiho hra na najvyššej úrovni mala rovnako blízko k vede aj k umeniu. Nezanedbateľná bola, z pohľadu hodnotiteľov, jeho celoživotná činnosť všestranného propagátora šachu, šachového publicistu a pedagóga.

Ocenením jeho mimoriadneho významu je jeho uvedenie do svetovej šachovej siene slávy (World Chess Hall of Fame) – v apríli roku 2018 v severoamerickom meste Saint Louis a medzi najvýznamnejších svetových šachistov ho nominovali zástupcovia Svetovej šachovej federácie (FIDE).

Na svojho slávneho rodáka nezabúdajú ani Pezinčania. Každoročne v jeho rodnom meste organizujú na jeho počesť medzinárodný šachový turnaj nazvaný Memoriál Richarda Rétiho. Po šachovom veľmajstrovi je, na návrh autora tohto článku, od roku 2007, pomenovaná jedna z nových ulíc v Pezinku. Nachádza sa v lokalite blízko jeho rodného domu.

Rétiho rodisko

Šachový veľmajster Richard Réti sa narodil 28. mája 1889 v Pezinku. Bol židovskej národnosti a miestom jeho narodenia bola jedna z budov vtedajších kúpeľov, ktoré niekoľko desaťročí Rétiovci vlastnili a prevádzkovali ako známe rekreačno-zdravotnícke zariadenie. Budova stojí dodnes a je súčasťou moderného areálu, ktorý nesie meno francúzskeho psychiatra z obdobia osvietenstva Philippa Pinela.

Richardov otec Samuel Réti bol lekár, doktor medicíny, ktorú vyštudoval vo Viedni. Narodil sa v roku 1853 v Hlohovci, zomrel ako 51-ročný vo Viedni. Doktor Réti si v bývalých pezinských železitých kúpeľoch, ktoré odkúpil od mesta, zriadil sanatórium. Pôvodné pezinské železité kúpele boli založené rozhodnutím panovníčky Márie Terézie už roku 1777 a zmienka o nich sa nachádzala aj v zozname vtedajších kúpeľov v Uhorsku. Renesanciu toto známe kúpeľné zariadenie prežívalo koncom 19. storočia, keď najmä vďaka Rétimu malo veľa zámožných klientov aj z Bratislavy, Viedne a Budapešti.

Samuel Réti sa vo svojej lekárskej praxi venoval predovšetkým liečeniu kožných a pohlavných chorôb. Najmä v prípade posledne spomenutého ochorenia bola anonymita kúpeľov, umiestnených bokom od hlavných miest, iste veľkou devízou.

Richardova matka Anna Meyerová sa narodila roku 1863 a bola dcérou bohatého pezinského obchodníka Mórica Meyera. Rudolf Réti, starší brat Richarda, sa narodil roku 1885 v Užici, v Srbsku, ešte počas otcovej lekárskej praxe v tejto krajine. Od malička bol mimoriadne hudobne nadaný, neskôr sa stal koncertným majstrom, klaviristom, skladateľom a významným hudobným teoretikom a publicistom. Rudolf komponoval klavírne skladby a piesne, symfonické a zborové diela a zložil aj operu.

Pravdepodobne v roku 1901 sa Rétiovci presťahovali do Viedne a do Pezinka chodili len na letné prázdniny.

Šachové začiatky

Je veľmi ťažké zistiť kedy a od koho sa Richard naučil hrať šach. Brat Rudolf vo svojich zápiskoch spomína, že rodičia najmä za dlhých zimných večerov hrávali šach a ako deti sa ich hre prizerali. Rétiho prvým učiteľom šachu bol Eugen Šmogrovič, pezinský obchodník, ktorý bol členom Prešpurského šachového klubu.

V roku 1907 začal Réti študovať matematiku a fyziku na viedenskej univerzite. V tej dobe sa zúčastnil aj svojho prvého turnaja v Székesfehérvári. Vtedajší významný šachista Savielly G. Tartakower napísal: „Réti študuje matematiku, ale nie je suchým matematikom, reprezentuje Viedeň, ale nie je Viedenčanom, je rodený Maďar, ale po maďarsky nevie, hovorí rýchlo, ale nekoná unáhlene, ale rozvážne, a raz sa iste stane najlepším hráčom na svete, ale titul majstra sveta nezíska. Je to šachový umelec a výskumník, ktorý sa častejšie pýta prečo, ako, čo.“ A dodal, že Réti sa zaoberá viac príčinou javov, než aby skúmal ich podstatu.

Veľká vojna a život po nej

Sľubne sa rozvíjajúcu šachovú kariéru Richarda Rétiho prerušila prvá svetová vojna či presnejšie Veľká vojna. Tragické udalosti odsunuli do úzadia nielen šach a šachové turnaje, ale aj celý dovtedajší bohatý spoločenský život. V septembri 1916 narukoval do maďarskej armády a jeho novým pôsobiskom sa stala Budapešť. V auguste roku 1918 zažil svoje prvé veľké víťazstvo na dobre obsadenom turnaji v Košiciach. Jeho nečakanému víťazstvu a celému turnaju venovala pozornosť domáca aj zahraničná tlač. Na základe tohto úspechu bol Réti o niekoľko mesiacov pozvaný Holandskou šachovou federáciou pôsobiť ako prednášateľ a propagátor šachu.

Roku 1920 sa Richard Réti prihlásil za česko-slovenského občana, hoci ešte stále mal trvalé bydlisko vo Viedni, kde žili i jeho matka a brat Rudolf. Vieme však, že mal v úmysle natrvalo sa usadiť v Prahe.

Turnajový kolotoč

Medzi významné Rétiho turnajové úspechy patria prvé miesta vo Viedni (1908, 1909, 1910), v Košiciach a v Budapešti (1918), v Amsterdame a v Göteborgu (1920), v Tepliciach (1922), v Buenos Aires (1924), v Bratislave a Kolíne (1925), v Haagu (1927), vo Viedni, v Geissene a Štokholme (1928). Okrem nich by sme mohli spomenúť mnoho iných umiestnení na pomyselnom stupienku víťazov, teda na druhých a tretích miestach, ceny za krásu a víťazstvá v individuálnych partiách.

Najslávnejšie víťazstvo

V roku 1924 na turnaji v New Yorku dosiahol Richard Réti hádam svoje najväčšie víťazstvo v živote, keď vyhral nad kubánskym majstrom sveta Capablancom. Výsledok ihneď obletel šachový svet a Rétiho víťazstvo sa stalo senzáciou turnaja. Veď poraziť „neporaziteľného“ Capablancu, ktorý neprehral už celých osem rokov, bolo niečo nevídané.

Táto víťazná partia sa stala pravdepodobne najznámejšou Rétiho partiou už aj preto, že sa dohrala na jednom z najlepšie obsadených turnajov v histórii šachových podujatí. Rétiho výhra nad Capablancom zostáva až dodnes jediným víťazstvom česko-slovenského šachistu nad úradujúcim majstrom sveta. Réti na turnaji získal celkovo piate miesto, ale víťazstvo nad Capablancom malo cenu zlata.

Sovietské „šachmaty“

V roku 1925 Rétiho pozvali na veľký turnaj v Moskve. Na ňom sa mu veľmi nedarilo, nič výnimočné zo svojho majstrovstva nepredviedol a podelil sa o 7. – 8. miesto s Romanovským. Napriek tomu bol v Rusku veľmi populárny a tešil sa aj veľkej pozornosti sovietskej tlače. Pobyt v Moskve znamenal pre neho účasť na pomerne dobre dotovanom šachovom turnaji a zároveň v tomto meste prišlo k „osudovému“ stretnutiu s jeho budúcou manželkou. Niekoľko mesiacov po turnaji sa do Sovietskeho zväzu opäť vrátil, aby sa tu 28. mája 1926, v deň svojich narodenín, oženil s iba 17-ročnou Rognedou Sergejevnou Gorodeckou, dcérou známeho ruského básnika Gorodeckého.

Simultánka naslepo

S Rétiho menom je zviazaný ešte jeden mimoriadny šachový výkon, simultánna hra naslepo. Uskutočnila sa roku 1925 v Sao Paolo proti dvadsiatim deviatim súperom. Bol to vtedajší svetový rekord. Réti vyhral 20 partií, 7 remizoval a len dve prehral. Toto víťazstvo mu získalo obrovskú popularitu a slávu, pretože išlo o mimoriadny výkon, ktorého boli schopní len najlepší z najlepších.

Olympiáda

Významnú šachovú kapitolu tvorilo Rétiho reprezentovanie Česko-Slovenska a jeho vystúpenie na londýnskej olympiáde v roku 1927. Bolo viac ako úspešné, pretože na nej dosiahol tretí najlepší individuálny výsledok. Sám uhral tretinu všetkých našich bodov, získal 11,5 bodu z 15 možných a odniesol si cennú bronzovú medailu v samostatnej kategórii. I so svojou jedinou účasťou na oficiálnom olympijskom šachovom podujatí sa Richard Réti natrvalo zapísal do dejín česko-slovenského olympijského šachového hnutia. Popri vynikajúcich výsledkoch aj osobným príkladom obetavosti a veľkej vôli reprezentovať svoju vlasť.

Príliš skorý koniec

Koniec roka 1928 a prvé mesiace osudného roku 1929 prežil Réti vo Švédsku a v Nórsku, kam ho pozvali ako učiteľa šachu. Rok predtým sa však odohrala v jeho živote zvláštna udalosť. Na jarmoku pri Prahe, kam si vyšla trojica priateľov za zábavou, im veštila z ruky stará Cigánka. Tá veštba bola fatálna: „Jeden z vás zemře do měsíce, druhý do roka a třetí do dalšího roku!“ Do mesiaca naozaj zomrel ich mladý priateľ na zápal pľúc. Réti zomrel do roka a podnikateľ Dubský o viac ako desaťročie neskôr zahynul aj so svojou rodinou v koncentračnom tábore.

Koncom mája 1929 musel byť Réti neodkladne hospitalizovaný s bolesťami hlavy a s vysokými horúčkami. Ako sa neskôr ukázalo, ochorel na šarlach. Choroba, ktorá je v detskom veku bežná a relatívne neškodná, je nebezpečná pre dospelý organizmus. V prípade Rétiho to bol aj organizmus oslabený a vyčerpaný cestovaním a vysokým pracovným nasadením.

V nemocnici, v kruhu najbližších, ešte stačil Réti osláviť svoje štyridsiate narodeniny. Prišlo veľa gratulantov a tešil sa z darčekov. O niekoľko dní sa jeho stav náhle zhoršil a 6. júna o pol šiestej ráno Richard Réti zomrel. Oficiálne diagnóza znela: na otravu krvi v dýchacích orgánoch, čo malo byť práve dôsledkom šarlachu. Pre najbližšiu rodinu a priateľov, ale aj pre celý šachový svet to bol nečakaný šok, pretože prognózy lekárov niekoľko dní po oslave narodenín boli veľmi optimistické.

Pražskí priatelia a šachisti sa s Richardom Rétim rozlúčili v pražskom krematóriu 8. júna. Urnu odviezla do Viedne Rétiho matka, ktorá sa pohrebu v Prahe osobne zúčastnila. Ona dala neskoršie urnu uložiť do hrobu, v ktorom je Réti pochovaný spolu s otcom v židovskej časti viedenského centrálneho cintorína.

Knihu o Richardovi Rétim prezentovali začiatkom októbra v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave, výstava o jeho živote a diele potrvá do konca novembra.

(Autor je historik umenia)

Zdroj: Oliver Solga: Šachový génius z Pezinka. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 37 – 38 (30. 10. 2019), ISSN 0862-5999, s. 7.